A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Démokratia (starogr. δημοκρατία) bola staroveká aténska slávnosť k pocte demokracie založená zrejme až po znovuzavedení demokracie v Aténach roku 403 pred Kr., po období vlády tridsiatich tyranov. Pravdepodobne sa oslavovala 12. dňa atického mesiaca boédromión. [1][2]
Pojem „demokracia“ sa ešte v Kleisthénovej dobe (koniec 6. stor. pred Kr.) nepoužíval. Eunomia „zákonný poriadok“ bola nahradená pojmom isonomia označujúcim „rovnosť pred zákonmi“ či politickú rovnoprávnosť. To bol prvý pojem, ktorý označoval demokraciu. V Periklovej dobe slovo démokratia (t. j. vláda ľudu, od kretein – vládnuť, démos – ľud) nahradilo označenie isonomia pre popis politickej situácie v Aténach. Zahrňovalo v sebe predstavu práva, slobody a rovnosti.[3][4]
Vytvoreniu kultu zosobnenia demokracie došlo približne v roku 330 pred Kr. (dokazuje to aj nápis IG II² 1496, v riadkoch 131-132 [5][6]), keď aténsky rozvoj spoločensko-ekonomickej elity ovládajúci formovanie politického názoru a liturgizáciu úradov sprevádzal dôraz na demokratické inštitúcie (Aténčania reorganizovali niektoré verejné náboženské sviatky a obety a zrenovovali rôzne kulty[7]). Od toho roku sa Démokratii začali prinášať obety (podľa Plutarcha 12. boédromióna, a to v deň, kedy bola demokracia v roku 403 pred Kr. znovu nastolená[8]) a jej kňaz, rovnako ako kňaz boha Démosa, mali čestné miesto v divadle (okrem božskej Démokratie sa tiež uctievali i „demokratické“ božstvá ako Peithó, bohyňa presviedčania, Zeus Agoraios, patrón politického zhromaždenia,[9] Aténa Agoraia a Themis, bohyňa božského zákona[2]). Približne v rovnakom čase sa Aténčania rozhodli na agore postaviť sochu bohyne Démokratie, a to neďaleko Stoy Dia Eleutheria (v Diovom stĺporadí), kde známy maliar Eufranor už dve desaťročia predtým na svojej maľbe spájal Démokratiu s Théseom a Démosom. Fragmenty zo sochy Démokratie, pochádzajúcej z rokov 335 až 330 pred Kr., sa našli v základoch domu z byzantského obdobia, hneď vedľa základov podstavca z tretej štvrtiny 4. stor. pred Kr. Tomuto datovaniu zodpovedajú aj slohové znaky tejto sochy.[10]
Na aténskej Agore sa našla aj mramorová stéla zaznamenávajúca dekrét proti tyranii prijatý v Aténach v roku 337/6 pred Kr. Bol to dôrazný spôsob, ako pripomenúť, že pôvodná demokracia bola koncipovaná a postupne obnovená ako protityranská forma politeie („štátu, ústavy“). Nad textom je umiestnený basreliéf zobrazujúci bohyňu Démokratiu, zosobnenú demokraciu, pri akte korunovania vencom z posvätných olivových listov sediacej mužskej postavy, ktorá predstavuje Démosa, zosobnenie aténskeho ľudu. Tento dekrét bol prijatý krátko po víťazstve Macedóncov pri Chaironei, zrejme s cieľom odradiť ľud od promacedónskej vzbury. Keď potom Macedónci v roku 322 pred Kr. Atény obsadili, stéla musela byť zbúraná.[11]
V týchto rokoch zároveň prebiehala v Aténach rozsiahla stavebná činnosť. V porovnaní s 5. storočím pred Kr., keď takmer všetky prostriedky smerovali do prestavby „horného mesta“ a dolné mesto zostalo prevažne zanedbané, vo 4. storočí pred Kr. sa v celom tomto mestskom priestore rozbehol čulý stavebný ruch. Do popredia sa dostávali najmä tie projekty, ktoré boli považované za symboly demokracie.[10][7]
Referencie
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 366.
- ↑ a b Tony Mierzwicki. Hellenismos: Practicing Greek Polytheism Today. Minnesota : Llewellyn Worldwide, 2018. ISBN 978-07-3874-375-2. S. 182.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 31-32.
- ↑ Eric W. Robinson. The First Democracies. Stuttgart : Franz Steiner Verlag, 1997. ISBN 978-35-1506-951-9. S. 125.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG II² 1496
- ↑ Jon D. Mikalson. The Sacred and Civil Calendar of the Athenian Year. Princeton : Princeton University Press, 2015. ISBN 978-14-0087-032-5. S. 53.
- ↑ a b Joseph Roisman. Brill's Companion to Alexander the Great. Leiden : BRILL, 2002. ISBN 978-90-0421-755-3. S. 123.
- ↑ Ploutarchos, Moralia, De mulierum virtutibus, 349 f.
- ↑ Das Argument: Berliner Hefte für Probleme der Gesellschaft. Minnesota : Arguments-Verlag, 1988. S. 894.
- ↑ a b Dorothea Rohde. From Deliberative Democracy to Consent Democracy. London : Springer Nature, 2023. ISBN 978-34-7605-921-5. S. 260.
- ↑ Paul Cartledge. Thebes: The Forgotten City of Ancient Greece. Basingstoke : Pan Macmillan, 2020. ISBN 978-15-0987-317-3. S. 321.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Apatouria
Arrhéforia
Boédromia
Chalkeia
Démokratia
Daidala (sviatok)
Delfinia (sviatok)
Diasia
Dipolieia
Eleutheria (slávnosť)
Genesia
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk