Antický štadión (Античен стадион)
bývalý rímsky atletický štadión
celkový pohľad na odkryté časti štadiónu zo severozápadu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Plovdiv
Mesto	Plovdiv
Súradnice	42°8′51.24″S 24°44′52.87″V / 42,1475667°S 24,7480194°V / 42.1475667; 24.7480194
Vznik	2. storočie
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Stav	čiastočne zreštaurovaný
Wikimedia Commons: Ancient stadium, Plovdiv
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Antický štadión (bulh. Античен стадион – Antičen stadion), známy aj ako Rímsky štadión (bulh. Римски стадион – Rimski stadion) je stavba bývalého antického štadiónu mesta Filipopolis nachádzajúca sa v centrálnej časti dnešného mesta Plovdiv v južnom Bulharsku.^{[1][2][3][4][5][6][7][8]}

Poloha

Odkrytá časť štadiónu sa nachádza v centre Plovdivu na dnešnom námestí „Džumajata“ (bulh. Джумаята)^{[6][1][2][3][4][5][7]} a sčasti časť pod dnešnou ulicou „Kňaz Aleksandăr I“ (bulh. Княз Александър I) medzi pahorkom Sachat tepe na západe a tromi pahorkami nazývanými Trichălmieto na východe,^[1][3][5] pričom sa nachádza pod úrovňou dnešnej ulice.^[3][7]

Dejiny

Antický štadión v meste Filipopolis bol postavený na začiatku 2. storočia^[3][5][7] počas panovania rímskeho cisára Hadriána^[5][7] v majestátnom architektonickom štýle, typickom pre budovy tohto typu z tohto obdobia predovšetkým na území Malej Ázie.^[3] V období najväčšieho rozkvetu mesta Filipopolis v období medzi druhým a štvrtým storočím sa na štadióne pravidelne konali atletické hry pod názvami Kendrisijské hry (na počesť Apolóna) a Alexandrijské hry (na počesť Alexandra Veľkého).^{[1][2][3][7][8]} Tieto atletické hry boli veľmi významné a pravidelne boli navštevované najvyššími predstaviteľmi Starovekého Ríma,^[1][5][7] z toho najmenej štyrmi rímskymi imperátormi, ktorými boli Hadrián, Marcus Aurelius, Heliogabalus a Marcus Iulius Philippus.^[1][7] Na počesť konania týchto hier sa dokonca razili pamätné mince.^[1] Potom čo ku koncu štvrtého storočia cisár Theodosius I. zakázal atletické hry sa štadión využíval ako hipodróm.^[2][3] Posledné zmienky o štadióne pochádzali zo zápiskov byzantskej princeznej Anny Komnény z konca 11. storočia, na ktorú urobila stavba (napriek tomu, že v tom čase už z pôvodnej stavby ostali ruiny) veľký dojem.^[2]

Súčasnosť

Štadión bol nájdený náhodou pri archeologických vykopávkach, ktoré prebiehali v roku 1923 v juhozápdnom rohu námestia „Džumajata“.^[1] V 70. rokoch 20. storočia prebehli archeologické práce podporené vtedajším starostom Plovdivu Ivanom Totevom, ktoré mali za úlohu odkryť časť štadiónu.^[8] Odkryté časti štadiónu sú novo reštaurované a premenené v moderné návštevnícke centrum.^[5][7][8] Štadión je dostupný z námestia bývalým vchodom v ohybe na severnej strane štadiónu, ktorý vedie priamo na bežecký okruh. Okrem toho bola na mieste postavená vyhliadková terasa, kde sa nachádza miestnosť v ktorej sa niekoľkokrát denne premieta animácia predstavujúca antické mesto Filipopolis.^[7] Projekt reštaurácie antického štadiónu bol vyhotovený v roku 2009 a samotná reštaurácia bola dokončená v roku 2012. Od rekonštrukcie patrí antický štadión k najvyhľadávanejším pamiatkam Plovdivu.^[8]

Charakteristika

Štadión meral na dĺžku približne 240 metrov a na šírku približne 50 metrov^{[1][2][3][5][7]} a patril k najvýznamnejším stavbám antického mesta Filipopolis.^[1][2][3][7] Bol postavený podľa vzoru štadiónu v Delfách.^[3] Miesta na sedenie pre divákov boli umiestnené v štrnástich amfiteatrálne rozložených radoch^[2][1][5][7] Mramorové sedadlá sú dekorované podperami s reliéfom predstavujúcim leviu labu.^[1][2][3][5] Rady so sedadlami oddeľuje od podlahy samotného štadiónu pódium vysoké 1,8 metra.^[1] Hlavnú časť štadiónu tvoril bežecký okruh s dĺžkou jedného rímskeho štádia.^[1][2] Okruh sa začínal pri hlavnom vchode (nachádza sa pod dnešnou ulicou „Kňaz Aleksandăr I“ (bulh. Княз Александър I) a patrí k neodkrytým častiam) a pokračoval na sever a následne sa v polovici sa v polovici dĺžky otočil o 180° a pokračoval späť k hlavnému vchodu.^[3] Najsevernejšia časť – teda samotný ohyb – je dnes odkrytá. V strede sa nachádza druhý (severný) archovitý vchod na štadión z niekdajšej ulice.^[3][5][7] Spolu s časťou štadióna bola odkrytá aj časť mestských hradieb vybudovaných v roku 172 počas panovania cisára Marka Aurélia, ako aj základy rímskeho akvaduktu.^[1][2][3] Na štadión sa zmestilo približne 30 000 divákov^[2][5] a patril svojho času k najväčším na Balkánskom polostrove.^[5][7][8]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[5][6][8]

Stavba bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.6 z roku 1995 – ako dôvod pamiatkovej ochrany je uvedená archeologická hodnota stavby. Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Antičen stadion (bulh. Античен стадион, doslova Antický štadión).^[6]

Zaujímavosť

• Historici predpokladajú, že štadión mohol byť v minulosti využívaný aj ako amfiteáter, táto hypotéza však nie je nikde písomne doložená.^[1]

Galéria

• 

  Pohľad na antický štadión z námestia

• 

  Pohľad na odkrytú časť antického štadiónu z vyhliadkovej terasy

• 

  Severný vchod do štadiónu - pohľad z bývalej ulice

• 

  Severný vchod do štadiónu - pohľad zo štadiónu

• 

  celkový pohľad na odkryté časti štadiónu zo severovýchodu

• 

  Pohľad zo štadiónu na námestie

• 

  Detailný pohľad na schody vedúce k sedadlám

• 

  Detailný pohľad na podpery sedadiel

• 

  Detailný pohľad na sedadlové rady

• 

  Pohľad na časť mestskýh hradieb z roku 172, ktoré boli odkryté spolu so štadiónom

• 

  Pohľad na časť mestskýh hradieb z roku 172, ktoré boli odkryté spolu so štadiónom

• 

  Dobová fotografia zachycujúca odkrývanie antického štadiónu v Plovdive v roku 1976

• 

  Nákres antického štadiónu na mape dnešného mesta

• 

  Model zobrazujúci antický štadión v Plovdive

• 

  Model zobrazujúci antický štadión v Plovdive

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antický štadión (Plovdiv)