Dom Andreja Georgiadiho

	Dom Andreja Georgiadiho; (Къщата на Андрей Георгиади)
	Dom Konstantina Chadžikalčeva
	meštiansky dom plovdivského typu
	celkový pohľad na dom zo severovýchodu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Plovdiv
Mesto	Plovdiv
Rajón	Centralen
Súradnice	42°08′51″S 24°45′00″V / 42,14750°S 24,75000°V
Autor	Georgi Georgiev Chadžijski
Štýl	bulharský obrodenecký barok
Vznik	1850
Pre verejnosť	verejnosti neprístupný
Stav	reštaurovaný
	Wikimedia Commons: Andrey Georgiadi house, Plovdiv
	Geografický portál

Súradnice: 42°08′51″S 24°45′00″V / 42,14750°S 24,75000°V

Dom Andreja Georgiadiho (bulh. Къщата на Андрей Георгиади – Кăštata na Andrej Georgiadi),^[1]^[2]^[3]^[4] známy aj ako Chadžikalčevov dom (bulh. Хаджикалчева къща – Chadžikalčeva kăšta),^[2]^[3] Dom Konstantina Chadžikalčeva (bulh. Къщата на Константин Хаджикалчев – Кăštata na Konstantin Chadžikalčev),^[5] prípadne Dom vedcov (bulh. Дом на учените – Dom na učenite)^[4] je obrodenecký meštiansky dom nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.^[4]^[5]^[1] Kultúrna pamiatka národného významu.^[2]^[4] Patrí medzi kultúrne pamiatky v Plovdive, ktoré boli vybrané pre digitalizáciu v rámci projektu, ktorý bol spolufinancovaný Európskou úniou.^[6]

Lokalita

Dom Andreja Georgiadiho leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv^[5]^[4] na ulici „Mitropolit Pajsij“ (bulh. улица „Митрополит Пайсий“, doslova ulica metropolitu Pajsija) č. 6,^[2] v úpätí pahorku Taksim tepe medzi budovami Katedrály Zosnutia Bohorodičky a Chrámu svätého Mikuláša.^[5]^[4]

Dejiny

Dom nechal v roku 1850 postaviť Andrej Georgiadi.^[3]^[4] V rokoch 1878 – 1880 v dome sídlil, exarcha Josif, ktorý z domu riadil plovdivskú eparchiu.^[5] Neskôr budovu kúpil obchodník, bankár a politik Konstantin Chadžikalčev (udáva sa aj ako Chadžikalčov), ktorý ju však v roku 1917 venoval, aby slúžila ako budova školy.

V roku 1995 získala budova štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[2]

V súčasnosti je využívaná ako tvorivá základňa bulharského Zväzu vedcov (bulh. Съюз на учените – Săjuz na učenite).^[3]^[4]

Charakteristika

Budova je dvojposchodová a plne symetrická.^[5] Je typickým predstaviteľom bulharského obrodeneckého baroka,^[1] pričom predstavuje klasický symetrický Plovdivský domdom plovdivského typu.^[4] Autorom budovy je významný staviteľský majster chadži Georgi Georgiev Chadžijski z rodopskej dediny Kosovo.

Prvé poschodie domu slúžilo na prijímanie návštev a nachádzali sa tam aj hosťovské a hospodárske izby. Druhé poschodie slúžilo ako obytný priestor pre majiteľa domu s rodinou.^[4]

Z jednej strany budova priamo prilieha ku skalám pahorku Taksim tepe. Vo dvore sa okrem samotného domu nachádza budova maazy (skladu).^[4]

Exteriér

Pred vchodom do budovy sa nachádza malý portikus s dvojramenným schodiskom.^[5]^[4]^[1] Nad portikom sa v centrálnej časti prednej fasády nachádza prehnutý pologuľový arkier, ktorý je na konci zakončený štítovým frontónom.^[5]^[1] Po stranách centrálneho arkiera sa nachádzajú dva arkiere obdĺžnikového pôdorysu.^[1]

Interiér

Vchod vedie do salónu na prvom poschodí, okolo salónu sa nachádza päť izieb. Rozloženie miestností na druhom poschodí je identické.^[5] Stropy v salónoch sú zdobené bohatou drevorezbou.^[1]^[4]^[5] Ďalším ozdobným prvkom v salónoch sú alafrangy.^[4]^[5] Interiér bol vyzdobený freskami.^[4]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[2]^[4]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 4 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany bola stanovená architektonicko-staviteľská ako aj umelecká hodnota budovy. Názvy budovy ako sú uvedené na zozname kultúrnych pamiatok národného významu sú Кăštata na Andrej Georgiadi (bulh. Къщата на Андрей Георгиади, doslova Dom Andreja Georgiadiho) a Chadžikalčeva kăšta (bulh. Хаджикалчева къща, doslova Chadžikalčevov dom).^[2]

Galéria

východná fasáda budovy
východná fasáda budovy
južná fasáda budovy
detail z východnej fasády
detail z východnej fasády
vchod do areálu domu
detailný pohľad na arkier vo východnej fasáde

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g MATEEV, Matej. Plovdiv – Stolicata na bălgarskija barok. Plovdiv : Nacionalna akademija na architekturata. 2003. 728 s. ISBN 9789549103816. S. 207 – 209. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Министерство на културата на Република България . mc.government.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d Недвижимо културно наследство . digital.plovdiv.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p DC news – Новини от Пловдив, Асеновград и региона . dcnews.bg, 2014-07-22, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 421. (po bulharsky)
↑ Дигитализират недвижимото културно наследство на Пловдив . gradat.bg, 2015-12-28, . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dom Andreja Georgiadiho

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref2-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g MATEEV, Matej. Plovdiv – Stolicata na bălgarskija barok. Plovdiv : Nacionalna akademija na architekturata. 2003. 728 s. ISBN 9789549103816. S. 207 – 209. (po bulharsky)

[mc.government.bg-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Министерство на културата на Република България . mc.government.bg, . Dostupné online.

[digital.plovdiv.bg-3] Недвижимо културно наследство . digital.plovdiv.bg, . Dostupné online.

[dcnews.bg-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p DC news – Новини от Пловдив, Асеновград и региона . dcnews.bg, 2014-07-22, . Dostupné online.

[ref1-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 421. (po bulharsky)

[6] Дигитализират недвижимото културно наследство на Пловдив . gradat.bg, 2015-12-28, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]