A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Zmeškalovci | |
Erb rodu Zmeškalovcov | |
Krajina | Uhorské kráľovstvo |
---|---|
Tituly | oravský župan, podžupan, hlavný slúžny, slúžny, predseda stoličného súdu; poslanec uhorského snemu, kráľovský radca, radca uhorskej dvorskej kancelárie |
Zmeškalovci (dobovo v základnom tvare: Zmeskál(l), Zmesskal)[1] boli šľachtický rod pôsobiaci v Uhorsku.
Dejiny rodu v Uhorsku
V zahraničí získali členovia rodu barónsky aj grófsky titul. Na územie Slovenska sa rod Zmeškalovcov dostal vďaka Jánovi z Dubovca, vtedajšiemu záložnému majiteľovi Oravského hradu, ktorý do svojich služieb povolal Václava, Félixa a Pavla Zmeškala zo Sliezska spolu s Petrom a Jakubom Kozmovským z Poľska. Po smrti Jána z Dubovca sa hradu neoprávnene zmocnil Václav Sedlnický, načo kráľ Ferdinand I. v roku 1547 písomne vyzval Pavla Zmeškala, Václava Zmeškala a Pavla Kozmovského, aby hrad dobyli a odovzdali ho kráľovskej korune. Títo jeho výzvu s pomocou Františka Révaiho splnili. Keďže Pavol Zmeškal a Pavol Kozmovský krátko nato zomreli, kráľ v roku 1548 odmenil za služby len Václava Zmeškala, pričom mu daroval obce Leštiny, Osádka a Srňacie. Václav sa tak stal zakladateľom oravskej vetvy rodu. V Leštinách dal postaviť kúriu a podľa tohto rodového sídla začal používať aj predikát. Neskôr získali členovia rodu majetky aj v Liptovskej, Turčianskej, Hontianskej, Rábskej, Šarišskej, Novohradskej, Bratislavskej, Železnej a Peštianskej stolici.[1][2]
Významní členovia rodu
- Jaroslav Zmeškal († 1.12. 1621), syn Václava, diktátor Turčianskej stolice (okolo 1604), gróf stredoslovenských banských miest
- Jób Zmeškal (1552 – 1632), syn Václava, oravský podžupan
- Juraj Zmeškal (1617 – 1665), oravský podžupan, kapitán Oravského hradu
- Gašpar Zmeškal (okolo 1716 – 1764), prísediaci stoličného súdu Oravskej stolice, poslanec uhorského snemu za Liptovskú a Oravskú stolicu
- Jób Zmeškal (18. storočie), náboženský spisovateľ, autor knihy Škola Jóbova, napísanej v češtine v roku 1764
- Jozef Zmeškal (1.3.1763 – 18.6.1835), prísediaci predtiskej súdnej tabule v Prešove
- Mikuláš Zmeškal (20.11.1759 – 23.6.1833), radca uhorskej dvorskej kancelárie vo Viedni, hudobník a jeden z najdôvernejších priateľov Ludwiga van Beethovena
- Gabriel Zmeškal (18. – 19. storočie), poslanec uhorského snemu za Banskú Štiavnicu (1825)
- Móric Zmeškal (24.12.1801 – 1871), pôsobil v Oravskej stolici ako podnotár (1822), slúžny (1825), hlavný slúžny (1828), podžupan (1831/1837), administrátor (1845 – 1848), predseda stoličného súdu (1849 – 1860) a hlavný župan (1860 – 1861); tiež poslanec uhorského snemu za Oravskú stolicu (1832/1839 – 1844) a prísediaci najvyššieho súdneho a kasačného dvora vo Viedni (od 1851)
- Ferdinand Zmeškal (1808 – 1870), slúžny v Trstenej a Námestove, poslanec uhorského snemu (1848), druhý podžupan Oravskej stolice (1849)
- Michal Zmeškal (1829 – 1894), hlavný slúžny v Námestove, poslanec uhorského snemu (1875), kráľovský radca (1887)
- Zoltán Zmeškal (1841 – 1921), pôsobil v Oravskej stolici ako hlavný slúžny (1868) a podžupan (1871 – 1875), tiež poslanec uhorského snemu (1895 – 1905)
- Juraj Zmeškal (6.4.1861 – 1942), podžupan Oravskej župy (1908 a 1918 alebo 1911 – 1917)[1][2]
Erb rodu
Erb rodu tvorí v striebornom štíte po zelenej pažiti bežiaci červený vôl v striebornej (!) zbroji, s dvoma horiacimi fakľami pripevnenými modrým opaskom, v horných rohoch štítu zlaté nebeské telesá, vpravo (?!) hviezda, vľavo (?!) polmesiac, Spod koruny na uzatvorenej turnajovej prilbe splývajú tu modro-strieborné, tam červeno-strieborné prikrývadlá, Klenotom sú tri pštrosie perá – strieborné medzi červenými.[1]
Referencie
- ↑ a b c d ZMEŠKAL z Domanoviec a Leštín. In: VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2. S. 137 – 140.
- ↑ a b HARANTOVÁ, Jana. Rod Zmeškal 1393 – 1944: Inventár . Bytča: Štátny oblastný archív v Bytči, 1990, . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čákovci
Česnegiovci
Šľachtické rody v Uhorsku
Abafiovci
Abovci
Amadeovci
Andrášiovci
Bátoriovci
Baťánovci
Balašovci
Barkóciovci
Benickovci
Berčéniovci
Berzeviciovci
Bočkaiovci
Čákovci
Česnegiovci
Ňáriovci
Šimoniovci
Abafiovci
Abovci
Amadeovci
Andrášiovci (šľachtický rod)
Aponiovci
Aspremontovci
Bánovci
Balašovci
Benickovci (Turčianska stolica)
Berčéniovci
Bernolákovci (šľachtický rod)
Berzeviciovci
Bočkaiovci
Bohušovci
Briestenskovci
Bubekovci
Dávidovci
Drugetovci
Esterháziovci
Hatňanskovci
Huňadyovci
Huntovci-Poznanovci
Ilmeriovci
Ivankovci
Jedličkovci
Jesenskovci
Justovci
Kecerovci
Kerestešovci
Klobušickovci
Koháriovci
Medňanskovci
Morócovci
Mutňanský (priezvisko)
Nagy de Tarczál
Okoličániovci
Omodejovci
Pálfiovci
Platyovci
Podmanickovci
Pomothy
Pongrácovci
Príleskovci
Pružinskovci
Révaiovci
Radvanskovci
Rakovskí
Slopnianskovci
Smrečianskovci
Suňogovci
Suňogovci
Svätojánskovci
Trstenskí
Turzovci
Turzovci
Uzda z Turca a Hosti
Uzda z Turca a Hosti
Vladár (priezvisko)
Zápoľskovci
Zičiovci
Zmeškalovci
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk