Reakcia na oheň je základnou požiarnou charakteristikou európskeho hodnotiaceho a klasifikačného systému stavebných výrobkov a materiálov na ich zaradenie do tried, ktoré vyjadrujú možný príspevok stavebného výrobku alebo materiálu k rozvoju požiaru v jeho počiatočných fázach za definovaných podmienok pri dokonalom spaľovaní (dostatočný prísun kyslíka). Problematika reakcie na oheň je pomerne rozsiahla odborná oblasť týkajúca sa protipožiarnej bezpečnosti stavieb a na jej priblíženie širokej odbornej verejnosti bola vydaná napr. odborná publikácia TN APPO 008^[1].

Porovnanie horľavosti podľa stupňov horľavosti a podľa tried reakcie na oheň

Pôvodný národný systém hodnotenia horľavosti stavebných materiálov nahradil nový európsky systém hodnotenia reakcie stavebných výrobkov a materiálov na oheň. Porovnanie oboch hodnotení sa uvádza v tabuľke.

Indexom _fl sa označujú triedy reakcie na oheň podlahových krytín a indexom _L sa označujú triedy reakcie na oheň tepelnoizolačných výrobkov na lineárne potrubia.
Symboly v zátvorkách t1, t2, t3 a t4 označujú jednu zo štyroch skúšobných metód podľa STN P ENV 1187.

Dodatková klasifikácia stavebných výrobkov

Dodatková klasifikácia podľa normy EN13501-1 upravuje požiadavky na:

• vývoj dymu: S3- bez požiadaviek, S2- obmedzenie množstva dymu, S1- prísnejšie ako S2 (podrobnosti v technickej norme)
• plameňom horiace kvapky: d2- nie je obmedzenie, d1 - v časovom intervale nesmú odkvapkávať horiace kvapky, d0 - žiadne plameňom horiace kvapky nesmú odkvapkávať (podrobnosti v technickej norme)

Príklad použitia označenia: Norma STN EN 81-20:2015 v čl. 5.4.4 požaduje charakteristiku pre strop kabíny výťahu C-s2,d0

Anorganické materiály

Anorganické materiály sa považujú za materiály triedy A1 aj bez ďalších preukazovaní.^[2]

Referencie