Assateague bol domorodý indiánsky kmeň, žijúci pôvodne na pobreží Atlantiku na polostrove Delmarva (počas koloniálneho obdobia známy ako východné pobrežie Marylandu a Virgínie) a v Dolnom kraji (Lower County) v Pensylvánii. Assateaguovia patrili do Algonkinskej jazykovej rodiny a hovorili jazykom Nanticoke. Význam kmeňového názvu a počet Assateaguov v raných dobách nie je známy.

Kultúra

Assateague bol poľnohospodársky kmeň usadených lovcov, zberačov a rybárov. Pri svojich osadách pestovali rôzne plodiny, ako boli kukurica, fazuľa a tekvica.

Rovnako ako u väčšiny domorodých kmeňov, ktoré žili na polostrove Delmarva, aj o každodennom živote príslušníkov kmeňa Assateague je toho málo známe. Assateague, ale aj niektoré susedné kmene praktizovali exkarnáciu ako súčasť ich pohrebných obradov; odstraňovali kožu z tela a z kostí oškrabávali mäso. Zvyšky boli potom uložené do kostníc. Niektoré boli objavené na pobreží Marylandu.

Dejiny

Indiáni z kmeňa Assateague podpísali pred koncom 17. storočia niekoľko zmlúv z Marylandom. Jedna z nich, ktorú podpísal vtedajší vládca kmeňa Assateague Amonugus, zaručovala kmeňu Assateague päť rezervácií pozdĺž rieky Pocomoke. Amonugus mal od podpisu zmluvy v roku 1678 dominantné postavenie oproti "kráľovi" kmeňa Chingoteague a "kráľom" kmeňov od rieky Pocomoke. Kmeň Assateague sa sťažoval, že v roku 1686 niekoľko Angličanov zasahovalo do ich územia tým, že vláčili dobytok cez ich kukuričné polia a lámali im pasce nastražené pre divoké zvieratá.

Kedysi silné kmene Assateague a Pocomoke začali v roku 1678 žiť v jednom veľkom indiánskom meste, ktoré bieli nazývali Askimikonson. Okrem nich tam žili aj kmene Acohannock a Manokin z Chesepeake Bay a kmeň Naswatexe, ktorý bol z juhu, v blízkosti dnešného Snow Hill v Marylande.

V roku 1721 vtedajší "kráľ" kmeňa Assateague menom Knosuk a "kráľ" kmeňa Pocomoke Wassounge podpísali mierovú zmluvu z Charlesom Calvertom, ktorý bol guvernérom Marylandu. Táto zmluva mala platiť až do "konca sveta" a nepriateľstvo a škody z predchádzajúceho obdobia mali byť "pochované do zabudnutia". Zmluva obsahovala viacero bodov. Jeden z nich bol, že kmeň Assateague nesmeli obchodovať s Holanďanmi na severe v štáte Delaware, ak im Angličania mohli dodať príslušné komodity. Plukovník Scarburgh napriek zmluve plánoval ich zničenie. Zmluva im nezabezpečovala ani ochranu proti nepriateľským domorodým kmeňom zo severu.

V roku 1742 pod zámienkou voľby nového vládcu, každý indián na východnom pobreží zmizol do močiarov. Prešetrovaním sa zistilo, že viacero náčelníkov sa zapojilo do pripravovaného povstania podnecovaného potulným náčelníkom Messowanom z kmeňa Shawnee. Provinčná vláda rozpustila domorodé impérium, takže titul "vládca" bol už iba čestný. Do konca desaťročia sa veľká časť kmeňa odsťahovala do Susquehanna a stali sa súčasťou Irokézov. Táto skupina putovala pomaly na sever a ich potomkovia žijú teraz v Ontáriu a v Spojených Štátoch. Z tých, ktorí zostali v Marylande, jedna skupina žila v rezervácii kmeňa Choptank až do roku 1798. Zo svojej krajiny im ostalo 100 akrov územia, ktoré bolo rozdelené medzi 4 alebo 5 rodín. Poslední z tejto skupiny zomreli okolo roku 1840. Ďalší zvyšok kmeňa, ktorý si udržiaval svoju kultúru, žil v blízkosti Indiánskej rieky (Indian River) v štáte Delaware.

Externé odkazy

• Indiáni Assateague
• Dejiny kmeňa Assateague
• Indiáni z východného pobrežia Marylandu