Antická synagóga (Plovdiv)

	Antická synanóga Filipopolu; (Античната синагога на Филипополис)
	synagóga
	rekonštruovaná podoba budovy
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Plovdiv
Mesto	Plovdiv
Rajón	Centralen
Súradnice	42°08′43.08″S 24°45′19.08″V / 42,1453000°S 24,7553000°V
Rozloha	600 m²
Vznik	prvá polovica 3. storočia
Pre verejnosť	verejnosti neprístupný
	Wikimedia Commons: Synagogue of Philippopolis
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 42°08′43.08″S 24°45′19.08″V / 42,1453000°S 24,7553000°V

Antická synanóga (bulh. Антична синагога – Antična sinagoga),^[1]^[2]^[3] prípadne Antická synanóga Filipopolu (bulh. Античната синагога на Филипополис – Antičnata sinagoga na Filipopolis),^[4] alebo len Synagóga (bulh. Синагогата – Sinagogata)^[5]^[6] sú ruiny antickej synagógy, ktoré sa nachádzajú v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.^[6]^[1]^[4]^[2]^[5]^[7]^[3] Filipopolská synagóga je jedinou náboženskou stavbou svojho druhu z tohto obdobia objavenou na území Bulharska.^[4]^[1]^[5] Zároveň išlo o jednu z prvých synagóg vôbec, postavených mimo územia Palestíny.^[4] Okrem svojej archeologickej pamiatkovej hodnoty, je tak súčasne cenným pamätníkom dokumentujúcim rané usadzovanie sa Židov na území Balkánu, keďže ide o tretiu synagógu postavenú na území Trácie – po antických synagógach v Byzantione a Bizyi.^[3] Je jednou z málo známych archeologických pamiatok antického Filipopolu.^[1]

Lokalita

Antická synanóga mesta Filipopolis leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v bezprostrednej blízkosti ulice bulevard „Kňagiňa Marija–Luiza“ (bulh. булевард „Княгиня Мария-Луиза“, doslova bulvár princeznej Márie–Lujzy)^[2]^[4]^[1]^[5] v blízkosti obytného bloku č. 21.^[2]

Dejiny

Na základe archeologických prieskumov prevážila mienka, že synagóga bola postavená s najväčšou pravdepodobnosťou v druhej štvrtine 3. storočia.^[6]^[1]^[2] Stavba prešla niekoľkými reštauráciami a prestavbami.^[5] K prvej došlo v druhej polovici 3. storočia potom, čo bola synagóga poškodená v priebehu útoku Gótov na Filipopolis.^[2] Ďalšia reštaurácia budovy sa uskutočnila koncom 3. alebo začiatkom 4. storočia, pričom išlo pravdepodobne len o úpravu výzdoby budovy, čo je zrejmé zo zachovalého preskúmaného nápisu na kamennej doske.^[3]

Niekedy v prvej polovici 4. storočia sa uskutočnila ďalšia stavebná úprava budovy.^[3] Synagóga následne slúžila svojmu účelu počas celého 4. storočia,^[3] na začiatku 5. storočia však bola zničená s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku udalostí spojených so zvýšeným prenasledovaním Židov počas obdobia panovania cisárov Honoria a Arkadia.^[3]^[2] Budova bola vzápätí obnovená a tak sa v prvej polovici 5. storočia uskutočnila posledná veľká rekonštrukcia budovy,^[3]^[1]^[5]^[2] pričom budova bola obnovená v pôvodnom vzhľade. Definitívne zničená bola s najväčšou pravdepodobnosťou niekedy koncom 6. storočia,^[3]^[2] tentoraz v dôsledku útoku Slovanov.^[2]

Novodobé dejiny

Zvyšky budovy boli objavené a preskúmané v priebehu 80. rokov 20. storočia.^[7]

Charakteristika

Z architektonického hľadiska je budova postavená ako trojloďová bazilika,^[3]^[6]^[5] pričom centrálna loď je dvakrát širšia než bočné lode.^[5]^[6] Stavba je obdĺžnikového pôdorysu.^[3]^[6] Dlhšia časť budovy je orientovaná po ose sever-juh.^[3]^[6]

Pred samotnou budovou sa^[6]^[3] zo severnej strany^[6] nachádzal ohradený nekrytý dvor.^[6]^[3] Dvor bol ohradený kolonádou a vydláždený podlahou v podobe hrubej vrstvy malty.^[6]

Celý areál dosahoval rozlohy 600 m², z toho 240 m² bola rozloha samotnej synagógy a 360 m² rozloha nádvoria pred budovou.^[3]

Každá z chrámových lodí predstavovala samostatní miestnosť.^[3] Centrálna loď sa využívala ako modlitebný a obradný priestor.^[4] Bola bohato dekorovaná podlahovou mozaikou, pričom v dôsledku prestavieb išlo až o dve mozaikové podlahy, ktoré boli položené jedna na druhej.^[4]^[3] Druhá podlaha bola položená počas rekonštrukcie synagógy v prvej polovici 5. storočia.^[3] Rozmery centrálnej lode dosahovali 13,5 x 9 metrov.^[6]

Mozaiky

Pri prieskumoch boli objavené dve podlahové mozaiky, ktoré boli položené jedna nad druhou. Mozaiky sa vyznačovali sýtymi farbami a boli zhotovené s veľkou zručnosťou. Obrázky na mozaikách predstavujú znaky typické pre židovskú komunitu^[1]^[4]^[5] – ide o vyobrazenia menory a lulabu (palmovej ratolesti).^[5]^[1] Zaujímavé sú aj štyri riadky nápisu v gréčtine, ktorý informuje o menách darcov a definuje ich ako predstaviteľov početnej filipopolskej židovskej komunity.^[5] Mená donorov boli Jozef a Izák.^[4]

Na neskoršej mozaikovej podlahe položenej na pôvodnej mozaike v priebehu rekonštrukcie v 5. storočí prevládali rastlinné a geometrické motívy.^[4]^[2] Táto mozaika bola typickým predstaviteľom raného byzantského umenia.^[2]

Prístup

Ruiny budovy sú neprístupné. Nie sú exponované a nachádzajú sa pod súčasnou modernou zástavbou.^[7]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 24. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l KESIAKOVA, Elena; PIŽEV, Aleksandăr; ŠIVAČEV, Stefan; PETROVA, Neďalka. Kniga za Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo „Poligraf“. 1999. 264 s. ISBN 9549529274. S. 57 – 61. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r RAJČEVSKI, Stojan. Sinagogi i kulturno nasledstvo na Evreite v Bălgarija. Sofia : Nacionalen muzej na bălgarskata kniga i poligrafija-Bălgarski bestselăr. 2009. 100 s. ISBN 9789544630744. S. 25 – 29. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 21. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Синагога . ancient-stadium-plovdiv.eu, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 91 – 95. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni. A guide to Jewish Bulgaria. Second, expanded and updated edition. Free speech international foundation. 2021. 192 s. ISBN 9786199131244. S. 115. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antická synagóga (Plovdiv)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref2-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 24. (po bulharsky)

[ref4-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l KESIAKOVA, Elena; PIŽEV, Aleksandăr; ŠIVAČEV, Stefan; PETROVA, Neďalka. Kniga za Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo „Poligraf“. 1999. 264 s. ISBN 9549529274. S. 57 – 61. (po bulharsky)

[ref6-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r RAJČEVSKI, Stojan. Sinagogi i kulturno nasledstvo na Evreite v Bălgarija. Sofia : Nacionalen muzej na bălgarskata kniga i poligrafija-Bălgarski bestselăr. 2009. 100 s. ISBN 9789544630744. S. 25 – 29. (po bulharsky)

[ref3-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 21. (po bulharsky)

[ancient-stadium-plovdiv.eu-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Синагога . ancient-stadium-plovdiv.eu, . Dostupné online.

[ref1-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 91 – 95. (po bulharsky)

[ref5-7] TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni. A guide to Jewish Bulgaria. Second, expanded and updated edition. Free speech international foundation. 2021. 192 s. ISBN 9786199131244. S. 115. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]