A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Zdeněk Mlynář | |
Biografické údaje | |
---|---|
Rodné meno | Zdeněk Müller |
Narodenie | 22. jún 1930 Vysoké Mýto, Česko-Slovensko |
Úmrtie | 15. apríl 1997 (66 rokov) Viedeň, Rakúsko |
Politická strana | KSČ |
Alma mater | Právnická fakulta Lomonosovovej univerzity v Moskve |
Rodina | |
Príbuzní | Stanislav Budín (svokor) |
Manželka | |
Deti | Vladimír Mlynář Milena Bartlová |
Zdeněk Mlynář, rodným menom do roku 1945 Zdeněk Müller (* 22. jún 1930, Vysoké Mýto – † 15. apríl 1997, Viedeň) bol český komunistický politik, právnik, signatár Charty 77, pedagóg, vedec a politológ.[1][2]
Životopis
Od roku 1946 bol členom Komunistickej strany Česko-Slovenska v období 1950 – 1955 absolvoval Moskovskú právnickú fakultu Lomonosovej univerzity (kde sa stal priateľom kolegu, študenta Michaila Gorbačova).[3] Následne vstúpil do Ústavu štátu a práva Česko-slovenskej akadémie vied, kde zostal až do 1968.
Počas Pražskej jari bol zvolený za tajomníka ústredného výboru KSČ. Po okupácii Česko-Slovenska vojakmi Varšavskej zmluvy v auguste 1968, on a ďalší vedúci členovia strany boli odvlečený do Moskvy, kde pripojil podpis pod takzvaný Moskovský protokol. Následne bol členom predsedníctva KSČ, potom v novembri toho istého roku rezignoval na všetky svoje funkcie a v 1970 ho vylúčili z Komunistickej strany.[2] Jeho novým zamestnávateľom sa stalo české Národné múzeum, kde sa venoval entomológii na vedeckej úrovni.[2]
Podpísal Chartu 77 a podieľal sa na anti-režimovej činnosti. To bol dôvod pre represívny tlak štátnej moci na jeho osobu, v dôsledku čoho emigroval.[1]
Po Nežnej revolúcii sa vrátil do Česko-Slovenska. Stal sa čestným predsedom a volebným lídrom strany Levý blok pre parlamentné voľby 1996.[2] Po volebnom neúspechu strany zo svojho postu odstúpil a definitívne opustil politiku pre zhoršený zdravotný stav.
Zomrel vo Viedni v apríli 1997. Pohrebu v Prahe sa zúčastnil bývalý generálny tajomník KSSS a prezident Sovietskeho zväzu Michail Sergejevič Gorbačov.
Jeho manželka bola ekonómka a diplomatka, Rita Budínová-Mlynářová-Klímová. Dcéra Milena Bartlová je profesorka dejín umenia, syn Vladimíra Mlynář je novinár a politik.
Dielo
- Proti srsti : politické komentáře : 1990 – 1995 (1996)
- Krize v sovětských systémech od Stalina ke Gorbačovovi : příspěvek k teoretické analýze (1991)
- Mráz přichází z Kremlu (1978); námet k britskému filmu Invaze (1980)
- Československý pokus o reformu 1968 : Analýza jeho teorie a praxe (1975)
- K teorii socialistické demokracie (1961)
Referencie
- ↑ a b HLAVATÝ, Pavel. Zdeněk Mlynář. Pragmatický reformista, nebo reformní pragmatik? . Praha: Český rozhlas, 2018-09-14, . Dostupné online.
- ↑ a b c d MACH, Vladimír. Zdeněk Mlynář . totalita.cz, . Dostupné online.
- ↑ Zdenek Mlynar. 2003. vyd. : Columbia University Press.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk