Ara Jerecjan - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Ara Jerecjan
 ...
Ara Jerecjan
Narodenie23. február 1918
Konštantinopol, Osmanská ríša
Úmrtie27. december 2009 (91 rokov)
Viedeň, Rakúsko
NárodnosťArmen
Známy vďakaSpravodlivý medzi národmi
ManželkaMaria
DetiAra a Sofi

Ara Jerecjan (armén. Արա Երեցյան, angl. prepis Ara Jeretzian; * 23. február 1918, Konštantínopol, Osmanská ríša – †27. december 2009, Viedeň, Rakúsko) bol arménsky mecenáš, ktorý počas holokaustu zachránil viac ako 400 Židov v Budapešti. V roku 1981 sa stal prvým z dvadsiatich štyroch Arménov, ktorým bol udelený čestný titul Spravodlivý medzi národmi.

Životopis

Ara Jerecjan sa narodil v roku 1918 v Konštantínopole do arménskej rodiny. Počas arménskej genocídy s ním jeho rodina utiekla z Turecka a presťahovala sa do Maďarska.[1]

Vo svojej novej vlasti prijal meno György a zaoberal sa výrobou odevov.[2] Začiatkom 30. rokov 20. storočia sa Jerecjan pripojil k mládežníckej organizácii pravicovej radikálnej Strany šípových krížov, avšak pre nesúhlas s politikou prenasledovania Židov z organizácie odišiel.[1]

V roku 1944 bol Jerecjan vymenovaný za veliteľa civilnej obrany v šiestej štvrti Budapešti. Po prevzatí moci nacistami a nástupe Strany šípových krížov k moci Ara Jerecjan využil svoj vplyv na pomoc prenasledovaným Židom. Podarilo sa mu zachrániť približne 400 Židov v Budapešti.[1] Po vstupe Červenej armády do Budapešti bol Ara Jerecjan zatknutý a strávil šesť mesiacov vo väzobnej väzbe.[2] Petícii pozostalých Židov maďarským úradom so žiadosťou o oslobodenie Jerecjana nebolo vyhovené.[1]

Jerecjan opustil Maďarsko v roku 1958 a usadil sa vo Viedni, kde zomrel v roku 2010.[2]

Záchrana Židov

Využívajúc svoje kontakty v Strane šípových krížov a za použitia vlastných peňazí, zriadil Jerecjan v roku 1944 v Budapešti kliniku, ktorá bola pod kontrolou veľvyslanectva neutrálneho Švédska. Jerecjan sa obrátil na Gábora Vajnu, maďarského ministra vnútra, s návrhom bezplatnej pomoci zraneným vojakom a civilistom. MInisterstvo súhlas udelilo a Jerecjan mohol zhromaždiť najlepších lekárov a poskytnúť všetko potrebné pre novú nemocnicu. Kliniku viedol známy maďarský psychiater židovského pôvodu Ferenc Völgyesi.[2]

Jerecjanovi sa podarilo získať falošné dokumenty, vďaka ktorým v nemocnici pracovalo 40 židovských lekárov. Okrem toho sa v nemocnici pod maskou pacientov skrývali rodiny týchto lekárov a ďalších Židov – spolu približne štyristo ľudí.[2] V samotnej nemocnici Jerecjanovi pomáhal László Nagy, neskôr tiež uznaný ako Spravodlivý medzi národmi.[3]

Kanadský lekár Norbert Kerenyi v knihe Memoirs of a Survivor uviedol, že v čase, keď mal 17 rokov, stretol v uliciach Budapešti bývalého spolužiaka, ktorý Jerecjanovi povedal, že videl vchádzať Žida do nemocnice a žiadal zatknúť ho. Jerecjan odpovedal, že tohto Žida osobne pozná a poradil donášačovi, aby prejavil vlastenectvo na fronte.[4]

Krátko pred útokom Červenej armády na mesto niekto oznámil, že v nemocnici sa ukrývajú Židia. Vojaci prišli do nemocnice a žiadali, aby stráže odovzdali zbrane. Ara Jerecjan navrhol, aby počkali, kým sa neporozpráva s najvyšším vedením. O hodinu neskôr sa vrátil s listom od ministra, že ide o vojenskú nemocnicu a je mimo podozrenia. Jerecjan neskôr priznal, že list sfalšoval.[4]

Rozpoznanie a pamäť

26. februára 1981 inštitút Jad va-šem udelil Jerecjanovi čestný titul spravodlivý medzi národmi. V roku 1982 izraelský veľvyslanec vo Viedni a biskup arménskej cirkvi odovzdali Jerecjanovi medailu na ceremónii, ktorá sa konala v arménskom kostole.[2] Jad va-šem zaradil Jerecjana na zoznam spravodlivých medzi národmi v Arménsku.[5]

Americká spisovateľka Julie Orringer vo svojom románe Neviditeľný most na niekoľkých stranách opisuje kliniku, kde sa skrývali Židia a samotného Aru Jerecjana. Sám Jerecjan vydal v roku 1993 útlu knihu spomienok v maďarčine A vedett haz.

Referencie

Literatúra

  • Kerenyi N. Stories of a Survivor (англ.). — Xlibris, 2011. — 434 p. — ISBN 978-1453597590.
  • Jeretzian A. A védett ház (венг.). — Budapest: JLX, 1993. — 97 с. — ISBN 9789638129239.

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

čítajte viac o Ara_Jerecjan

...


Updating...x




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk