Dom múzeum Stanislava Dospevského (Къща музей „Станислав Доспевски“)
obrodenecký meštianky dom
celkový pohľad na severovýchodnú fasádu budovy
Štát	Bulharsko
Oblasť	Pazardžik
Okres	Pazardžik
Mesto	Pazardžik
Súradnice	42°11′11.24″S 24°19′26.12″V / 42,1864556°S 24,3239222°V / 42.1864556; 24.3239222
Autor	Stanislav Dospevski (projekt)
Štýl	bulharský obrodenecký (plovdivský typ)
Materiál	nepálené sušené tehly – adobe
Vznik	1864
Založenie múzea	1952
Pre verejnosť	verejnosti prístupný múzeum, galéria
Stav	zrenovovaný
Wikimedia Commons: Stanislav Dospevski house museum
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Dom múzeum Stanislava Dospevského (bulh. Къща музей „Станислав Доспевски“ – Kăšta muzej „Stanislav Dospevski“),^[1][2][3] prípadne Dom-múzeum Stanislava Dospevského (bulh. Къща-музей „Станислав Доспевски“ – Kăšta-muzej „Stanislav Dospevski“),^{[4][5][6][7][8][9]} alebo len Dom Stanislava Dospevského (bulh. Къща на Станислав Доспевски – Kăšta na Stanislav Dospevski)^[10] je meštiansky dom z obdobia bulharského národného obrodenia, nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Pazardžik v okrese Pazardžik v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.^{[10][4][1][7][2][11][6][9][3]}

Lokalita

Dom múzeum Stanislava Dospevského sa nachádza v centrálnej časti mesta Pazardžik^[10][6] v blízkosti umelého riečneho kanálu^[10][6] Paša ark^[6] na ulici bulevard „Marija Lujza“ (bulh. булевард „Мария Луйза“) č. p. 54.^[10][6]

Dejiny a súčasnosť

Budova bola postavená v roku 1864^{[10][11][1][7][8][9]} podľa projektu samotného bulharského obrodeneckého umelca Stanislava Dospevského,^[7][9] ktorému dom patril^[7] a ktorý v ňom následne žil,^[8] majstrami z bracigovskej staviteľskej školy.^{[11][1][7][9]} V dome Stanislava Dospevského sa konali prvé stretnutia ako vnútornej revolučnej organizácie, tak aj prvého ženského spolku, ktorý vznikol na území Bulharska a niesol meno Prosveta (bulh. Просвета).^[7][9] V budove tak došlo aj k pamätnej historickej udalosti – stretnutiu Stanislava Dospevského s Vasilom Levským.^[10]

V roku 1945 daroval jeden zo synov Stanislava Dospevského – Boris Dospevski – dom do vlastníctva štátu.^[7][9] V roku 1952 bol dom vyhlásený za múzeum.^[7][2][9][3] V roku 1964 bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku^{[7][5][2][9][3]} a v rovnakom roku bola zároveň zaradená na zoznam 100 národných turistických objektov Bulharska.^[4] V roku 1966^[2][7][9][3] sa na zakláde Rozhodnutia č. 50 z 2. augusta 1966, ktoré vydal Okružný ľudový výbor (bulh. Окръжен народен съвет),^[7][9] múzeum spojilo s Umeleckou galériou Stanislava Dospevského (bulh. Художествена галерия „Станислав Доспевски“ – Chudožestvena galerija „Stanislav Dospevski“).^[7][2][9][3] V súčasnosti je budova plne reštaurovaná a naďalej slúži verejnosti ako múzeum.^[10][1] Zachováva si atmosféru v ktorej žil a tvoril Stanislav Dospevski.^[1]

Charakteristika

Dom Stanislava Dospevského patrí k najcennejším architektonicko-historickým pamiatkam mesta Pazardžik.^[10] Budova je postavená v typickom bulharskom obrodeneckom slohu,^{[10][6][7][2][8][3]} ktorý je známy aj pod názvom sultan alasă (bulh. султан япасъ)^[10][6] a bol odvodený od carihradských meštianskych domov.^[6] Z hľadiska staviteľského štýlu sa jedná sa o zatvorenú symetrickú obrodeneckú budovu plovdivského typu.^[10]

Stavba je dvojposchodová postavená z nepálených sušených tehiel.^[2][8][3] Vchod do budovy sa nachádza vo dvore areálu a je vybavený vstupným portikom, ktoré je podopreté dvomi drevenými stĺpmi a zakončené trojuholníkovitým frontónom, vyzdobeným maľbami a nápisom, ktoré zhotovil sám Stanislav Dospevski. Priamo v portiku sa nachádza aj schodisko, ktoré vedie na druhé poschodie budovy.^[10] Vonkajšia fasáda budovy smerujúca ku kanálu Paša ark je charakteristická asymetrickými arkiermi spojenými v hornej časti rímsou, pod ktorou je tak medzi arkiermi vytvorená nika v priestore ktorej sa nachádzajú okná. Arkiere sú podopreté drevenými konzolami, ktoré dosahujú až takmer na úroveň okolitého terénu.^[10]

V interiéri domu sa nachádza salón a šesť ďalších miestností.^[2][8][3] Vo vestibule budovy, ktorý bol pri neskorších reštauráciách čiastočne upravený^[10] ostali zachované fresky namaľované Stanislavom Dospevským znázorňujúce výjavy z Istanbulu, Odesy a Petrohradu.^[10][1] Vo veľkej hosťovskej izbe, ktorá je lokalizovaná v časti budovy smerujúcej ku kanálu Paša ark sa zachoval hodnotný maľovaný strop elipsoidného tvaru zdobený zlate zafarbenými sadrovými plastickými ornamentami. Naľavo od vestibulu (salóna) smerom do dvora budovy sa nachádzajú ďalšie dve izby – spálňa a menšia hosťovská izba.^[10]

Fresky

V budove je niekoľko miest vyzdobených freskami, ktoré maľoval priamo Stanislav Dospevski.^[7] Jedná sa o výzdobu frontónu na portiku budovy vrátane medailónu s nápisom^[10][7] Priťažanie Stanislava D. Dospevskogo – Samokovca, 1864 (bulh. Притяжание Станислава Д. Доспесково - Самоковца, 1864),^[7][9] zobrazujúcim dátum výstavby a meno majiteľa budovy.^[10] Ďalšia fresková výzdoba pochádzajúca od Stanislava Dospevského sa nachádza v salóne, ktorý je vyzdobený tromi freskami: Striedanie stráže pred cárskym palácom v Sankt Peterburgu, Puškinovo námestie v Odese, a Úžina Zlatý roh pri Carihrade.^[7][2][9][3] Tieto fresky Stanislav Dospevski namaľoval v priebehu roku 1866.^[2]

Múzeum a galéria

V portrétovej sále múzea sa nachádzajú portréty členov rodiny Stanislava Dospevského. V tejto istej miestnosti sa nachádzajú tri veľmi vzácne exponáty múzea.^[3][2] Jedná sa predovšetkým o portrét „Domnika“ (bulh. „Домника“),^{[11][4][2][3]} ako aj atestáciu a striebornú medailu Stanislava Dospevského z Petrohradskej umeleckej akadémie.^[2][3] V ďalších miestnostiach sa nachádzajú predmety využívané počas života Stanislavom Dospevským a jeho rodinou.^[8][6][3] Miestnosti sú reštaurované v štýle, aby predstavovali kópiu izieb v čase, v ktorom v dome žili.^[10] Medzi cenné exponáty patria rôzne diela Stanislava Dospevského.^[10][6][8] Jedná se predovšetkým o množstvo portrétov,^[4][9] ale aj kresby.^[9] Ďalšie galerijné expozície predstavujú maliarsku tvorbu od konca 19. storočia až do súčasnosti. Nachádza sa tu v šiestich miestnostiach celkovo viac ako 700 diel od viac ako 200 autorov.^[6]

Dom múzeum Stanislava Dospevského je pre verejnosť otvorený od pondelka do piatka od 09:00 do 12:00 a od 14:00 do 18:00.^[6]

Stanislav Dospevski

Stanislav Dospevski (bulh. Станислав Доспевски), pôvodným vlastným menom Zafir Dimitrov Christov (bulh. Зафир Димитров Христов), narodený^[2] 3. decembra^[12][9] 1823 v Samokove bol bulharský obrodenecký umelec pochádzajúci zo slávnej rodiny maliarov fresiek (zografov).^[12][2][9] Bol synom Dimităra Zografa,^[12][2] vnukom zakladateľa Samokovskej maliarskej školy, Christa Dimitrova^[2] a synovcom jedného z najvýznamnejších bulharských maliarov ikon Zachariho Zografa.^[12][2] Základné a vyššie vzdelanie získal v rodnom Samokove a v Plovdive,^[2][3] akademické v Ruskom impériu počas štúdií v Petrohrade a v Moskve.^[2][3] Po návrate z Ruska si zmenil svoje rodné meno na meno Stanislav Dospevski a žil striedavo v Plovdive a v Pazardžiku.^[2] Bol jedným z prvých bulharských umelcov s akademickým vzdelaním.^[6][2][3] Jeho tvorba sa skladá predovšetkým z portrétov, kresieb a fresiek.^[9] V druhej polovici 19. storočia sa aktívne zúčastnil odbojových aktivít bulharského národno-oslobodzovacieho boja za oslobodenie spod osmanskej nadvlády. Za tieto svoje aktivity^[2][3] bol uväznený vo väznici Mechmerchane v Istanbule, kde 6. januára^[11][12][3] roku 1878 zomrel^{[12][2][11][3]} na týfus^[12] vo veku 55 rokov^[11]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[13][5]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku^[5][7][2][3] v Štátnom vestníku č. 37^[5][2][3] z roku 1964.^[5][7][2][3] Ako dôvod pamiatkovej ochrany bola uvedená architektonicko-staviteľská hodnota budovy.^[13][5][2] Dodatkovým listom č. 5542 z 12. decembra 1989^[5] bola ako dôvod ochrany pridaná aj umelecká hodnota budovy.^[13][5] Celý oficiálny názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăšta-muzej „Stanislav Dospevski“ (bulh. Къща-музей „Станислав Доспевски“, doslova Dom-múzeum Stanislava Dospevského).^[5]

Zaujímavosti

• Budova patrí do zoznamu 100 národných turistických objektov Bulharska^[7][2][6][3] – spolu s katedrálnym chrámom Zosnutia Bohorodičky a historickým múzeom. V zozname sú pod číslom 35.^[6]
• Dom múzeum Stanislava Dospevského je jediný „dom-múzem“ v Bulharsku dedikovaný umelcovi z obdobia bulharského národného obrodenia.^[7][8][9][3]

Galéria

• 

  Celkový pohľad na budovu zo severu cez umelý riečny kanál Paša ark

• 

  Celkový pohľad na budovu z juhovýchodu

• 

  Pohľad na juhozápadnú fasádu budovy

• 

  Pohľad na severovýchodnú fasádu budovy

• 

  Pohľad na juhovýchodnú fasádu budovy

• 

  Detail zo severovýchodnej fasády

• 

  Celkový pohľad na dvor v areáli budovy

• 

  Pohľad na vstupný portál do areálu stavby

• 

  Pohľad na vstupný portál do budovy

• 

  Stanislav Dospevski na autoportréte

• 

  Kresba vytvorená Stanislavom Dospevským

• 

  Portrét Dimităra Zografa namaľovaný Stanislavom Dospevským v roku 1860

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dom múzeum Stanislava Dospevského