A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rumunské athenaeum (Ateneul Român) | |
koncertná sieň | |
celkový pohľad na prednú fasádu budovy
| |
Štát | Rumunsko |
---|---|
Župa | Bukurešť |
Mesto | Bukurešť |
Historická krajina | Valašsko |
Súradnice | 44°26′28″S 26°05′49″V / 44,44111°S 26,09694°V |
Výška | 41 m |
Autor | Albert Galleron |
Štýl | neoklasicizmus |
Vznik | 1888 |
Výstavba | 1885 - 1888 |
Vlastník | Rumunská filharmónia |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný - koncertná sieň |
Stav | zrenovovaný |
| |
Wikimedia Commons: Romanian Athenaeum | |
Webová stránka: https://www.fge.org.ro/ | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rumunské athenaeum (rum. Ateneul Român) je neoklasicistická budova koncertnej siene z konca 19. storočia nachádzajúca sa v centrálnej časti mesta Bukurešť vo Valašsku v Rumunsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a je sídlom Rumunskej filharmónie. Patrí k najvýznamnejším architektonickým pamiatkam Bukurešti. Dlhú doby sa vyobrazenie budovy pouźívalo ako emblém Bukurešti.[1][2][3][4]
Dejiny a charakteristika
V roku 1895 vznikol v Bukurešti na základe iniciatívy Constantina Esarcua, Vasileho Alexandrescua Urechea a Nicolaea Kretzulescua intelektuálny spolok pod názvom Literárna spoločnosť "Rumunské athenaeum" (rum. Societatea Literară „Ateneul Român”), ktorého účel bol šíriť vzdelávanie a to predovšetkým medzi strednou triedou obyvateľstva prostredníctvom prednáśok a konferencií. Organizácia spočiatku sídlila v budove rumunského ministerstva školstva.[1][2][3][4]
Budova je postavaná na pozemku, ktorý pôvodne patril rumunskému básnikovi a historikovi Ienăchitaovi Văcărescuovi. Väčšinu pozemku tvorila záhrada a v nej boli postavené kostol a škola, ktoré však boli neskôr zbúrané a v roku 1872 bol celý pozemok upravený iba na záhradu, ktorá bola nazvaná "Episkopálnou záhradou". Na pozemku, ktorý bol v tomto čase už vlastnený Rumunskou jazdeckou spoločnosťou (rum. Societăţii Ecvestre Române) bola naplánovaná výstavba cirkusu a s touto stavbou sa dokonca začalo, nakoniec však nebola realizovaná a pozemok padol pod správu Literárnej spoločnosť "Rumunské athenaeum". Tvar cirkusu, ktorý mal byť na mieste postavený, ale inšpiroval francúzskeho architekta Alberta Gallerona, ktorý sa rozhodol postaviř budovu kultúrneho a vzdelávacieho centra s kruhovitým pôdorysom a s dómovitou strechou. Výstavba bola financovaná Literárnou spoločnosťou "Rumunské athenaeum", ale zároveň na túto stavbu uvolnil prostriedky aj štát a taktiež sa konala verejná zbierka.[1][2][4]
Plány na výstavbu dokončil Albert Galleron s pomocou rumunského architekta Constantina Băicoianua v roku 1886, 26. októbra toho istého roku bol položený základný kameň a v tom istom roku sa začalo s výstavbou. Na výstavbe sa podieĺali aj iní významní architekti tohoto obdobia a to Grigore Cerchez, Constantin Olănescu, Ion Mincu a Ion Cantacuzino, pričom na kováčske práce bol prizvaný nemecký architekt Schwalbach.[1][2][3]
Budova bola daná do užívania 14. februára 1888 a pouzívala sa predovšetkým ako výstavná sieň, koncertná sieň Rumunskej filharmonickej spoločnosti a niektoré miestnosti sa používali na konferencie. Zkompletizovaná však budova bola až v roku 1897.[1][2][3]
Vnútorná výzdoba bola témou diskúzií už od roku 1888. Návrh bol, aby koncertnú sieň zdobila monumentálna freska vyobrazujúca rumunskú históriu a tváre rumunského národa. V roku 1901 maliar Ştefan Popescu prišiel s plánom namaľovať obraz na výzdobu siene na 300 metrov dlhé plátno a za týmto účelom mala byť sála, kde maľba prebiehala zneprístupnená verejnosti. Tento projekt z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov dlhé roky stagnoval a nakoniec nebol dokončený.[1][2][3]
Medzi rokmi 1919 a 1920 budova dočasne slúžila ako sídlo rumunskej poslaneckej snemovne a stala sa miestom, kde bolo 29. decembra 1919 ratifikované pripojenie Sedmohradska, Besarábie a Bukoviny k Rumunsku.[1][2]
V rokoch 1924 - 1928 prebehla rekonštrukcia predovšetkým interiéru budovy pod vedením architekta Iona Fonescua. Počas tejto rekonštrukcie bola predovšetkým prestavaná vnútorná prízemná časť budovy a to tak aby sa tam zmestili až dve kinosály a dve kruhovité výstavné siene.[1]
V 30. rokoch 20. storočia sa opäť pristúpilo k otázke vnútornej výzdoby a táto vec bola konečne doriešená. Realizáciou bol poverený maliar Costin Petrescu a výzdoba koncertnej siene nakoniec pozostáva z fresky dlhej 75 metrov a širokej 3 metre, na ktorej je v 25 obrazoch znázornená história rumunského národa. práca na freske trvala od roku 1933 až do roku 1938 a 26. mája toho istého roku bola freska oficiálne odhalená.[1]
Budova bola poškodená v priebehu 24. a 25. augusta 1944 počas systematického dvojdňového bombardovania Bukurešti jednotkami Luftwaffe.[3][1][4] Po bombardovaní prebehla čiastočná reštaurácia budovy. Následne bola budova reštaurovaná v rokoch 1966 - 1967.[3][4]
Rumunské athenaeum bolo postavené v neoklasicistickom slohu s niektorými prvkami francúzskej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia. Z budovy zaujme najmä neobyzantská predsieň podopieraná frontónom so šiestimi dvanásť metrov vysokými jónskymi stĺpmi a bohato zdobený dóm s kupolou. Celková výška budovy dosahuje až 41 metrov. Koncertná sieň má až 28,5 metra v priemere, je 16 metrov vysoká a kapacitne pojme takmer 800 ľudí.[1][2][3][4]
Budova bola postavená ako miesto na konanie výstav, koncertov, či konferencií. Slúžila tiež ako štátna pinakotéka, knižnica a premietali sa v nej filmy. V dnešnej dobe sa jedná predovšetkým o koncertnú sieň.[1][2][3] Koncertná sieň hosťuje každoročný Medzinárodný hudobný festival Georgeho Enescua.[3][4]
Galéria
-
Celkový pohľad na budovu
-
Detailný pohľad na prednú fasádu
-
Bočný pohľad na prednú fasádu
-
Detail hlavného portálu
-
Plán budovy nakreslený hlavným architektom Albertom Galleronom
-
Rumunské athenaeum na pohľadnici z roku 1936
-
Pohľad na budovu zvrchu
-
Z interiéru budovy
-
Z interiéru budovy
-
Z interiéru budovy
Referencie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierny kostol (Brašov)
Șcheiská brána
Biela veža (Brašov)
Brašovská pevnosť
Bulharský chrám svätého Mikuláša (Konstanca)
Chrám svätého Mikuláša (Brašov)
Chrám Zvestovania (Brašov)
Františkánsky kostol (Brašov)
Graftová bašta
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk