A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Delta väzba (δ väzba) označuje kovalentnú chemickú väzbu, v ktore sa prekrývajú štyri laloky jedného atómového orbitálu so štyrmi lalokmi iného atómového orbitálu. Tento prekryv vedie k tvorbe väzbového molekulárneho orbitálu, ktorý má dve uzlové roviny, ktoré obsahujú medzijadrovú os a prechádzajú oboma atómami.[1][2][3][4]
Grécke písmeno δ, ktoré sa používa na označenie tejto väzby, odkazuje na d orbitály, pretože orbitálová symetria delta väzby je pri pohľade cez väzbovú os rovnaká ako zvyčajná symetria (štvorlalokových) d orbitálov. Tento druh väzby bol pozorovaný u atómov, ktoré majú obsadené d orbitály s dostatočne nízkou energiou na to, aby sa účastnili kovalentnej väzby, ako je to napríklad u organokovových zlúčenín prechodných kovov. Niektoré zlúčeniny rénia, molybdénu a chrómu majú štvoritú väzbu,[5] ktorá sa skladá z jednej sigma väzby, dvoch pí väzieb a jednej delta väzby.
Orbitálová symetria δ väzbového orbitálu sa líši od pí protiväzbového orbitálu, ktorý má jednu uzlovú rovinu, v ktorej sa nachádza medzijadrová os a druhú uzlovú rovinu kolmú na túto os medzi atómami. U δ väzby prechádzajú obe roviny medzijadrovou osou.
Zápis „δ“ prvýkrát použil Robert Mulliken v roku 1931.[6][7] Prvá zlúčenina, u ktorej bola pozorovaná δ väzba, bol oktachlórodirenitan draselný. V roku 1965 F. A. Cotton poznamenal, že delta väzba je prítomná v Re-Re štvoritej väzby v anióne 2−.[8] Ďalšm zaujímavým príkladom delta väzby je trikarbonyl cyklobutadiénželeza, kde je delta väzba medzi d orbitálom železa a štyrmi p orbitálmi prítomnej molekuly cyklobutadiénu.[chýba zdroj
Referencie
- ↑ COTTON, F. A.; WILKINSON, G.. Advanced Inorganic Chemistry. 5th. vyd. : John Wiley, 1988. ISBN 0-471-84997-9. S. 1087–1091.
- ↑ DOUGLAS, B.; MCDANIEL, D. H.; ALEXANDER, J. J.. Concepts and Models of Inorganic Chemistry. 2nd. vyd. : Wiley, 1983. Dostupné online. ISBN 9780471895053. S. 137.
- ↑ HUHEEY, J. E.. Inorganic Chemistry. 3rd. vyd. : Harper and Row, 1983. ISBN 9780060429874. S. 743–744.
- ↑ MIESSLER, G. L.; TARR, D. A.. Inorganic Chemistry. 2nd. vyd. : Prentice-Hall, 1998. ISBN 978-0138418915. S. 123–124.
- ↑ COTTON, F. A.; WALTON, R. A.. Multiple Bonds Between Metal Atoms. Oxford : Oxford University Press, 1993. Dostupné online.
- ↑ JENSEN, William B.. The Origin of the Sigma, Pi, Delta Notation for Chemical Bonds. J. Chem. Educ., 2013, s. 802–803. DOI: 10.1021/ed200298h.
- ↑ MULLIKEN, Robert S.. Bonding Power of Electrons and Theory of Valence. Chem. Rev., 1931, s. 347–388. DOI: 10.1021/cr60034a001.
- ↑ COTTON, F. A.. Metal–Metal Bonding in 2− Ions and Other Metal Atom Clusters. Inorg. Chem., 1965, s. 334–336. DOI: 10.1021/ic50025a016.
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Delta bond na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Chelácia
Chemická väzba
Chiralita (chémia)
Dĺžka väzby
Delokalizovaný elektrón
Delta väzba
Dvojitá väzba
Elektrónový pár
Fí väzba
Formálny náboj
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk