Zipser Wilkür (wil(e)kür v strednej hornej nemčine znamenalo "rozhodnutie vôle/ľubovôľa") alebo spišské právo bol súhrn právnych noriem a zvyklostí spišských Sasov.

Privilégium uhorského kráľa Štefana V. z roku 1271 pre nemeckých kolonistov na Spiši im dalo aj výsadu riadiť sa vlastným obyčajovým právom, ktoré si priniesli z nemeckých krajín. V roku 1312 uhorský kráľ Karol Róbert I. z Anjou jeho okruh vymedzil na dvadsaťštyri spišských miest a obcí. Pôvodné zvykové mestské právo (nemecké právo), vychádzajúce z tzv. Saského zrkadla (Sachsen Spiegel) sa ďalej na Spiši modifikovalo, neskôr bolo spísané do právnej knihy a v roku 1370 kodifikované v tzv. Zipser Wilkür.

Predstavovalo uzavretý právny systém ustanovení v trestných a občianskych záležitostiach. Pôvodne sa ním riadili všetky spišské mestá, ktoré vznikli v rámci tzv. saskej kolonizácie. Najdlhšie, do roku 1774, sa ním riadila Provincia 13 spišských miest.

Pôvodný exemplár Zipser Wilkür z roku 1370 sa nezachoval, medzi jeho najvýznamnejšie stredoveké odpisy patria redakcie z polovice 15. storočia zo Spišskej Soboty, zo začiatku 16. storočia zo Spišskej Novej Vsi a z rokov 1516 a 1540 z Levoče.

Najúplnejší text pôvodného Zipser Wilkür sa objavil v roku 1774 v práci Analecta Scepusii et profani, vydanej vo Viedni.

Zdroj

• Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1980