A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Nutné opraviť formát referencií. |
Toto je zoznam kampaní Süleymana I.
Legenda
Stĺpce tabuľky (okrem poznámok a obrázkov) sú zoradené podľa symbolov šípok. Nasledujúci text poskytuje prehľad toho, čo obsahuje tabuľka a ako funguje triedenie.
- #: počet kampaní, ktoré Süleyman osobne viedol. Nezahŕňa kampane vedené jeho vezírmi a admirálmi.
- Kampaň: názov kampaní (alternatívne mená pre niektoré kampane sú uvedené pod názvom)
- Zelená farba: Kampane v kontinentálnej Európe
- Červená farba: Kampane na Blízkom východe
- Modro-sivá farba: Kampane v Stredozemnom mori
- Dátumy kampane: časové obdobie kampane s otváracím a konečným dátumom každej kampane
- Poznámky: Cesta kampane, ktorá je napísaná malým písmom, popisuje presný smer Süleymana v konkrétnej kampani. Hlavná bitka/cieľ Süleymana je zvýraznená tučným písmom. Pod cestou kampane sa nachádza krátky popis kampane, ktorý sa týka všetkých významných udalostí.
- Obrázok: prezentovaný obrázok úzko súvisí s kampaňou, zvyčajne zobrazuje hlavnú bitku/cieľ
Kampane
# | Kampaň[1] | Dátum kapane[1] | Poznámky | Obrázok |
---|---|---|---|---|
1 | Belehrad | 18. máj 1521 –
19. október 1521 |
Cesta kampane: Filibe (Plovdiv)–Niš–Belehrad–Semendire (Smederevo)[1] Osmani sa pod Süleymanovym vedením pripravovali na dobytie Belehradu, ktoré neúspešne obliehal Mehmed II.[2] S posádkou iba 700 mužov a bez pomoci od Uhorského kráľovstva v auguste 1521 Belehrad padol.[3] |
Belehrad v 16. stročí |
2 | Rodos | 16. jún 1522 –
30. január 1523 |
Cesta kampane: Kütahya–Denizli–Rodos–Alaşehir[1] Obliehanie Rodosu bolo druhým a nakoniec úspešným pokusom Osmanov o vyhnanie ródskych rytierov (Maltézsky rád) z ich ostrovnej pevnosti, a tým si zaistili osmanskú kontrolu nad východným Stredozemím. V lete 1522 vyslal Süleyman armádu asi 400 lodí, pričom osobne viedol stotisícovú armádu cez Malú Áziu až ku ostrovu.[4] Po päť mesačnom obliehaní Rodos kapituloval a Süleyman umožnil ródskym rytierom odísť.[4] |
Obliehanie Rodosu |
3 | Moháč | 23. apríl 1526 –
13. november 1526 |
Cesta kampane: Belehrad–Peterwardein (Petrovaradin)–Eszek (Osijek)–Moháč–Buda (Ofen)–Szeged(Szegedin)–Bécse (Bečej)[1] 29. augusta 1526, v bitke pri Moháči, boli kresťanské vojská vedené uhorským kráľom Ľudovítom II. porazené osmanským vojskom vedeným Süleymanom.[5] Po tom, čo bol v bitke zabitý kráľ Ľudovít, sa Uhorské aj Chorvátske kráľovstvo stalo sporným územím medzi habsburskou a osmanskou ríšou. Zatiaľ čo šľachtici Uhorska a Chorvátska nominovali rakúskeho arcivojvodu Ferdinanda I. za kráľa Uhorska a Chorvátska, Osmani ustanovili za kráľa Jána Zápoľského.[6] Po kolapse maďarského odporu sa Osmanská ríša stala hlavnou mocnosťou v juhovýchodnej Európe.[7] |
Bitka pri Moháči |
4 | Viedeň | 10. máj 1529 –
16. december 1529 |
Cesta kampane: Moháč–Buda(Ofen)–Komorn (Komárom)–Győr–Viedeň[1] Prvý pokus Osmanov o dobytie Viedne zlyhal v roku 1529.[8][9][10] Za vlády Karola V. a jeho brata Ferdinanda Habsburgovci znovu obsadili Budín, avšak Süleyman získal znovu rýchlo kontrolu nad Budínom a na nasledujúcu jeseň obkľúčil Viedeň.[8] Hoci to skončilo neúspechom, obliehanie signalizovalo vrchol moci Osmanskej ríše a maximálny rozsah osmanskej expanzie v strednej Európe.[8] Kampaň možno považovať aj za úspešnú, pretože Ján Zápoľský mal až do svojej smrti vládnuť nad väčšinou Uhorska ako vazal Osmanov.[11] |
Obliehanie Viedne |
5 | Kőszeg (Güns) | 25. apríl 1532 | Cesta kampane: Eszek (Osijek)–Babócsa–Rum–Styria–Güns (Kőszeg)–Pettau (Ptuj)–Varaždin–Požega[1] Druhý pokus Osmanov o dobytie Viedne zlyhal v roku 1532.[12] Po tom, čo Süleyman prekročil rieku Drávu v Osijeku, namiesto obvyklej cesty do Viedne odbočil na západ na Ferdinandovo držané maďarské územie.[13] Po obsadení niekoľkých menších miest obliehal pohraničné mesto zvané Güns (Kőszeg).[13] Podľa niektorých zdrojov bol Süleyman odrazený pri obliehaní Günsu.[12][14][15] Na druhej strane boli chorvátskemu barónovi Nikolovi Jurišićovi, ktorý bol veliteľom mesta, ponúknuté podmienky nominálnej kapitulácie.[13] V oboch verziách sa Süleyman stiahol po príchode augustových dažďov.[13][16] Hoci bol odrazený v Kőszegu a nepodarilo sa mu dobyť Viedeň, pretože Ferdinand a Karol sa vyhli bitke na otvorenom poli, zaistil si navyše svoju držbu v Maďarsku dobytím niekoľkých pevností.[17] Bezprostredne po stiahnutí Osmanov Ferdinand znovu obsadil spustošené územie v Rakúsku a Maďarsku.[18] Napriek tomu bola o rok neskôr s Ferdinandom uzavretá mierová zmluva.[19] Zmluva potvrdila právo Jána Zápoľského ako kráľa celého Uhorska, uznala však Ferdinandovo vlastníctvo tej časti krajiny, ktorá mala status quo. Konštantínopolská zmluva (1533)[19] |
Pamätník obliehania Günsu (Kőszegu) |
6 | Perzia | 11. jún 1534 –
8. január 1536 |
Cesta kampane: Konya–Sivas–Erzurum–Erciş–Tabriz–Sultaniye (Soltaniyeh)–Dargazin–Qasr-e Shirin–Bagdad–Irbil (Arbil)–Zagros–Tabriz–Khoy–Lake Van–Amid–Urfa (Şanlıurfa)–Aleppo–Adana–Konya–Istanbul[1] Dobytie Bagdadu Süleymanom od Safíjovskej dynastie za vlády Tahmaspa I. bolo súčasťou vojny medzi Osmanmi a Safíjovcami (1532–1555).[20] Bagdad bol získaný bez odporu, pretože Safíjovská vláda utiekla a nechala mesto bez ochrany.[20] |
Mapa Tabrizu zo 16. storočia, Matrakçı Nasuh |
7 | Korfu | 17. máj 1537 –
22. november 1537 |
Cesta kampane: Filibe (Plovdiv)–Uskup (Skopje)–Elbasan–Avlonya (Vlorë)–Korfu–Manastir (Bitola)–Selanik (Thessaloniki)[1] Ako súčasť francúzsko-osmanského spojenectva vtrhli Osmani do južného Talianska do Apúlii[21] Hoci Osmani vyvolali veľa teroru, Otranto a Brindisi vydržali.[21] Pretože Francúzsko nesplnilo svoj záväzok, Süleyman opustil kampaň v Taliansku a viedol obliehanie Korfu proti benátskemu ostrovu Korfu.[21] Bolo to súčasťou osmansko-benátskej vojny (1537–1540). Osmanom sa nepodarilo Korfu dobyť.[22][23] |
Korfu v 16. stotočí |
8 | Moldávia | 9. júl 1538 – 27. november 1528 | Cesta kampane: Babadaği (Babadag)–Jasy (Iaşi)–Suceava[1] V roku 1538 napadol Süleyman Moldáviu.[24] Knieža Peter IV. Rareş ušiel do exilu v Sedmohradsku a Süleyman obsadil hlavné mestá Moldavska vrátane hlavného mesta Jasy (Iaşi).[24] Za nového kráľa Moldávie vymenoval Ştefana.[25] Süleyman tiež obsadil Suceavu a anektoval Besarábiu.[24] |
Hrad Suceava |
9 | Uhorsko alebo Budín |
20. jún 1541 –
27. november 1541 |
Cesta kampane: Ofen (Budín)[1] Keď Ján Zápoľský zomrel, Ferdiand si uvedomil príležitosť napadnúť Uhorsko.[26] Habsburgovci sa pokúsili o obkľúčenie Budína (1541), ktorému za podpory Süleymana vládla Isabella Jagellonská.[21] Süleyman prevzal osobné velenie nad osmanskou pomocnou armádou, dostal sa do Budína a porazil Habsburgovcov.[21] Süleyman pripojil Uhorsko k Osmanskej ríši a ustanovil Isabellu za kráľovnú regentku Transylvánie (turecky: Erdel).[27] |
Obliehanie Budína |
10 | Uhorsko alebo Gran (Ostrihom) |
23. apríl 1543 –
16. november 1543 |
Cesta kampane: Eszek (Osijek)–Siklós–Ofen (Budín)–Gran (Ostrihom)–Tata–Pešť[1] V apríli 1543 sa Süleyman vrátil, aby dobyl maďarské mestá, ktoré prešli k Rakúšanom počas poslednej Ferdinandovej invázie.[21] V auguste 1543 uspeli Osmani v obliehaní Ostrihomu (1543), po ktorom nasledovalo dobytie troch maďarských miest, ktoré poskytli lepšiu bezpečnosť pre Budín: Székesfehérvár, Siklós a Szeged.[21] |
Obliehanie Ostrihomu |
11 | Perzia
alebo Irán |
29. marec 1548 –
21. december 1549 |
Cesta kampane: Tabriz–Van–Muş–Bitlis–Amid (Diyarbakır)–Ergani–Harput (Elâzığ)–Amid–Urfa–Birecik–Aleppo–Hama–Hims–Antioch[1] Počas vojnových konfliktov medzi Osmanmi a Safíjovcami bola Perzia zvyknutá útočiť na Osmanov zozadu.[26] Pokúšajúc sa raz a navždy poraziť šáha, sa Süleyman pustil do druhého ťaženia proti dynastii Safíjovcov. Süleyman kampaň opustil s dočasnými osmanskými ziskami v Tabríze a Perzskom Arménsku, trvalou prítomnosťou v provincii Van a niektorými pevnosťami v Gruzínsku.[26] |
Opevnené mesto Van |
12 | Perzia
alebo Nachičevan |
28. august 1553 –
31. júl 1555 |
Cesta kampane: Kütahya–Ereğli (kde Süleyman nechal popraviť princa Mustafu)–Aleppo (kde prezimoval)–Amid (Diyarbakır)–Erzurum–Kars–Karabağ (Nagorno-Karabach)–Nahçıvan (Nachičevan)–Erzurum–Sivas–Amasya (druhé prezimovanie)[1] Süleyman začal svoje tretie a posledné ťaženie proti Safíjovskej ríši, v ktorom najskôr prehral a potom získal späť Erzurum. Osmanské územné zisky boli zabezpečené Amasyjským mierom v roku 1555. Süleyman vrátil Tabriz, ale ponechal si Bagdad, dolnú Mezopotámiu, ústie Eufratu a Tigrise a časť pobrežia Perzského zálivu.[28] |
Sulejman pochoduje do Nachičevanu |
13 | Szigetvár | 1. máj 1566 –
6. september 1566 Süleyman zomrel deň pred Osmanským víťazstvom |
Cesta kampane: Siklós–Pécs–Szigetvár (6. septembra Süleyman zomrel)[1] Počas osmanského postupu smerom na Viedeň a dozvedenia sa o úspechu Zrinského pri útoku na turecké táborenie pri Siklóse sa Süleyman rozhodol odložiť svoj útok na Jáger (nemecky: Erlau) a namiesto toho zaútočiť na Zrinského pevnosť pri Szigetvári, aby ho eliminoval ako hrozbu.[29][30] Počas obliehania Szigetváru zahynul pri chorvátsky veliteľ Nikola Šubić Zrinski a Süleyman zahynul v jeho stane z prirodzených príčin, deň pred víťazstvom Osmanov.[31] Dlhotrvajúci odpor v Szigetvári odložil v tom roku osmanský nátlak na Viedeň.[31][32] Aj keby Süleyman žil, jeho armáda nemohla v krátkom čase, ktorý zostal medzi pádom Szigetváru a začiatkom zimy, dosiahnuť veľa.[32] |
Obliehanie Szigetváru |
Süleymanovi protivníci
-
Ľudovít II., kráľ Uhorska
Kampaň 1. (Belehrad) a 3. (Moháč) -
Karol V., cisár Svätej rímskej ríše
-
Philippe Villiers de L'Isle-Adam
Kampaň 2. (Rodos) -
Ferdinand I.
Kampaň 4. (Viedeň), 5. (Güns/Kőszeg), 9. (Budín), a 10. (Gran/Ostrihom) -
Tahmásp I.
Kampaň 6. (Irak), 11. (Irán), a 12. (Nachičevan) -
Andrea Gritti
Kampaň 7. (Korfu) -
Peter IV. Rareş
Kampaň 8. (Moldávia) -
Maximilián II.
Kampaň 13 (Szigetvár)
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o Pitcher (1972), pp. 111–112.
- ↑ Faroqhi (2008), p. 62.
- ↑ Imber (2002), p. 49.
- ↑ a b Kinross (1979), p. 176.
- ↑ Turnbull (2003), p. 49.
- ↑ Turnbull (2003), pp. 55–56.
- ↑ Kinross (1979), p. 187.
- ↑ a b c Turnbull (2003), pp. 49–51.
- ↑ Sander (1897), p. 49.
- ↑ Egemen (2002), p. 505.
- ↑ Encyclopaedia Britannica, Expo 70 ed., Vol 21, p.388
- ↑ a b Wheatcroft (2009), p. 59.
- ↑ a b c d Turnbull (2003), p. 51.
- ↑ Thompson (1996), p. 442.
- ↑ Ágoston and Alan Masters (2009), p. 583.
- ↑ Vambery, p. 298.
- ↑ Akgunduz and Ozturk (2011), p. 184.
- ↑ Black (1996), p. 26.
- ↑ a b Turnbull (2003), pp. 51–52.
- ↑ a b Cavendish (2006), p. 193.
- ↑ a b c d e f g Turnbull (2003), p. 52.
- ↑ Setton (1984), pp. 432–433.
- ↑ Kurat (1966), p. 49.
- ↑ a b c Shaw (1976), p. 100.
- ↑ Iorga (2005), p. 356. (Vol 2)
- ↑ a b c Akgunduz and Ozturk (2011), p. 185.
- ↑ Iorga (2005), pp. 26–27. (Vol 3)
- ↑ Kinross (1979), p. 236.
- ↑ Setton (1984), pp. 845–846.
- ↑ Shelton (1867), pp. 82–83.
- ↑ a b Turnbull (2003) pp. 57
- ↑ a b Elliott (2000), p. 118.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku List of campaigns of Suleiman the Magnificent na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Listák
Rebríčky
Zoznamy článkov
Zoznamy ľudí
Zoznamy škôl
Zoznamy štátnych znakov
Zoznamy štátov
Zoznam éterických olejov
Zoznam austrálskych lesných požiarnych sezón
Zoznam farieb
Zoznam hymien členských štátov Spojených štátov
Zoznam kampaní Süleymana I.
Zoznam konšpiračných teórií
Zoznam mangaka
Zoznam medzinárodných dní a sviatkov
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk