Západná brána (Chisaria)

	Západná brána; (Западната порта)
	antická mestská brána
	pohľad na bránu z východu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Chisaria
Mesto	Chisaria
Súradnice	42°30′05″S 24°42′05″V / 42,50139°S 24,70139°V
Výška	10 m
Pre verejnosť	prístupné
Stav	ruiny
	Wikimedia Commons: West gate, Hisarya
	Geografický portál

Súradnice: 42°30′05″S 24°42′05″V / 42,50139°S 24,70139°V

Západná brána (bulh. Западната порта – Zapadnata porta),^[1]^[2]^[3] prípadne Západná centrálna brána (bulh. Западна централна порта – Zapadna centralna porta),^[4] alebo Západná pevnostná brána (bulh. Западна крепостна порта – Zapadna krepostna porta)^[5] sú ruiny antickej mestskej brány, ktoré sa nachádzajú v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku, na území niekdajšieho rímskeho mesta Diocletianopolis. Spolu s južnou bránou ide o najlepšie zachované brány Diocletianopolu.^[1]^[2]^[4]^[5] Kultúrna pamiatka národného významu.^[6]

Opis

Nachádza sa neďaleko dnešných kúpeľov Rusalka.^[5] Ide o jednu zo štyroch hlavných vstupných brán do mesta.^[1]

Zo všetkých brán je do súčasnosti najlepšie zachovaná^[1] v pôvodnom vzhľade.^[5] Je tvorená klenutým priechodom, pričom po stranách priechodu sa tak ako pri južnej bráne nachádzali veže štvorcového pôdorysu.^[1] Ide o jediné miesto v opevnení rímskeho mesta Diocletianopolis, kde je možné vidieť úplne pôvodné fasádne murivo z pevnostnej steny.^[5] V priechode sa nachádzali drevené dvojkrídle dvere.^[1]

Dochovaná je do výšky 10 metrov.^[5]

Pamiatková ochrana

Je kultúrnou pamiatkou národného významu v rámci opevnenia mesta Diocletianopolis, ktoré sa nachádza na území dnešného mesta Chisaria a bolo vyhlásené za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1966 pod názvom Chisarská pevnosť, pevnostné hradby a opevnenia (bulh. Хисарска крепост, крепостни стени и крепостни съоръжения – Chisarska krepost, krepostni steni i krepostni săorăženija). Dôvodom vyhlásenia za kultúrnu pamiatku je architektonicko-staviteľská hodnota pamiatky.^[6]

Galéria

celkový pohľad na bránu a okolie z východu
pohľad na bránu zo západu
detail z brány s mramorovou doskou označujúcou pamiatku

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 30. (po bulharsky)
↑ ^a ^b NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 138. (po bulharsky)
↑ ГАТЕВ, Андон. Хисаря – назад във времето на Римската империя . patekite.info, 2018-04-22, . Dostupné online.
↑ ^a ^b Хисар - Крепостта и южната врата “Камилите” . hisarbg.com, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Западна Крепостна Порта . visithisarya.com, . Dostupné online.
↑ ^a ^b Министерство на културата на Република България . mc.government.bg, . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Západná brána (Chisaria)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 30. (po bulharsky)

[ref2-2] NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 138. (po bulharsky)

[patekite.info-3] ГАТЕВ, Андон. Хисаря – назад във времето на Римската империя . patekite.info, 2018-04-22, . Dostupné online.

[hisarbg.com-4] Хисар - Крепостта и южната врата “Камилите” . hisarbg.com, . Dostupné online.

[visithisarya.com-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Западна Крепостна Порта . visithisarya.com, . Dostupné online.

[mc.government.bg-6] Министерство на културата на Република България . mc.government.bg, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]