A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Alexander Altmann | |
židovský filozof, profesor a rabín | |
Štát pôsob. | Spojené kráľovstvo, USA |
---|---|
Narodenie | 16. apríl 1906 Košice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
Úmrtie | 6. jún 1987 (81 rokov) Boston, USA |
Národnosť | židovská |
Zamestnanie | rabín, vysokoškolský profesor |
Známy vďaka | štúdie o myslení Mosesa Mendelssohna |
Alma mater | Humboldt-Universität zu Berlin |
Rodičia | Adolf Altmann Malwine Weisz |
Odkazy | |
Commons | Alexander Altmann |
Alexander Altmann (* 16. apríl 1906, Košice – † 6. jún 1987, Boston), bol židovský teológ, filozof, profesor a rabín. V roku 1938 emigroval do Anglicka a neskôr sa usadil v Spojených štátoch. Viac ako desaťročie pracoval ako profesor na oddelení filozofie na Brandeis University. Najviac ho preslávilo jeho štúdium myslenia Mosesa Mendelssohna a za jeho čias bol skutočne popredným Mendelssohnovým učencom.[1] Taktiež prispel dôležitými príspevkami k štúdiu židovského mystika. Veľkú časť svojej kariéry bol jediným učencom v Spojených štátoch, pracujúci na tejto téme v čisto akademickom prostredí.[2] Medzi mnohými študentmi Brandeis, na ktorých prácu dohliadal, boli napríklad: Elliot Wolfson, Arthur Green, Heidi Ravven, Paul Mendes-Flohr, Lawrence Fine a Daniel Matt.
Životopis
Altmann bol synom Malwine Weiszovej a Adolfa Altmanna, hlavného rabína v nemeckom meste Trier, jednej z najstarších židovských komunít v Nemecku. Titul PhD. získal vo filozofii na Humboldt-Universität zu Berlin v roku 1931. Dizertačnú prácu napísal na tému filozofia Maxa Schellera, a za rabína bol vysvätený taktiež v tom istom roku. Od roku 1931 do roku 1938 pôsobil ako rabín v Berlíne, ale aj ako profesor židovskej filozofie na seminári. Po úteku z Nacistického Nemecka v roku 1938, Altmann slúžil ako komunálny rabín v Manchestri v rokoch 1938 – 1959. Okrem svojich povinností ako vodca komunity, pokračoval vo svojich vedeckých štúdiách, publikoval v roku 1946 preklad a komentár publikácie Viera a názory Saadja. Jeho vedecké aktivity ho v konečnom dôsledku viedli k tomu, aby založil a riadil Inštitút židovských štúdií od 1953 do roku 1958, ktorý bol v tom čase nezávislá inštitúcia. Počas svojho pôsobenia na inštitúte, upravil Žurnál židovských štúdií, Scripta Judaica a predstavil svoju prácu o Isaakovi ben Salomon Israeliovi. Zatiaľ čo bol Altmann v Manchesteri, Bert Trautmann, bývalý vojak Nacistického Nemecka vojnový zajatec, bol považovaný za hráča futbalového klubu Manchester City FC, ktorý mal mnoho židovských fanúšikov. Altmann to schvaľoval aj napriek tomu, že mu nacisti zabili rodičov a iných členov jeho rodiny. Intervencia Altmanna mohla byť rozhodujúca pre bezprecedentné prijatie bývalého vojnového zajatca do tímu. Trautmann sa stal veľmi úspešným brankárom.[3]
Po zabezpečení budúcnosti Inštitútu židovských štúdií tým, že ho umiestnil pod záštitu University College v Londýne. V roku 1959 Altmann opustil Anglicko, aby sa pripojil k Fakulte Brandeis University vo Waltham, Massachusetts. Vo veku 53 rokov bol autorom takmer 100 publikácií, vymenovanie za vyučujúceho na Brandeis, bola jeho prvá univerzitná pozícia.[4] Od roku 1959 na univerzite pôsobil ako Philip W. Lown profesor židovskej filozofie a histórie myšlienok, až do jeho povíšenia na profesora Emeritus a následného odchodu do dôchodku v roku 1976.[5] V roku 1967 bol zvolený za člena Americkej akadémie umení a vied. Podľa Alfreda Itry, Altmann bol taktiež hlavnou postavou pri získavaní kompletného Vatikán Hebraicaa na mikrofilme pre Brandeis University.[6]
Od roku 1976 do roku 1978 bol Altmann profesorom na Harvarde a na Hebrejskej jeruzalemskej univerzity. Od roku 1978 až do jeho smrti bol spojencom v Harvard University Center pre židovské štúdium. Počas svojho celého pôsobenia v oblasti Bostonu () si vždy urobil čas na stretnutia zo židovskými učencami a študentmi priamo u neho doma, kde ich často pozýval na obedy počas Šabatu.[7] Altmannov hlad po nových poznatkoch ho nikdy neopustil, dokonca ani v jeho neskorších rokoch. Lawrence Fine rozpráva o účasti na hodine o Komtickom jazyku na Brandeis University na začiatku sedemdesiatych rokov. Na tejto hodine našiel 65-ročného Altmanna, dychtivého získať nové poznatky aj v tomto veku.[2]
Altmann zomrel v Bostone 6. júna 1987.
Diela
Vo svojej dlhej akademickej kariére Altmann vytvoril množstvo dôležitých prác najmä v nemčine, angličtine a hebrejčine. V jeho včasnej kariére sa taktiež zapojil do tvorby židovskej teológie, ale túto prácu nedokončil a jeho hlavné záujmy sa obrátili na stredovekú židovskú filozofiu a mysticizmus, najmú na prácu ikonoklastického židovského filozofa Mosesa Mendelssohna.[1] Jeho práca na Izaacovi Isaelovi, prvom stredovekom židovskom filozofovi, rovnako zachránila tohto mysliteľa z toho, čo videl ako neopodstatnenú temnotu.[6]
Kompletná bibliografia Altmannových takmer 250 publikovaných prác je prezentovaná v Bibliografii zverejnených spisov Alexandra Altmanna.[8] Niektoré z najznámejších sú uvedené nižšie:
- Saadya Gaon: Kniha doktrínov a presvedčení (skrátená edícia preložená z arabčiny s úvodom a poznámkami), Three Jewish Philosophers, Atheneum, New York, 1969.
- so Samuelom Miklosom Sternom: Isaac Isaeli: A Neoplatonic Philosopher of the Early Tenth Century. His Works Translated with Comments and an Outline of His Philosophy, Oxford University Press, 1958, dotlač, Greenwood Press, 1979.
- Biblické motívy: pôvod a transformácie, Harvard University Press, 1966.
- Moses Mendelssohn's Fruehschriften zur Metaphysik, Mohr (Tuebingen, Nemecko), 1969.
- Studies in Religious Philosophy and Mysticism, Cornell University Press, 1969.
- Moses Mendelssohn: A Biographical Study, University of Alabama Press, 1973.
- Essays in Jewish Intellectual History, University Press of New England for Brandeis University Press, 1981.
- Essays in Judaism, Tel Aviv, 1982.
Referencie
- ↑ a b Leo Baeck Institute Year Book XXXIV. Ed. Arnold Paucker. London : Secker & Warburg, 1989. The contribution of Alexander Altmann to the study of Moses Mendelssohn, s. 415–420.
- ↑ a b Leo Baeck Institute Year Book XXXIV. Ed. Arnold Paucker. London : Secker & Warburg, 1989. Alexander Altmann's contribution to the study of Jewish mysticism, s. 421–431.
- ↑ GLANVILLE, Brian. Bert Trautmann obituary. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2013-07-19. Dostupné online . ISSN 0261-3077.
- ↑ Perspectives on Jewish Thought and Mysticism: Proceedings of the International Conference held by The Institute of Jewish Studies, University College London, 1994, in Celebration of its Fortieth Anniversary. Ed. Alfred L. Ivry, Elliot R. Wolfson & Allan Arkush. Australia : Harwood Academic Publishers, 1998. Jewish scholarship as a vocation.
- ↑ Book of Members, 1780-2010: Chapter A . American Academy of Arts and Sciences, . Dostupné online. Archivované 2011-05-10 z originálu.
- ↑ a b Leo Baeck Institute Year Book XXXIV. Ed. Arnold Paucker. London : Secker & Warburg, 1989. The contribution of Alexander Altmann to the study of medieval Jewish philosophy, s. 433–440.
- ↑ Perspectives on Jewish Thought and Mysticism: Proceedings of the International Conference held by The Institute of Jewish Studies, University College London, 1994, in Celebration of its Fortieth Anniversary. Ed. Alfred L. Ivry, Elliot R. Wolfson & Allan Arkush. Australia : Harwood Academic Publishers, 1998. Preface.
- ↑ Perspectives on Jewish Thought and Mysticism: Proceedings of the International Conference held by The Institute of Jewish Studies, University College London, 1994, in Celebration of its Fortieth Anniversary. Ed. Alfred L. Ivry, Elliot R. Wolfson & Allan Arkush. Australia : Harwood Academic Publishers, 1998. Bibliography of the published writings of Alexander Altmann.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander Altmann
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexander Altmann na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aaron Klug
Ada Jonathová
Adolf von Baeyer
Aharon Kacir
Ahmed Hassan Zewail
Akira Suzuki
Alan Alda
Albert Bandura
Albert Szent-Györgyi
Alexander Altmann
Alexander R. Todd
Alexandre Chorin
Alexej Alexejevič Abrikosov
Alfred Aho
Allen J. Bard
André Lwoff
Andrea Ghezová
Andrzej Wajda
Archibald Hill
Arne Tiselius
Avram Herško
Aziz Sancar
Barbara Tuchmanová
Barry Barish
Barry Eichengreen
Bill Gates
Carl Ferdinand Cori
Carl Sagan
Christiane Nüssleinová-Volhardová
Christian Boehmer Anfinsen
Claude-Louis Berthollet
Cyril Norman Hinshelwood
Dagfinn Føllesdal
Daniel Šechtman
David Baltimore
Derek Harold Richard Barton
Dmitrij Ivanovič Mendelejev
Dorothy Mary Hodgkinová
Douglass North
Dudley Robert Herschbach
Duke Ellington
Duncan Haldane
Edward Adelbert Doisy
Edwin McMillan
Eero Saarinen
Ei-iči Negiši
Ernest Rutherford
Ernst Otto Fischer
Feodor Felix Konrad Lynen
Frank Sherwood Rowland
Frederick Sanger
Friedrich August Kekulé von Stradonitz
Friedrich Wöhler
Friedrich Wilhelm Bessel
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fritz Haber
Günter Blobel
George Andrew Olah
George Porter
George Wells Beadle
Gerhard Ertl
Gerhard Herzberg
Gertrude Belle Elionová
Gerty Coriová
Glenn Theodore Seaborg
Hans Adolf Krebs
Hans Christian Ørsted
Harold Urey
Heinrich Otto Wieland
Henry F. Schaefer III
Henry Hallett Dale
Herbert Charles Brown
Hermann Emil Fischer
Hillary Clintonová
Howard Florey
Humphry Davy
Ilya Prigogine
Ira Remsen
Irving Langmuir
Irwin Rose
Isaac Asimov
Isadore Singer
Jöns Jakob Berzelius
Jacobus Henricus van ’t Hoff
Jacob Rothschild
James Batcheller Sumner
James Dewey Watson
Jaroslav Heyrovský
Jean-Marie Lehn
Jean Baptiste André Dumas
Jeffrey Ullman
Johannes Nicolaus Brønsted
John Adams (prezident USA)
John Anthony Pople
John Bennett Fenn
John Charles Polanyi
John Dalton
John Howard Northrop
John Warcup Cornforth
Jonas Salk
Joseph Keller
Joseph Louis Gay-Lussac
Joseph Priestley
Julius Axelrod
Karl Barry Sharpless
Kurt Wüthrich
Lars Onsager
Leonard Cohen
Leonard Susskind
Leonhard Euler
Leopold Ružička
Linda B. Bucková
Linus Carl Pauling
Lise Meitnerová
Louis Pasteur
Luis Federico Leloir
Madeleine Albrightová
Manfred Eigen
Marcellin Berthelot
Marian Andersonová
Martin Chalfie
Martin Kamen
Martin Karplus
Marvin Minsky
Mary Leakeyová
Max Perutz
Melvin Calvin
Michael Faraday
Michael Fisher
Michael Levitt
Noam Avram Chomsky
Otto Hahn
Paul Berg
Paul Greengard
Paul John Flory
Paul Josef Crutzen
Paul Modrich
Peter Agre
Peter Dennis Mitchell
Petrus Josephus Wilhelmus Debye
Philippe Nozières
Philipp Frank
Pierre Boulez
Ralf Dahrendorf
Randy Schekman
Raymond Davis
Reinhard Selten
Richard Martin Willstätter
Richard Royce Schrock
Richard Smalley
Rjódži Nojori
Robert Burns Woodward
Robert Curl
Robert F. Furchgott
Robert Howard Grubbs
Robert Lefkowitz
Robert Mulliken
Robert Oppenheimer
Robert Robinson
Robert Wilhelm Bunsen
Rodney Robert Porter
Roger David Kornberg
Roger Tsien
Rudolph Arthur Marcus
Ruth Baderová Ginsburgová
Selman Waksman
Severo Ochoa
Sidney Altman
Stanford Moore
Stanley B. Prusiner
Stanley Cohen
Svante August Arrhenius
Tadeus Reichstein
Talcott Parsons
Theodore William Richards
Theodor Svedberg
Thomas Arthur Steitz
Thomas Jefferson
Thomas Robert Cech
Thomas Stearns Eliot
Tim Berners-Lee
Vincent du Vigneaud
Vladimir Prelog
Walter Gilbert
Walter Kohn
Washington Irving
Wendell Meredith Stanley
Willard Gibbs
Willard Libby
William E. Moerner
William Giauque
William Herschel
William Howard Stein
William Lipscomb
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk