A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Arrhéforia alebo Arrhétoforia (starogr. Ἀρρηφόρια, Ἀρρητοφόρια) bola staroveká aténska slávnosť na počesť bohyne Athény Polias („Atény ochrankyne mesta“ [1]), oslavovaná v lete približne 3. dňa atického mesiaca skiroforión (pravdepodobnejšie v noci z 2. na 3. — samotný 3. deň mala Aténa narodeniny[2]).[3]
Aténsky sviatok Arrhéforia, s významom slova „(nosenie) toho, čo je zakázané“ a niekedy nazývaný aj Arrhétoforia, čo znamená „(nosenie) toho, čo je nevysloviteľné“,[4] bol sviatok odvodený od slova arrhéforoi, názvu celoročnej kňazskej funkcie dvoch mladých dievčat.[5][6] Tieto dievčatá, vybrané z prominentných aténskych rodín, vo veku sedem až dvanásť rokov, bývali v dome na Akropole. Počas roka sa starali o posvätný olivovník a tkali (spolu s ďalšími dievčatami) posvätný peplos pre mestskú sochu bohyne Atény Polias.[7][4]
Ale keď sa blížil deň sviatku, podľa Pausania vykonali počas noci nasledujúci obrad:„ O jednej veci chcem napísať, ktorá vo mne vzbudila veľký údiv, málokomu však je známa. Neďaleko chrámu Athény zvanej Polias bývajú dve dievčatá, ktoré Aténčania nazývajú arrhéforoi. Tieto trávia nejakú dobu v blízkosti bohyne, ale keď nadíde chvíľa slávnosti, činia v noci toto: položia si na hlavu veci, ktoré im vydá Athénina kňažka, ale ako ona sama, ktorá tie veci vydáva, nevie, čo im dáva, tak i ony nosičky nemajú o tom potuchy. V meste je potom ohradený priestor neďaleko chrámu Afrodity v Záhradách a ňou vedie podzemná chodba; tadiaľ dievčatá zostupujú a tu taktiež odkladajú to, čo nesú, niečo iného potom, zahaleného, vznášajú zase von. Potom ich ihneď prepúšťajú a miesto nich odvádzajú na akropolu iné dievčatá.“[8]
Počas tohto obradu dievčatá zišli cez podzemnú miestnosť do svätyne patriacej Afrodite nazývanej V záhradách, svätyne, ktorú sa archeológom podarilo identifikovať na severnom svahu Akropoly. Táto miestnosť viedla k prameňu, ku ktorému v trstinových košoch (kiσтαι) priniesli predmety, ktoré nesmeli vidieť.[6][9] Späť priniesli ďalšie, ktoré podľa jedného zdroja mohli byť koláče v tvare hadov a falusov.[5] [6] Potom, alebo možno v súvislosti s obradmi opísanými Pausaniom, arrhéforoi odložili svoje biele rúcha a vrátili svoje zlaté šperky bohyni, pretože ich povinnosti sa skončili (a iné boli na Akropolu privedené namiesto nich). Ďalší zdroj informácií poskytuje rozsiahla skupina votívnych nápisov z Akropole (cca 17 nápisov), pochádzajúcich od 3. stor. pred Kr. až po 2. stor. po Kr. objavených na podstavcoch malých sôch, z ktorých napr. jeden uvádza, že rodičia venovali sochu svojej dcéry Aténe Polias, keď bola v kňazskej funkcii errhéforos (θυγατέρα ἐρρηφορήσασαν ἀνέθεσαν).[10]
Nemecký klasický filológ Walter Burkert vyslovil hypotézu, že s týmto obradom (sviatku Arrhéforie) by mohol súvisieť mýtus o malom Erichthoniovi, kde sa uvádza, že tri mladé panny, dcéry Kekropsa prvého aténskeho kráľa, dostali do starostlivosti trstinovú truhlicu, ktorú mali zakázanú otvárať. Raz v noci však neposlúchli a v truhlici uvideli kráľovho malého syna Erichthonia s hadím chvostom namiesto nôh a veľkého hada, zmocnila sa ich taká hrôza, že sa vrhli z vrcholu Akropoly.[5]
Referencie a bibliografia
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 311.
- ↑ Walter Burkert. Savage Energies: Lessons of Myth and Ritual in Ancient Greece. Chicago : University of Chicago Press, 2001. ISBN 978-02-2608-085-7. S. 55.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 368.
- ↑ a b Olympia Bobou. Children in the Hellenistic World. New York : Algora Publishing, 2003. ISBN 978-08-7586-213-2. S. 34.
- ↑ a b c Claude Calame. Choruses of Young Women in Ancient Greece. Lanham : Rowman & Littlefield, 2001. ISBN 978-07-4251-525-3. S. 131-132.
- ↑ a b c Walter Burkert. Homo Necans: The Anthropology of Ancient Greek Sacrificial Ritual and Myth. Berkeley : University of California Press, 1983. ISBN 978-05-2005-875-0. S. 150.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Oxford : OUP Oxford, 2015. ISBN 978-01-9968-305-5. S. 177.
- ↑ Pausanias. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 78.
- ↑ Katerina Zacharia. Converging Truths. Leiden : BRILL, 2017. ISBN 978-90-0434-998-8. S. 61.
- ↑ Walter Burkert. Savage Energies: Lessons of Myth and Ritual in Ancient Greece. Chicago : University of Chicago Press, 2001. ISBN 978-02-2608-085-7. S. 40.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Apatouria
Arrhéforia
Boédromia
Chalkeia
Démokratia
Daidala (sviatok)
Delfinia (sviatok)
Diasia
Dipolieia
Eleutheria (slávnosť)
Genesia
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk