A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Andrej Hadik | |
Hadik na portéte od Johanna Georga Weikerta (olejomaľba, 1783) | |
Iné mená | slovensky tiež: Andrej Hadík maďarsky: Hadik András nemecky: Andreas Hadik |
---|---|
Narodenie | 16. október 1711[1] Dunajský Klátov, Habsburská monarchia (dnes Slovensko) |
Úmrtie | 12. marec 1790 (78 rokov) Viedeň, Habsburská monarchia (dnes Rakúsko) |
Národnosť | slovenská |
Známy vďaka | „husársky kúsok“ (obsadenie Berlína, 1757) |
Profesia | poľný maršal |
Rodičia | Michal Hadik Františka Hardiova |
Manželka | Františka Lichnowská |
Odkazy | |
Commons | Andrej Hadik |
Gróf Andrej Hadik alebo Andrej Hadík z Futogu (maď. Hadik András, nem. Andreas Reichsgraf Hadik von Futak; * 16. október 1711, Dunajský Klátov[1] – † 12. marec 1790, Viedeň) bol uhorský gróf a rakúsky poľný maršal slovenského pôvodu. Pochádzal z turčianskeho slovenského zemianskeho rodu.[2]
Do grófskeho stavu povýšený v Uhorsku 20. marca 1763 a do stavu ríšskeho grófa vo Viedni dňa 4. februára 1777.
Vyznamenal sa v sedemročnej vojne, najmä nečakaným útokom na Berlín 16. októbra 1757, ktorý obsadil s minimálnymi stratami. Z tohto činu sa vyvinul frazeologizmus „husársky kúsok“ (franc. tour d’hussard, nem. Hussarenstück)[2] pre pomenovanie riskantne odvážneho činu.[3]
Život
Narodil sa 16. októbra 1711 v rodine zemana Michala Hadika (1679 – 1733[4]) a Františky Hardiovej v Dunajskom Klátove, kde v tom čase slúžil jeho otec ako husársky kapitán.[1] V 1719 – 1728 študoval na jezuitskom gymnáziu v Kőszegu, následne v Košiciach (1728 – 1730) a nakrátko študoval právo v Kőszegu.[2] Pôvodne mal byť kňazom, ale otec ho presvedčil aby sa stal vojenským dôstojníkom.[2][5][4]
Vojenskú kariéru začal ako 22-ročný kornet (zástavník) v Dežöfiho (neskôr 3.) husárskom pluku. Veľmi rýchlo postupoval na rebríčku vojenských hodností. V protitureckej vojne v roku 1738 bol už kapitánom. Svojou odvahou natoľko vzbudzoval pozornosť veliteľských kruhov, že povýšenia išli pomerne rýchlo za sebou. Prejavil sa ako vynikajúci stratég, preto ho v roku 1744 vo veku 33 rokov povýšili na plukovníka a o už o tri roky neskôr (1747) bol generálom.
Sedemročná vojna
V roku 1756 získal hodnosť podmaršala. Preslávil sa aj v sedemročnej vojne (v rokoch 1756 – 1763). 16. októbra 1757 sa podieľal na čele jednotky asi 3500 husárov a pešiakov na prepade a obsadení Berlína. Jeho jednotka pri tejto nebezpečnej akcii stratila iba desať mužov. Berlín sa vtedy vykúpil za 235 000 toliarov[6], z ktorých dal Hadik 25 000 svojim vojakom a zvyšok poslal panovníčke Márii Terézii.
V roku 1758 bol vyznamenaný Radom veľkokríža Márie Terézie a povýšený na generála kavalérie[7][8]. V rokoch 1764 – 1768 sa stal hlavným veliteľom armád bojujúcich v Sliezsku. Keď sa v roku 1763 stal poľným maršalom, povýšili ho aj do grófskeho stavu. V rokoch 1764 – 1768 si plnil vojenské povinnosti ako miestodržiteľ Sedmohradska. Neskôr bol medzi rokmi 1772 a 1774 menovaný za vojenského gubernátora v Haliči a Vladimírsku. Najvyššiu vojenskú hodnosť v rakúskej armáde dosiahol v roku 1774, kedy bol menovaný za poľného maršala. V rokoch 1774 až 1790 bol prezidentom Dvorskej vojnovej rady vo Viedni, čo bola hodnosť zodpovedajúca ministrovi vojny.
Zomrel vo Viedni, bol pochovaný vo Futogu (Vojvodina), ktorý získal ako dedičné panstvo v roku 1763. Jeho zásluhou sa prisťahovali Slováci do neďalekého Petrovca (ktorý patril futockému panstvu), metropoly dolnozemských, vojvodinských Slovákov.
Súkromný život
Jeho manželkou bola kňažná Františka Lichnowská (1725 – 26. august 1787), mali spolu troch synov a dcéru. Dvaja jeho synovia sa vydali sa na vojenskú dráhu. Syn Karol Jozef (1756 – 1800) sa roku 1796 stal poľným maršalom a oženil sa s grófkou Mariou Theresiou von Kolowrat-Krakowsky a najmladší Andrej (1764 – 1840) dosiahol hodnosť husárskeho generála a vzal si za manželku Mariu Raszler von Gamerschwang . Syn Ján (1755 - 1833) sa oženil s Franziskou von Breuner. Dcéra Anna Mária Jozefa (1750 – 1842) bola od roku 1765 vydatá za poľského magnáta Marcina Lubomirskeho (1738 – 1811), z manželstva sa narodila jedna dcéra. Anna Mária Jozefa Lubomirska bola v rokoch 1776 - 1778 milenkou posledného poľského kráľa Stanislava Augusta Poniatowskeho; z tohto vzťahu sa narodil (s najväčšou pravdepodobnosťou kráľov) nemanželský syn.[9]
Národná akadémia obrany maršala Andreja Hadika
- 30. jún 2004 – zriadenie Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika ako štátnej vysokej školy (zákon č. 455/2004 Z.z.) a zároveň zriadenie Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika ako vzdelávacieho a výcvikového centra pre ďalšie vzdelávanie a odborný výcvik
- 31. august 2008 – zrušenie Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika (zákon č. 144/2008 Z.z.)
Referencie
- ↑ a b c Podľa jeho vlastnoručne napísaného životopisu z roku 1774, ktorý je uložený vo Vojenskom historickom archíve vo Viedni (Kriegsarchiv), kópia vo Vojenskom historickom ústave v Bratislave. Pozri Segeš 2010, s. 27
- ↑ a b c d Segeš 2010, s. 27
- ↑ Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „husársky“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L, Bratislava: Veda, ISBN 9788022411721
- ↑ a b Zrubec 2001, s. 56
- ↑ Berg 2009, s. 249
- ↑ Hadík vyslal k mestskému magistrátu posla so žiadosťou o výpalné vo výške 300-tisíc toliarov, ale dostal len 235-tisíc. Roman Mocpajchel: Husársky kúsok vznikol vďaka slovenskému rodákovi (HistoryWeb)
- ↑ Constantin von Wurzbach, strana 167 uvádza ako dátum povýšenia 5. marec 1758.
- ↑ Ersch Gruber uvádza dátum 19. december 1758
- ↑ ZIENKOWSKA, Krystyna: Stanisław August Poniatowski. Wrocław - Warszawa - Kraków 2004, 2. vydanie, s. 270.
Použitá literatúra
- Segeš, Vladimír (2010), „Poľný maršal Andrej Hadik“, Obrana 18 (9): 27, ISSN 1336-1910, http://www.mod.gov.sk/data/files/2028.pdf
- Zrubec, Laco (2001), Slávni Slováci sveta, Nitra: Garamond, str. 55 – 57, ISBN 8096728261
- Berg, Darrell, ed. (2009), The correspondence of Christian Gottfried Krause : A Music Lover in the Age of Sensibility, Farham, England: Ashgate, str. 249, ISBN 0754664295, http://books.google.sk/books?id=Gg5blp2PxkUC&pg=PA249
- Constantin von Wurzbach: Hadik von Futak, Andreas Graf. In: Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Band 7, Verlag L. C. Zamarski, Wien 1861, S. 166–168.
- Karl Bartsch: Hadik von Futak, Andreas Graf. In: Allgemeine Deutsche Biographie (ADB). Band 10, Duncker & Humblot, Leipzig 1879, S. 301 f.
- Nikolaus von Preradovich: Hadik von Futak, Andreas Graf. In: Neue Deutsche Biographie (NDB). Band 7, Duncker & Humblot, Berlin 1966, ISBN 3-428-00188-5, S. 417
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andrej Hadik
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Baláš
Ľudovít Benický (politik)
Ľudovít Boronkai
Šimon Čaplovič
Štefan Čelko
Štefan Ambrózy-Migazzi
Štefan Andráši (generál)
Štefan Atila Brezány
Štefan Bočkai
Štefan Dávid
Štefan Farbaky
Štefan Géci
Štefan Hatvani
Štefan II. Druget
Štefan IV. Druget
Štefan Marko Daxner
Štefan V. Druget
Žigmund Esterházi
Žigmund Géci
Žigmund II. Druget
Žofia Bosniaková
Abrahám Červený
Abrahám Bodon
Adam Dragonsky
Adam Forgáč
Adolf Dobriansky
Alžbeta Bátoriová
Aladár Andráši
Albín Čáki
Alexander Andreánsky
Alexander Buzna
Alexander Gesell
Alexej Čaplovič
Alexius Cörver
Alojz Bogyó
Andrej Černiansky
Andrej Bohuš
Andrej Hadik
Anton Adalbert Bresztyenszky
Anton Andráši
Anton Bernolák
Anton Döller
Anton Forgáč
Anton I. Druget
Anton I. Grasalkovič
Anton II. Grasalkovič
Aristid Abafi
Artúr Görgei
Bas (župan)
Behar
Belo Grünwald
Benedikt Esterházi
Benjamín Geguš
Cyril Daxner
Dávid Baróty-Sabó
Daniel Fischer (lekár)
Dezider Castiglione
Dionýz Andráši
Donč (krajinský hodnostár)
Edmund Beniczky
Eduard Alexander Doležal
Egid Berzevici
Eliáš Augustíni
Emanuel Andráši
Emil Belházy
Emil Dežőfi
Eugen Belházy
Eugen Csiffáry
Eugen Hammersberg
Ferdinand Ďurčanský
Ferdinand Bernolák
Filip I. Druget
Florián Augustín Balogh
František Abafi
František Barkóci (arcibiskup)
František Berchtold
František Esterházi (16. storočie)
František Forgáč (1560 – 1615)
František II. Druget
Friderica Derra de Moroda
Fridrich Dohnány
Gašpar Benický
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký
Gabriel Čepčáni
Gabriel Baroš
Gabriel Bošáni
Gabriel Corsan-Avendano
Gabriel I. Druget
Georg Gaál
Gregor František Berzevici
Henrich Berzevici
Ignác Čelko
Igor Daxner
Imrich Esterházi (1664 – 1745)
Imrich Frivaldský
István Bittó
Izák Abrahamides
János Esterházy
Ján Čaplovič (etnograf)
Ján Čaplovič (národný pracovník)
Ján Abrahamides
Ján Ambrozi
Ján Aponi
Ján Augustíni
Ján Balog
Ján Bernolák (úradník)
Ján Bernolák (generál)
Ján Berzevici
Ján Bojmír
Ján Bolla
Ján Burjan
Ján Feješ (publicista)
Ján Filický
Ján Frivaldský
Ján Hadik (1631)
Ján I. Druget
Ján II. Druget
Ján VII. Druget
Ján X. Druget
Júlia Géciová
Július Agárdy
Július Andráši (1823)
Július Andráši (1860)
Július Belházy
Július Bencúr
Július Draskóczy
Jakub Česnegi
Jonáš Bohumil Guoth
Jozef Baťán
Jozef Baláž (kultúrny pracovník)
Jozef Belánsky
Jozef Bencúr (pedagóg)
Jozef Buday
Juliana Korponaiová-Géciová
Juraj Česnegi
Juraj Ďurčanský
Juraj Ambrozi
Juraj Bartal
Juraj I. Druget
Juraj II. Druget
Juraj III. Druget
Juraj IV. Druget
Karl Friedrich von Grävenitz
Karol Ľudovít Doležal
Karol Andráši
Karol Bernolák
Karol Hadai
Karol Jozef Hadik
Koloman Gici
Koloman Ladislav Brezány
Krištof Görgei
Ladislav Amadé
Ladislav Berčéni
Ladislav Bohuslav Bartholomeides
Ladislav Fodor
Lajos Abafi-Aigner
Leopold Andráši
Leopold Branislav Abafi
Móric Beňovský
Martin Bošňák
Martin Hamuljak
Matúš Čák Trenčiansky
Matej Augustíni (starší)
Matej Bel
Melichar Alagi
Melichar Grodecki
Michal Baluďanský
Michal Buľovský
Michal Demeczky
Michal Dionýz Doležal
Michal Fábry
Mikuláš Čáki
Mikuláš Berčéni
Mikuláš Berčéni (generál)
Mikuláš Dohnány
Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)
Mikuláš I. Druget
Mikuláš IV. Druget
Omodej Aba
Oskár Bárczy
Pavol Burian
Peter Benický
Peter Krištof Akai
Quido Bausnern
Sándor Bujanovics
Samuel Ambrozi
Samuel Bóniš
Tadeáš Amadé
Terézia Brunšviková
Tomáš Beniczký
Tomáš Bosniak (1572)
Valentín I. Druget
Vavrinec Čaplovič
Viliam Baťán
Viliam Druget
Vladimír Daxner
Vojtech Bernolák
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk