A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Arduino je open-source platforma, založená pôvodne na mikrokontroléri ATMega od firmy Atmel a grafickom vývojovom prostredí, ktoré vychádza z prostredia Wiring (podobný projekt ako Arduino, teda doska s mikrokontrolérom a IDE[1]) a Processing (prostredie pre výuku programovania).[2] Arduino môže byť použité k vytváraniu samostatných interaktívnych zapojení alebo môže byť pripojené k softvéri na počítači (napr. Macromedia Flash, Processing, Max/MSP, Pure Data, SuperCollider). Momentálne možno kúpiť verzie, ktoré sú už skompletované; schéma a návrh plošného spoja je dostupná pre tých, ktorí si chcú postaviť Arduino sami.
Projekt Arduino získal ocenenie v kategórii digitálnych komunít na Prix Ars Electronica 2006.[3]
Prehľad základných hardvérových modulov
Označenie modulu [4] | Mikrokontrolér | Napájacie napätie | Flash KiB |
EEPROM KiB |
SRAM KiB |
Digitálne I/O Piny |
PWM kanály | Analogové vstupy |
Komunikačné
rozhrania |
Rozmery |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Nano[5] | ATmega328 (8-bit) | 5V | 32 | 1 | 2 | 14 | 6 | 8 | Mini-B USB, I²C, SPI | 43 × 18 |
Diecimila[6] | ATmega168 (8-bit) | 5V | 16 | 0,5 | 1 | 14 | 6 | 6 | USB | 68,6 × 53,3 |
Duemilanove[7] | ATmega168 (8-bit) | 5V | 16 | 0,5 | 1 | 14 | 6 | 6 | USB, SPI, ICSP, I²C | 68,6 × 53,3 |
Uno[8] | ATmega328[9] (8-bit) | 5V | 32 | 1 | 2 | 14 | 6 | 6 | USB, SPI, ICSP, I²C | 68,6 × 53,3 |
Ethernet[10] | ATmega328 (8-bit) | 5V | 32 | 1 | 2 | 14* | 4 | 6 | Ethernet, SD card, SPI, TWI | 68,6 × 53,3 |
Mega[11] | ATmega1280 (8-bit) | 5V | 128 | 4 | 8 | 54 | 14 | 16 | USB, SPI, ICSP, I²C, 4 UART | 101,6 × 53,3 |
Mega2560[12] | ATmega2560 (8-bit) | 5V | 256 | 4 | 8 | 54 | 14 | 16 | USB, SPI, ICSP, I²C, 4 UART | 101,6 × 53,3 |
Mega ADK[13] | ATmega2560 (8-bit) | 5V | 256 | 4 | 8 | 54 | 14 | 16 | USB, SPI, ICSP, I²C, 4 UART | 101,6 × 53,3 |
LilyPad[14] | ATmega168V oder ATmega328V (8-bit) |
2,7-5,5 V | 16 | 0,5 | 1 | 14 | 6 | 6 | USB ( FTDI Basic Breakout required ) | ø 50 |
BT (Bluetooth)[15] | ATmega328 (8-bit) | 5V | 32 | 1 | 2 | 14 | 4 | 6 | Bluegiga WT11 Bluetooth, TWI, I²C, SPI | 81,2 × 53,3 |
Leonardo[16] | ATmega32U4[17] (8-bit) | 5V | 32 | 1 | 2,5 | 20 | 7 | 12 | USB, ICSP, TWI, I²C, 1 UART | 68,6 × 53,3 |
Micro[18] | ATmega32U4 (8-bit) | 5V | 32 | 1 | 2,5 | 20 | 7 | 12 | USB, ICSP, TWI, I²C, 1 UART | 48,3 × 17,8 |
Esplora[19] | ATmega32U4 (8-bit) | 5V | 32 | 1 | 2,5 | - | - | - | Micro USB, ICSP, Tinkerkit- konektory, TFT-konektor (LC-Display) | |
Yún[20] | ATmega32U4 (8-bit), Atheros AR9331 (32-bit) |
5V | 32, 16 MB |
neobsahuje | 16, 400 |
14 | 6 | 12 | USB, SPI, ICSP, I²C | 68,6 × 53,3 |
Due[21] | AT91SAM3X8E[22] (32-bit) | 3,3V | 512 | neobsahuje | 96 | 54 | 12 | 12 | USB, CAN, ICSP, 2 TWI, 2 I²C, 4 UART, 2 DAC | 101,6 × 53,3 |
Zero[23]** | ATSAMD21G18[24] (32-bit) | 3,3V | 256 | 0-16 emulácia | 48 | 14 | 10 | 6 | USB, ICSP, TWI, I²C, UART, DAC | 68,6 × 53,3 |
* Niektoré z týchto 14 pinov sú rezervované.
** V roku 2015 došlo k rozkolu medzi autormi Arduina. Následne vznikli dve spoločnosti. Obe vyrábajú tento model, sú však navzájom nekompatibilné vďaka prehodeniu digitálnych pinov 2 a 4. Nekompatibilné verzie majú názvy Arduino M0 a Arduino M0 Pro.
Software
Arduino Software IDE | |
Základné informácie | |
---|---|
Vývojár | Arduino Software |
Posledná stabilná verzia | 1.8.19 (20. december 2021 ) |
Operačný systém | Viacplatformový softvér |
Lokalizácia | C, C++ |
Typ softvéru | Java IDE |
Licencia | GPL alebo LGPL |
Ďalšie odkazy | |
Webová stránka | arduino.cc |
Pozri aj Informačný portál |
Vývojové prostredie Arduina (IDE) je viacplatformová aplikácia, naprogramovaná v Jave. Je navrhnuté tak, aby umožnilo programovať aj ľuďom, ktorí nemajú veľké skúsenosti s programovaním. Obsahuje editor kódu s bežnými vlastnosťami ako farebné označovanie syntaxe, automatické zarovnávanie a párovanie zátvoriek. Je schopné program skompilovať a nahrať do Arduina jedným kliknutím tlačidla. Program pre Arduino sa pomenúva anglickým slovom sketch.[25]
Programy pre Arduino sa píšu v programovacom jazyku C a C++(Niekedy je nesprávne označovaný ako Wiring[26]). IDE obsahuje knižnicu funkcií, ktoré uľahčujú písanie najzákladnejších operácii s hardvérom. Užívateľ musí definovať iba dve funkcie, aby sa získal spustiteľný program:
setup()
: funkcia, ktorá sa spúšťa iba raz na začiatku programu a používa sa na nastavenie parametrovloop()
: funkcia, ktorá je periodicky spúšťana, pokiaľ je mikrokontrolér pripojený ku zdroju elektrickej energie
Typický prvý program pre Arduino je program na blikanie LED diódou. Program môže vyzerať takto[27]. Program využíva tri interné funkcie pinMode()
[28], digitalWrite()
[29] a delay()
[30]. Tento program je obvykle nahraný na doske od samotného výrobcu.
#define LED_PIN 13
void setup() {
pinMode(LED_PIN, OUTPUT); // Povoliť pin 13 ako digitálny výstup
}
void loop() {
digitalWrite(LED_PIN, HIGH); // Zapnúť LED
delay(1000); // Čakať jednu sekundu (1000 milisekúnd)
digitalWrite(LED_PIN, LOW); // Vypnúť LED
delay(1000); // Čakať jednu sekundu
}
Užitočnou konštrukciou typickej dosky pre Arduino je prítomnosť LED diódy a predradného rezistora medzi pinom 13 a zemou, preto je možné tento príklad vyskúšať priamo na doske.
IDE
Na vývoj je možné použiť niekoľko verzií IDE. Je vhodné používať najaktuálnejšiu verziu, pretože v starších IDE nie sú vykonávané žiadne úpravy.
- Arduino IDE 2.0 RC - Táto vývojová verzia je v beta verzii. Je postavená nad modernejšími technológiami. Využíva Electron a vzhľadom sa podobá na Visual Studio Code alebo PlatformIO. Na rozdiel od predchádzajúcich verzií ponúka napríklad debugger pre dosky s čipmi SAMD[31].
- 1.9.X - Táto vývojová vetva je v beta verzii. Mala by priniesť oddelenie AVR jadra od vývojového prostredia. Po úprave bude IDE dodávané bez neho a jadro sa bude inštalovať len pomocou Manažéra dosiek. Táto verzia bude pravdepodobne preskočená a nahradí ju IDE 2.0.
- 1.8.X - Táto vývojová vetva vznikla po ukončení sporov medzi firmami Arduino LLC a Arduino SRL[32]. Obsahuje podporu pre všetky dosky oboch výrobcov.
- 1.7.X - Táto vývojová vetva bola vytvorená firmou Arduino SRL počas sporu o vlastníctvo obchodnej značky Arduino. Vyššia verzia mala naznačovať, že sa jedná o modernizovanú verziu. Nepodarilo sa jej ale na svoju stranu získať podporu vývojárov a v podstate sa sústredila iba na programovanie podpory pre dosky tejto firmy. Samotné IDE ostávalo nezmenené.
- 1.6.X - Umožňuje programovať aj novšie moduly, ktoré sú založené na mikrokontroléroch AT91SAM3X8E alebo ATSAMD, aj všetky predchádzajúce. Napríklad Arduino Due alebo Zero. Pri niektorých knižniciach (vydávaných mimo oficiálnej distribúcie) nie je zaručené, že ich autori prispôsobili, vtedy je nutné použiť nižšiu verziu IDE.
- 1.0.X - Umožňuje programovať iba moduly, ktoré sú založené na mikrokontroléri ATmega. Najbežnejšie je Arduino Uno.
IDE umožňuje programovať aj ďalšie mikrokontroléry. Napríklad mikrokontroléry ESP8266 so zabudovanou podporou Wi-Fi. Je to vďaka otvorenej architektúre, umožňujúcej pridávať ľubovoľné balíky programov (nazývané toolchain), ktoré vedia skompilovať program pre konkrétny cieľový mikrokontrolér.[33]
Knižnice
Programovanie Arduina uľahčuje existencia obrovského množstva knižníc. Knižnice je ucelený zdrojový kód, ktorý je obvykle umiestnený na serveri GitHub. Okrem zdrojového kódu v C++ je doplnená metaznačkami, ktoré umožňujú IDE indexovať tieto zdrojové kódy a poskytovať ich na pohodlnú inštaláciu prostredníctvom Manažéra knižníc. Knižnica obvykle poskytuje ucelenú sadu funkcií alebo tried, určených na ovládanie konkrétneho hardvéru.
Online nástroje
Arduino je možné programovať v cloude pomocou editora Arduino Web Editor na stránke Arduino Create. Obsahuje editor zdrojového kódu, úložisko pre vlastné programy, ktoré možno zdieľať s ostatnými užívateľmi a nainštalované knižnice. Programovanie v editore funguje tak, že v prehliadači sa upravuje zdrojový kód, ktorý sa odošle na preklad na virtuálny server. Z virtuálneho servera sa vráti preložený program v binárnom tvare, ktorý sa následne nahrá do Arduina pomocou programu, ktorý musí byť nainštalovaný v počítači a ktorý slúži ako prenosový mostík medzi cloudom a fyzickým hardvérom, pripojeným k počítaču.
Referencie
- ↑ Hernando Barragán. About Wiring . . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Daniel Shiffman. Interview with Casey Reas and Ben Fry . . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ ARS Electronica. Prix Ars Electronica 2006 . . Dostupné online. (nemecky)
- ↑ Arduino
- ↑ Nano
- ↑ Diecimila
- ↑ Duemilanove
- ↑ Uno
- ↑ ATmega328P
- ↑ Ethernet
- ↑ Mega
- ↑ Mega2560
- ↑ Mega ADK
- ↑ LilyPad
- ↑ BT (Bluetooth)
- ↑ Leonardo
- ↑ ATmega32U4
- ↑ Micro
- ↑ Esplora
- ↑ Yún
- ↑ Due
- ↑ SAM3X8E
- ↑ Zero
- ↑ ATSAMD21G18
- ↑ Programming Arduino Getting Started with Sketches . McGraw-Hill. Dostupné online.
- ↑ Používa Arduino jazyk Wiring?
- ↑ Vzorový príklad Blink
- ↑ pinMode() . . Dostupné online.
- ↑ digitalWrite() . . Dostupné online.
- ↑ delay() . . Dostupné online.
- ↑ Arduino IDE 2.0 beta
- ↑ Spor o obchodnú značku Arduino
- ↑ Zoznam podporovaných dosiek iných výrobcov
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arduino
Externé odkazy
- arduino.cc – domovská stránka projektu
- arduinoposlovensky.sk – webové stránky o programovaní Arduina
- blog.sitepoint.sk – blog o programovaní Arduina a ATtiny85
- arduinoslovakia.eu – blog o programovaní Arduina
- deadawp – blog o praktickej realizácii Arduino projektov
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arduino na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
7-Zip
AbiWord
Advanced Packaging Tool
Affero General Public License
Alias (príkaz)
Allegro (softvér)
Amarok (audio)
Android (operačný systém)
Apertium
Arduino
Armbian
Audacity
Audio Video Interleave
AutoHotkey
Beryl (softvér)
BIND
Bitka o Wesnoth
BitTorrent
Bitweaver
Blender
Brasero
Bugzilla
Cantata
Cartes du Ciel
Cat (Unix)
Celestia
Centericq
Chromium
Clang
Clonezilla
CodeIgniter
Copyleft
Cygwin
Damn Small Linux
Debian
Docker
Dolphin (softvér)
DragonFly BSD
Drupal
Dyne:bolic
Edubuntu
Ekiga
ELinks
Emacs
EMoviX
Evolution (softvér)
Fedora (operačný systém)
Ffdshow
FileZilla
FOSDEM
Free and Open Source Software
Free Lossless Audio Codec
Free Software Foundation
Gajim
Geany
Gedit
GIMP
Git (softvér)
GNOME Calculator
GNU
GnuPG
GNU Aspell
GNU Compiler Collection
GNU Manifesto
GNU Octave
Go-oo
GTK
Haiku (operačný systém)
Htop
Hugs
Hurd
Hydrogen (softvér)
Inkscape
Joomla
K3b
Kaffeine
Kali Linux
KGet
KHTML
Kiwi Linux
KMail
KMPlayer
Kodi
Kontact
Kopete
KPDF
Krusader
Kubuntu
LAMP (softvér)
LaTeX
LibreOffice
LibreOffice Writer
LineageOS
Links
Linux (operačný systém)
Linux Mint
LLVM
LMMS
Lowriter
LPIC
Lubuntu
LXDE
Lynx (prehliadač)
M.U.G.E.N
MaheshaBSD
Mandriva Linux
Manjaro Linux
MediaWiki
Media Player Classic
Mercurial (softvér)
Midnight Commander
Miranda IM
Miranda NG
MoinMoin
Mono (platforma)
Moodle
Mozilla Firefox
Mozilla Sunbird
Mozilla Thunderbird
MPlayer
Music Player Daemon
MySQL
Nagios
NASA World Wind
Newtoos
Ogg
OmegaT
Open-source softvér
OpenOffice.org
OpenOffice.org Base
OpenOffice.org Calc
OpenOffice.org Draw
OpenOffice.org Impress
OpenOffice.org Writer
OpenSSH
OpenTTD
Openwinshop.org
OTRS
Otvorený softvér vo vzdelávaní, výskume a v IT riešeniach
PHP-Fusion
PhpBB
Pidgin
Poedit
Pomoc:Commonist
PostgreSQL
PrestaShop
PuTTY
QutIM
Raspberry Pi OS
ReactOS
Recalbox
Rekonq
Rhythmbox
Richard Matthew Stallman
RTorrent
R (programovací jazyk)
Samba (softvér)
Scilab
Scribus
ScummVM
Simple Instant Messenger
SkyTechX
Slimbook
Slobodný softvér
Slobodný viacplatformový softvér
SPIP
Spoločnosť pre otvorené informačné technológie
Stellarium
Synaptic
Thunar
Tremulous
TTA
Tux Paint
Ubuntu
Ubuntu MATE
Ubuntu Studio
Ulteo
Ultimaker
UseModWiki
Vim
VLC media player
Vorbis
Wayback Machine
Website Baker
Widelands
Wine
WordPress
WorldWideWeb
X-Moto
X264
XChat
Xfce
Xming
XMMS
Xubuntu
Yrobot
Zenwalk
Zoznam XFCE aplikácií
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk