A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Akčný potenciál je dočasná, rýchla a vratná zmena membránového potenciálu na membránach nervových a svalových buniek. Umožňuje prenos vzruchu a aktivuje svalový sťah.
Charakteristika
Akčný potenciál je krátka a rýchla zmena elektrochemickej rovnováhy biologickej membrány. Dochádza k jej depolarizácii až obráteniu polarity membrány (transpolarizácia). Následne dochádza k rýchlemu návratu do pôvodného stavu – repolarizácii.
Spočiatku dochádza k zvýšenému vtoku Na+ do bunky. Cca. do úrovne 15 mV je schopný únik K+ z bunky túto nerovnováhu kompenzovať. Po dosiahnutí spúšťacej úrovne (prahu dráždivosti) dochádza k náhlemu skokovému zvýšeniu priepustnosti membrány pre Na+ v dôsledku otvorenia napäťovo riadených sodíkových kanálov, čo spôsobuje reťazovú reakciu a aktiváciu ďalších transportných systémov pre sodík. Nastáva depolarizácia membrány.
Vzostup priepustnosti membrány pre Na+ sleduje s miernym oneskorením K+, ktorého ióny naopak bunku opúšťajú. To neskôr umožní repolarizáciu a návrat do stavu pokojového membránového potenciálu. Počas akčného potenciálu teda dochádza k výmene určitého (celkovo veľmi malého) množstva iónov sodíka a draslíka na stranách membrány. Táto výmena následne prebieha opačným smerom, kedy aktívne transportné systémy (využívajúce energiu ATP) vracajú draslík do bunky a sodík von z bunky.
Následky
Po dosiahnutí prahu dráždivosti a spusteniu kaskády vedúcej k vzniku akčného potenciálu je bunková membrána v príslušnej časti absolútne nereaktívna – nereaguje na žiaden stupeň stimulácie. Tento stav sa označuje ako absolútna refraktérna fáza. Tesne na konci hrotovej fázy („peaku“) sa stáva membrána opäť dráždivou, no stimul musí byť značne silnejší ako v základnom pokojovom stave – táto fáza sa označuje ako relatívna refraktérna fáza. Táto vlastnosť membrány dáva čas bunke na regeneráciu pomerov koncentrácii iónov na stranách membrány.
Vlastnosti
Akčný potenciál vzniká na určitom mieste bunkovej membrány a má tendenciu sa z miesta vzniku šíriť – depolarizácia membrány totiž aktivuje postupne ďalšie a ďalšie napäťovo riadené kanály pre Na+. Takýmto spôsobom sa šíri nervový vzruch po axónoch (neuritoch) nervových buniek smerom od tela a po dentritoch smerom k telu bunky. Dôležitou vlastnosťou vzruchu je to, že jeho charakter sa vzdialenosťou od miesta vzniku nemení, amplitúda je stále rovnako vysoká. Zároveň absolútna a relatívna refraktérna fáza zabraňuje spätnému šíreniu akčného potenciálu k miestu vzniku.
Na nemyelinizovaných nervových vláknach sa vzruch šíri kontinuálne a relatívne pomaly. Značná časť axónov nervových buniek je ale myelinizovaná a vzruch sa šíri skokovo dráždením drobných „neizolovaných“ medzier (Ranviérove zárezy) – tento spôsob vedenia vzruchu sa označuje ako saltatórny a jeho zásadnou výhodou je značne vyššia rýchlosť a energetická hospodárnosť (v podstate sa depolarizujú len krátke úseky membrány a teda návrat do rovnováhy je značne menej náročný na spotrebu ATP). Myelínová pošva zároveň bráni aktivácii susedných nervových vlákien, ktoré často prebiehajú v tesnej blízkosti.
Zdroj
- KITTNAR, Otomar a kol. Lékařská fyziologie. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3068-4. (po česky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudské telo
Šľacha
Štikútka
Žľaza
Žľazový epitel
Acidobázická rovnováha
Agónia
Akčný potenciál
Aktín
Anabióza
Anabolizmus
Analyzátor (neurológia)
Atletický typ
Bazálny metabolizmus
Bunková smrť
Chróma
Chuť (zmysel)
Dýchací plyn
Dýchanie
Detektor lži
Dráždivosť
Efektor (fyziológia)
Endocytóza
Endokrinná žľaza
Extracelulárna tekutina
Fyzická práca
Fyziológia
Fyziológia človeka
G-proteín
Hlava (anatómia)
Homeostáza
Horčina
Hydrolymfa
Hypotermia
Intersticiálna tekutina
Izoosmia
Katabolizmus (metabolizmus)
Kožná žľaza
Kosť
Krvný tlak
Krvotvorba
Krycí epitel
Membránový potenciál
Membránový transport
Menštruácia
Menarché
Minerálna látka (výživa)
Močenie
Myelinizácia
Myofibrila
Myozín
Neurón
Orgán (anatómia)
Ovulácia
Pôrod
Peristaltika
Pohybová činnosť
Poikilotermia
Porozumenie reči
Pravák
Pučanie
Rast organizmu
Receptor (fyziológia)
Regenerácia
Regulačný obvod
Resorpčný epitel
Respirácia (biochémia)
Respiračný epitel
Riasinkový epitel
Signálna molekula
Skolióza
Somatogénny
Spaľovanie tuku
Svalový epitel
Synapsia
Synapsia (neurológia)
Termoreceptor
Tropomyozín
Troponín
Väzivo
Výkal
Vnútorné prostredie
Vracanie (medicína)
Zárodočný epitel
Zmyslový epitel
Zmyslový vnem
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk