Analýza hlavných komponentov - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Analýza hlavných komponentov
Analýza hlavných komponentov pri mnohorozmernom normálnom rozdelení so stredom v bode (1, 3). Zobrazené vektoryvlastné vektory kovariančnej matici.

Analýza hlavných komponentov (angl. principal component analysis, skrátene PCA) je matematická štatistická metóda, ktorá využíva ortogonálnu transformáciu na to, aby previedla prvky množiny pozorovaní, u ktorých je možné, že sú korelované, na prvky takej množiny hodnôt, ktoré sú lineárne nekorelované. Tieto sa potom označujú ako hlavné komponenty. Pri analýze hlavných komponentov ide teda o to, že hľadáme takú množinu lineárnych kombinácií pôvodných premenných (pozorovaní), ktorá zachováva čo najväčšie množstvo informácií o pôvodných premenných (pozorovaniach) a zároveň jej dimenzia bude menšia alebo nanajvýš rovná ako dimenzia pôvodnej množiny (počet prvkov novej množiny bude menší alebo nanajvýš rovný ako počet prvkov pôvodnej množiny). Týmto postupom sa docieli to, že bude možné študovať daný štatistický problém v podpriestore s menšou dimenziou, čo má veľký význam pri ďalšej analýze štatistického súboru (testovanie hypotéz, hľadanie oblastí spoľahlivosti, grafické znázorňovanie pozorovaní, a pod.).

Počet hlavných komponentov je teda vždy menší alebo nanajvýš rovný pôvodnému počtu prvkov. Ortogonálna transformácia, ktorá sa pri tejto metóde používa, je definovaná tak, aby mal prvý hlavný komponent najväčšiu varianciu spomedzi všetkých možných lineárnych kombinácii vektora pozorovaní.

Metódu analýzy hlavných komponentov navrhol v roku 1901 anglický matematik Karl Pearson a v roku 1933 ju zovšeobecnil americký matematik Harold Hotelling.

Definícia

Uvažujme p-rozmerný náhodný vektor , ktorého kovariančnú maticu označme (táto matica je štvorcová typu a kladne semidefinitná). Podľa Jordanovej spektrálnej dekompozičnej vety o symetrických maticiach vieme, že každú symetrickú štvorcovú maticu môžeme zapísať v nasledovnom tvare:

Kde:

  • matica je diagonálna matica, ktorej prvky sú vlastné čísla matice .
  • matica je ortogonálna matica, ktorej stĺpce sú vlastné vektory normy 1 matice . Tieto vektory tvoria ortonormálny systém vlastných vektorov matice .
  • je vlastné číslo prislúchajúce vlastnému vektoru . Môžeme predpokladať, že pre tieto vlastné čísla platí: .

Strednú hodnotu vektora označme . Potom náhodný vektor , ktorý je definovaný nasledujúcim vzťahom:

nazývame vektorom hlavných komponentov náhodného vektora .

Pre strednu hodnotu a kovariančnú maticu vektora platí nasledovné:

Zložky vektora sú nekorelované a pre disperzie týchto zložiek platí, že: . Jednotlivé zložky vektora sa nazývajú hlavné komponenty, teda pre je náhodná premenná tvaru:

k-ty hlavný komponent náhodného vektora .

Vlastnosti

Základné vlastnosti hlavných komponentov sú nasledovné:

  • pre
  • pre
  • pre
  • pre koeficient korelácie platí, že:

Kde


Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Analýza hlavných komponentov

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku...
čítajte viac na tomto odkaze: Matematika

Číselný koeficient
Číslo zapísané písmenom
Čiara
1 (číslo)
2D
Abelovská grupa
Absolútna geometria
Abstrakcia (logika)
Algebrická geometria
Algebrická nezávislosť
Algebrická topológia
Algebrické číslo
Algebrický počtový výraz
Analýza hlavných komponentov
Analytická geometria
Analytická teória čísel
Analytická veta
Aplikovaná matematika
Appellova postupnosť
Aritmetická funkcia
Aritmetika
Asociatívnosť
Asociatívny grupoid
Asymptota
Axiomatický systém
Banachova algebra
Bod (geometria)
Bravaisov-Pearsonov korelačný koeficient
Camille Jordan
Cantorova-Bernsteinova veta
Cauchyho postupnosť
Chromatické číslo
Chromatický index
Ciferný súčet
Cyklomatické číslo grafu
Cyklometria
Dĺžka
D’Alembertovo kritérium
Delenec
Delenie čísiel
Delenie (matematika)
Deliteľ nuly
Desatinná čiarka
Desiatková číselná sústava
Deskriptívna geometria
Diferenciálna geometria
Diferenciálna topológia
Dobre založená relácia
Dodeciliarda
Doplnková trieda
Dotyčnicový štvoruholník
Dvadsaťsten
Dvojčlen
Dvojstredový štvoruholník
Dyadický zlomok
Efektívnosť algoritmu
Ekvivalentná úprava rovnice
Ekvivalentná transformácia formúl
Elementárna aritmetika
Elipsa
Erlangenský program
Eukleides z Alexandrie
Euklidovská geometria
Eulerova-Mascheroniova konštanta
Evolúta
Evolventa
Excentricita (astronómia)




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk