Genesia

Atický lékythos (zo sviatku Genesia) zobrazujúci Sarpédonovo mŕtve telo, ktoré nesú Thanatos (Smrť) a Hypnos do hrobky, cca 440 pred Kr.

Genesia (starogr. Γενέσια) bola starogrécka verejná slávnosť na počesť mŕtvych. ^[1]

V starovekých Aténach sa pri hroboch konali rôzne obrady, a to tretí, deviaty, tridsiaty deň po pohrebe a pri každoročnej príležitosti sviatku Genesia,^[2]^[3] ktorý sa podľa atického kalendára oslavoval 5. boédromióna.^[1] Hrobku bolo tiež dôležité navštevovať pri rôznych výročiach. Obzvlášť dôležité boli návštevy syna alebo adoptovaného dediča. Hrobka sa ozdobila vencami, farebnými stuhami a ľudia tam zanechali obetované jedlo, nápoje, olej a vodu. Typickým obetným darom bol zeler (selinion). Približne od roku 600 pred Kr. sa ako dar do hrobu objavuje lékythos a v rokoch 470 až 410 pred Kr. sa stal najobľúbenejším darom pre mŕtvych v Aténach. V klasickom období i ženy často navštevovali hroby svojich predkov s obetnými darmi.^[2]

Genesie sa oslavovali najmä v archaickom období (asi 800 - 500 pred Kr.). Zachovalo sa však len málo písomných zdrojov o tomto sviatku, ktorý sa praktizoval hlavne v Aténach.^[4] Počas Solónových reforiem sa pravdepodobne posilnil ich verejný kult reorganizáciou zo súkromných kultov za mŕtvych predkov a určil sa pevný dátum tohto sviatku v kalendári.^[5]

Otázkou je, či sa aj potom okrem verejného sviatku konali i súkromné Genesie, ktoré sa mohli oslavovať napr. v pamätných dňoch smrti jednotlivca alebo možno jeho narodenín. Ak by sa konal iba jediný verejný obrad, ľudia by si v ten istý deň, t. j. 5. boédromióna spoločne spomenuli na svojich mŕtvych pri hrobkách. Na druhej strane verejný obrad mohol koexistovať so súkromnými obradmi, ktoré sa konali počas celého roka.^[6] Zdá sa, že počas helénskeho obdobia (t. j. po roku 400 pred Kr.) sa Genesia prestala oslavovať.^[7] Predpokladá sa, že sa s rozšírením orientálnych kultov v Grécku oslavovala čoraz menej až nakoniec zanikla.^[4]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 366.
↑ ^a ^b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 448.
↑ Nathan T. Arrington. Ashes, Images, and Memories. Oxford : Oxford University Press, 2015. ISBN 978-01-9936-907-2. S. 248.
↑ ^a ^b Robert Parker. Athenian Religion: A History. Oxford : Oxford University Press, 1996. ISBN 978-01-9815-240-8. S. 270.
↑ Thea Potter. Horos: Ancient Boundaries and the Ecology of Stone. Cambridge : Open Book Publishers, 2022. ISBN 978-18-0064-269-0. S. 263.
↑ Robert Parker. Polytheism and Society at Athens. Oxford : OUP Oxford, 2005. ISBN 978-01-9153-452-2. S. 28.
↑ Frederick J. Simoons. Plants of Life, Plants of Death. Madison : University of Wisconsin Press, 1998. ISBN 978-02-9915-900-9. S. 418.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:366-1] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 366.

[:448-2] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 448.

[:248-3] Nathan T. Arrington. Ashes, Images, and Memories. Oxford : Oxford University Press, 2015. ISBN 978-01-9936-907-2. S. 248.

[:270-4] Robert Parker. Athenian Religion: A History. Oxford : Oxford University Press, 1996. ISBN 978-01-9815-240-8. S. 270.

[:263-5] Thea Potter. Horos: Ancient Boundaries and the Ecology of Stone. Cambridge : Open Book Publishers, 2022. ISBN 978-18-0064-269-0. S. 263.

[:28-6] Robert Parker. Polytheism and Society at Athens. Oxford : OUP Oxford, 2005. ISBN 978-01-9153-452-2. S. 28.

[:418-7] Frederick J. Simoons. Plants of Life, Plants of Death. Madison : University of Wisconsin Press, 1998. ISBN 978-02-9915-900-9. S. 418.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]