Sándor Bujanovics - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Sándor Bujanovics
Sándor Bujanovics
statkár, poslanec uhorského snemu
Sándor Bujanovics
Narodenie2. november 1837
Prešov, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)
Úmrtie16. február 1918 (81 rokov)
Budapešť, Rakúsko Uhorsko (dnes Maďarsko)
ZamestnanieStatkár, poslanec uhorského snemu
Alma materKráľovská univerzita v Pešti, dnes Univerzita Loránda Eötvösa
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Sándor Bujanovics

Sándor Bujanovics (prídomok Bujanovics de Aggtelek; * 2. november 1837, Prešov – † 16. február 1918, Budapešť) bol statkár a poslanec uhorského snemu.

Životopis

Gymnázium absolvoval v Tate a v Prešove. Právo začal študovať v Košiciach a univerzitný diplom z práva získal v Pešti. V roku 1861 sa stal podnotárom Šarišskej župy. V roku 1865 bol zvolený za poslanca uhorského snemu vo volebnom obvode Prešov, ktorý zastupoval do roku 1881. V rokoch 18811887 bol riaditeľom správy majetkov grófa Alajosa Károlyiho. Aj vďaka úspešnému pôsobeniu v tejto náročnej funkcii si získal povesť jedného z najlepších hospodárskych odborníkov v celom Uhorsku. Súčasne sa však aktívne podieľal na založení a činnosti viacerých celouhorských hospodárskych organizácií.

V roku 1887 bol znovu zvolený za poslanca uhorského snemu, kde patril k opozícii. „... Vyhlásil som pred troma rokmi, pri voľbách poslancov otvorene a úprimne, snáď práve z tohto miesta, že k práve vzniknutej “liberálnej„ strane sa nepripojím, hoci som vedel to, že názory, ktoré som dovtedy predstavoval, nenájdu v rámci krajiny odozvu a hoci som vedel, že v parlamente s podobne zmýšľajúcimi budem predstavovať iba málo početnú menšinu.“[1]

Rodinný život

Oženil sa s Hermínou Gertrúdou Pechy (1844 – 1920) a začal hospodáriť na vidieckom statku. V Pečovskej Novej Vsi sa im v nasledujúcich rokoch narodili dve deti: Gyula Bujanovics (1862 – 1946), neskorší župan Šariša a poslanec a Mária Bujanovicsová (1863 – 1941).[2]

Referencie

Literatúra

  • Szinnyei József: Magyar írók élete és munkái I. (Aachs–Bzenszki). Budapest: Hornyánszky. 1891.
    • Gulyás Pál: Magyar írók élete és munkái. Bp., Magyar Könyvtárosok és Levéltárosok Egyesülete, 1939-2002. 7. kötettől sajtó alá rend. Viczián János.
    • Új Országgyűlési Almanach 1887-1892. Szerk. Sturm Albert. Bp., Ifjabb Nagel Ottó, 1888.
    • A Pallas nagy lexikona, az összes ismeretek enciklopédiája. 1-16 k. (17-18. pótk. Szerk. Bokor József). Bp., Pallas-Révai, 1893-1904.
    • Toth, Adalbert: Parteien und Reichtagswahlen in Ungarn 1848-1892. München, R. Oldenburg Verlag, 1973.
    • DERFIŇÁK, Patrik. Barón Imrich Ghillány, šarišský župan v rokoch 1904 – 1905. In Annales historici Presovienses, 14, 2014, č. 1, s. 72 – 105.
    • Bujanovics Sándor. In Eperjesi Lapok, 43, 1918, č. 8, s. 1.
    • Bujanovics Sándor. In Naša Zastava, 12, 1918, č. 8, s. 2, 10.
    • Új országgyülési almanach 1887 – 1892. Szerk. Sturm Albert. Budapest 1888, s. 186 – 187

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bujanovics Sándor na maďarskej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Sándor Bujanovics

Eufrozína Bátoriová
Eugen Belházy
Eugen Csiffáry
Eugen Hammersberg
Ferdinand Ďurčanský
Ferdinand Bernolák
Filip I. Druget
Florián Augustín Balogh
František Abafi
František Barkóci (arcibiskup)
František Berchtold
František Esterházi (16. storočie)
František Forgáč (1560 – 1615)
František II. Druget
Friderica Derra de Moroda
Fridrich Dohnány
Gašpar Benický
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký
Gabriel Čepčáni
Gabriel Baroš
Gabriel Bošáni
Gabriel Corsan-Avendano
Gabriel I. Druget
Georg Gaál
Gregor František Berzevici
Henrich Berzevici
Ignác Čelko
Igor Daxner
Imrich Esterházi (1664 – 1745)
Imrich Frivaldský
István Bittó
Izák Abrahamides
János Esterházy
Ján Čaplovič (etnograf)
Ján Čaplovič (národný pracovník)
Ján Abrahamides
Ján Ambrozi
Ján Aponi
Ján Augustíni
Ján Balog
Ján Bernolák (úradník)
Ján Bernolák (generál)
Ján Berzevici
Ján Bojmír
Ján Bolla
Ján Burjan
Ján Feješ (publicista)
Ján Filický
Ján Frivaldský
Ján Hadik (1631)
Ján I. Druget
Ján II. Druget
Ján VII. Druget
Ján X. Druget
Júlia Géciová
Július Agárdy
Július Andráši (1823)
Július Andráši (1860)
Július Belházy
Július Bencúr
Július Draskóczy
Jakub Česnegi
Jonáš Bohumil Guoth
Jozef Baťán
Jozef Baláž (kultúrny pracovník)
Jozef Belánsky
Jozef Bencúr (pedagóg)




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk