Dedičné krajiny (nem. Erbländer alebo Erblande) bolo v novoveku používané označenie pre pôvodné habsburské rakúske územia na rozdiel od neskôr získaných území. V užšom zmysle to boli len tzv. „nemecké dedičné krajiny (v rakúskej monarchii)“ alebo „rakúske dedičné krajiny“, teda rakúske krajiny a Kransko (ale bez Salzburska). V širšom zmysle dedičné krajiny zahŕňali aj „české dedičné krajiny“, teda krajiny českej koruny. Do dedičných krajín nepatrilo Uhorsko (krajiny svätoštefanskej koruny), Halič, Taliansko či Rakúske Nizozemsko. V ústave z marca 1849 bol pojem nahradený pojmom korunné krajiny, ale používal sa aj neskôr.^[1]

Podľa niektorých zdrojov pojem v 17. a najmä 18. storočí zahŕňal všetky habsburské územia v strednej Európe (vrátane najmä aj Uhorska) a išlo teda teda o vtedajšie oficiálne označenie habsburskej monarchie do roku 1804. ^[2]

Zdroje