Cársky palác (Царски дворец)
Kniežací palác
bývalá cárska rezidencia
pohľad na prednú fasádu budovy
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Sofia
Mesto	Sofia
Rajón	Sredec
Súradnice	42°41′47.33″S 23°19′36.43″V / 42,6964806°S 23,3267861°V / 42.6964806; 23.3267861
Autor	Viktor Rumpelmayer, Friedrich Grünanger, Antonín Kolář, Jakob Heinrich Mayer, Leers
Štýl	novobarok
Vznik	1873
Rozšírenia	1881 – 1883, 1894 – 1895
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Stav	zachovalý, reštaurovaný
Využitie	galéria a múzeum
Wikimedia Commons: Royal Palace (Sofia)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Cársky palác (bulh. Царският дворец – Carskijat dvorec),^[1][2] známy aj ako Kniežací palác (bulh. Княжеският дворец – Kňažeskijat dvorec),^[3][4] alebo Palác bulharských monarchov (bulh. Дворецът на българските монарси – Dvorecăt na bălgarskite monarsi),^[5] je budova bývalej rezidencie kniežaťa Alexandra I., cára Ferdinanda I. a cára Borisa III.,^[1] ktorá sa nachádza v meste Sofia, v Sofijskej oblasti, v západnom Bulharsku.^{[6][7][1][2][5][7]} Kultúrna pamiatka národného významu.^[1][3][4]

Lokalita

Budova bývalého cárskeho paláca leží v centrálnej časti Sofie^{[3][4][1][2][6][5][7]} v rajóne Sredec^[4] na námestí „Kňaz Aleksandăr I“ (bulh. площад „Княз Александър I“ – ploštad „Kňaz Aleksandăr I“, doslova námestie kniežaťa Alexandra I.)^{[3][4][1][2][6][7]} č. 1^[3][6][7] na vyvýšenom mieste v centrálnej časti mestského parku Carska gradina (bulh. Царска градина).^[2]

Dejiny

Prvá budova

Na mieste súčasnej budovy sa už od 16. storočia nachádzala budova osmanského konaku (druh administratívnej a rezidentnej budovy v Osmanskej ríši),^[1][2] ktorý bol sídlom sofijského bejlerbeja (administratívna správna funkcia v Osmanskej ríši).^[2] Táto budova bola zničená pri požiari v roku 1816.^[1][2]

Súčasná budova

Budova konaku bola opätovne obnovená na základoch pôvodnej budovy v roku 1873.^[1] V tom istom roku sa v budove konal súdny proces s Vasiľom Levským, v rámci ktorého mu bol udelený rozsudok odsudzujúci ho k trestu smrti.^[1][2] Budova slúžila svojmu účelu do oslobodenia Bulharska v roku 1878.^[1][2]

budova osmanského konaku, ktorá bola neskôr prestavaná na cársky palác v pôvodnej podobe z roku 1873

V roku 1879 bolo rozhodnuté,^[2] že sa budova stane sídlom Alexandra I., ktorý sa v tom roku stal bulharským kniežaťom.^[1][2] Vypracovanie projektu na prestavbu budovy tureckého konaku na kniežací palác bola zverená rakúskemu architektovi Viktorovi Rumpelmayerovi, ktorý ho pripravil v spolupráci s architektmi Friedrichom Grünangerom, Antonínom Kolářom^[1][2] (známym aj ako Adolf Václav Kolář),^[6][2] Jakobom Heinrichom Mayerom a Leersom.^[1][2] Prestavba prebiehala v rokoch 1881 – 1883,^[1][2] ale budova bola oficiálne otvorená už 26. decembra 1882.^[2]

kniežací palác na dobovej snímke zhotovenej niekedy pred rokom 1888

V roku 1893 sa budova stala sídlom kniežaťa a neskôr prvého bulharského cára Ferdinanda I.,^[1] Počas jeho panovania došlo k druhej prestavbe a rozšíreniu budovy, ktoré prebehli v rokoch 1894 – 1895^[1][7] (udávajú sa aj roky 1894 – 1896).^[2] Iniciátorom prestavby a rozšírenia paláca bol samotný cár Ferdinand I. a prípravou projektu poveril^[2] architekta Friedricha Grünangera.^[2][5]

Posledným panovníkom, ktorý budovu obýval, bol Boris III., ktorého sídlom bol cársky palác v rokoch 1818 – 1843.^[1]

V roku 1944 sa budova cárskeho paláca stala dočasne sídlom komunistického tzv. Vlasteneckého frontu (bulh. Отечествен фронт – Otečestven front) a jedna z miestností sa stala kanceláriou Georgiho Dimitrova.^[7] V roku 1946 sa budova stala sídlom tzv. Rady ministrov (bulh. Министерски съвет – Ministerski săvet)^[2] – teda vlády novovzniknutej Bulharskej ľudovej republiky.^[6][5][7]

Od 4. septembra 1954 budova funguje ako sídlo Národnej umeleckej galérie a Národného etnografického múzea.^[1]

V roku 1978 bol budove pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[3][4]

Charakteristika

Budova (po prestavbe na palác v 80. rokoch 19. storočia) je postavená po vzore francúzskych palácov z 18. storočia v neobarokovom slohu v štýle tzv. viedenského baroka.^[1][6][2]

Exteriér

V pôvodnej podobe z roku 1873 bola budova dvojposchodová symetrická stavba s rizalitmi na obidvoch koncoch prednej fasády budovy.^[1]

Pri prestavbe na palác v rokoch 1881 – 1883 bola zväčšená prístavbou na západnej strane budovy.^[1] Bola vybudovaná manzardová strecha^[1][5] a pred hlavným vchodom bol pristavený portikus.^[1] Budova bola v rámci prestavby bohato dekorovaná plastickými reliéfmi v novobarokovom slohu.^[1] Autorom tejto prestavby a rozšírenia bol architekt Viktor Rumpelmayer,^[5][1] v spolupráci s architektmi Friedrichom Grünangerom, Antonínom Kolářom, Jakobom Heinrichom Mayerom a Leersom.^[1]

V rámci druhej prestavby a rozšírenia v rokoch 1894 – 1895, ktoré prebehli podľa projektu architekta Friedricha Grünangera, bola na východnom konci k budove postavená prístavba v podobe veľkého obytného krídla.^[1]

východné obytné krídlo pristavané k budove po prestavbe v rokoch 1894 – 1895

Interiér

Prvé poschodie bolo charakteristické jednotným priestorom s koridorom v strede po ktorého obidvoch stranách sa nachádzali služobné miestnosti a kancelárie. Za vchodom sa nachádza vestibul v ktorom sa začína trojramenné mramorové schodisko, ktoré vedie na druhé poschodie, kde sa nachádzali prijímací salón, tzv. Sieň vlajok (bulh. Залата на знамената – Zalaza na znamenata), kniežací apartmán ako aj kniežacia kancelária. V prístavbe na západnej strane budovy sa nachádzal veľký salón s lóžou a zimná záhrada.^[1][2] Steny a stropy sú zdobené sadrovými reliéfmi v rokokovom slohu, ktoré boli zhotovené podľa vzoru reliéfov, nachádzajúcich sa v zámku Versailles vo Francúzsku.^[1] Sú dielom^[1][2] viedenského sochára^[2] a štukatérskeho majstra^[1] Andreasa Greissa.^[1][2]

V rámci prestavby v 90. rokoch 19. storočia pribudlo k budove obytné krídlo. Na prvom poschodí v tejto časti budovy sa nachádzali apartmány kniežaťa Ferdinanda I., jeho manželky, princeznej Márie Lujzy a následníka trónu princa Borisa a na druhom poschodí sa nachádzali miestnosti ostatných detí kniežacieho páru.^[1][2] Okrem obytných miestností sa v krídle nachádzali: knižnica, miestnosti určené na výučbu detí, miestnosť určená na hranie, jedáleň, miestnosť určená na prijímanie návštev, dve zimné záhrady a dve kaplnky (rímskokatolícka a pravoslávna).^[2]

Múzeum a galéria

Národná umelecká galéria

Bližšie informácie v hlavnom článku: Národná umelecká galéria (Sofia)

Národná umelecká galéria vystavuje predovšetkým diela bulharských umelcov, ktoré vznikli v období od 19. storočia do súčasnosti.^[5] Sídli v budove od roku 1954.^[1][2]

Národné etnografické múzeum

Bližšie informácie v hlavnom článku: Národné etnografické múzeum (Sofia)

Národné etnografické múzeum pri Bulharskej akadémii vied sa nachádza vo východnej časti budovy – v bývalom obytnom krídle, ktoré bolo k vtedajšiemu kniežaciemu palácu pristavané počas prestavby v 90. rokoch 19. storočia. Sídli v budove od roku 1954.^[1]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[3][4][1]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1978. Ako dôvod ochrany je stanovená architektonicko-staviteľská, historická ako aj umelecká hodnota budovy.^[3][4][4]

Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kňažeskijat dvorec (bulh. Княжеският дворец, doslova Kniežací palác).^[3][4]

Galéria

• 

  celkový pohľad k budove z juhozápadu

• 

  celkový pohľad na južnú fasádu budovy

• 

  pohľad na cársky palác z východu

• 

  pohľad na západnú fasádu budovy

• 

  južná fasáda budovy

• 

  pohľad na časť východnej fasády

• 

  pohľad na časť východnej fasády

• 

  detail z východnej fasády

• 

  pohľad na časť južnej fasády

• 

  pohľad na hlavný vchod do budovy s portikom

• 

  detailný pohľad na ozdobný prvok na fasáde budovy

• 

  detailný pohľad na ozdobný prvok na fasáde budovy

• 

  cársky palác na kresbe z 19. storočia

• 

  cársky palác na dobovej fotografii z roku 1930

• 

  dobová snímka zachytávajúca vojenskú prehliadku pred cárskym palácom v roku 1923

• 

  cársky palác na dobovej fotografii z roku 1969

• 

  cársky palác na kresbe z roku 1896

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cársky palác (Sofia)