Anchuejská klika

Tuan Čchi-žuej

Anchuejská klika (zjednodušené znaky: 皖系军阀, tradičné znaky: 皖系軍閥, pchin-jin: Wǎn xì jūnfá) bola vojenská skupina, ktorá bola vedená Tuan Čchi-žuejom. Vznikla v období vlády Severných militaristov po rozštiepení Pejjangskej kliky v roku 1917. Bola pomenovaná podľa provincie An-chuej. Z tejto provincie pochádzalo niekoľko generálov vrátane zakladateľa Tuan Čchi-žueja. V 20. rokoch 20. storočia kontrolovala vládu v Pekingu. Rozpadla sa po bojoch s klikami Č’-li a Fengtchien.^[1]

Vznik kliky

Tuan Čchi-žuej v roku 1917 potlačil pokus dynastie Čching o znovuobnovenie monarchie. Po tomto incidente bol Feng Ku-čang dosadený do pozície prezidenta namiesto Li Jüan-chonga. Tuan Čchi-žuej následne získal post ministerského predsedu. Rôzne názory prispeli k tomu, že sa skupina začala štiepiť a hrozilo, že ostatní militaristi budú chcieť vládu v Pekingu zvrhnúť. Prezident Feng Ku-čang sa spoliehal primárne na podporu troch vojenských guvernérov z údolia rieky Jang-c’.^[2]

Li Čchun – provincia Ťiang-su
Čchen Kuang-jüan – provincia Ťiang-si
Wang Čan-jüan – provincia Chu-pej

Vyššie spomenutí generáli tvorili základ Č’-liskej kliky, ktorá bola pomenovaná po rodnej provincii prezidenta Feng Ku-čanga. Na opačnej strane, Tuan Čchi-žuej sa dostal do vedenia Anchuejskej kliky, pomenovanej po jeho rodnej provincii. Tuan Čchi-žuej využil vstup Číny do Veľkej vojny a zaistil vysoké pôžičky z Japonska, ktoré hrali dôležitú úlohu pri zakladaní politickej kliky Anfu a zmanipulovaní volieb nového parlamentu. Nový parlament zasadol v auguste 1918 a zvolením Sü Š’-čchanga sa podarilo Anchuejskej klike získať privilegované postavenie vo vláde.^[1]

Konflikt klík Č’-li a An-chuej

Čang Cuo-lin a Wu Pchej-fu

Medzi oboma klikami panovali nezhody kvôli spôsobe zjednotenia krajiny. Tuan Čchi-žuej zastával agresívne zjednotenie juhu. Jeho plánom bolo zbaviť sa militaristov v provinciách na juhu Číny a zjednotiť toto územie. Klika Č’-li na druhej strane uprednostňovala taktiku vyjednávania a kompromisu. Pomocou politickej a finančnej podpory chcela získať militaristov na svoju stranu Tuan Čchi-žuej začal strácať na popularite kvôli silnej pre-japonskej politike a finančnej závislosti na Japonsku. Po smrti Feng Kuo-žanga sa do vedenia Č’-liskej kliky dostal ambiciózny generál Cchao Kchun a generál Wu Pchej-fu. Obaja otvorene kritizovali spoluprácu Tuan Čchi-žueja s Japonskom.^[3]

Rivalita medzi klikami An-chuej a Č’-li vyústila k vojne (zjednodušené znaky: 直皖戰爭, tradičné znaky: 直皖战争, pchin-jin: Zhí wǎn zhànzhēng). Na začiatku 20. rokov 20. storočia odišiel Wu Pchej-fu a ďalší členovia vedenia kliky Č’-li z Chunanu. S pomocou chunanskej armády sa mu podarilo vyhnať prívržencov Anchuejskej kliky. Napriek tejto strate, mala Anchuejská klika najväčšiu silu na severe Číny, kde kontrolovala široký pás provincií. Č’-liská klika kontrolovala iba údolie rieky Jang-c’ - provincie Chu-pej, Ťiang-si a Ťiang-su. Kvôli obavám z početnej prevahy vytvoril Cchao Kchun alianciu s Čang Cuo-linom, veliteľom Fengtchienskej kliky v Mandžusku. V lete 1920 zaútočili Cchao Kchun a Čang Cuo-lin spoločne na Tuan Čchi-žuejove sily a porazili ho. Tuan Čchi-žuej bol so zvyškami svojich vojsk nútený utiecť do Pekingu.^[4]

Výsledok

Po vojne nastalo výrazné prerozdelenie síl na severe Číny. Tuan Čchi-žuej bol nútený rezignovať. Anchuejskej klike zostalo malé územie medzi provinciami Če-ťiang a Fu-ťien. Fengtchienská a Č’-liská klika sa spojili a vytvorili novú vládu v hlavnom meste Peking. Čang Cuo-linova armáda sa tu presunula a získala kontrolu nad severnými provinciami pozdĺž Mandžuských a Mongolských hraníc. Zvyšok severnej a centrálnej Číny začala kontrolovať klika Č’-li. Spolupráca medzi klikami Č’-li a Fengtian však netrvala dlho. Onedlho sa objavil spor o to kto bude mať väčší vplyv v Pekinskej vláde a to vyústilo k prvej vojne. V lete 1922 došlo k ďalšej významnej bitke medzi Č’-li a Fengtchien, v ktorej zvíťazila Č’-liská klika na čele s Wu Pchej-fu.^[4]

Zdroje

↑ ^a ^b China : a historical and cultural dictionary. : . ISBN 9781315026626. S. 1.
↑ Arming the Chinese : the western armaments trade in warlord China, 1920-1928. : . ISBN 9780774819909.
↑ . Dostupné online. DOI:10.1177/0097700410391964
↑ ^a ^b A Military History of China. : . ISBN 9780813136387. S. 186.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anchuejská klika na českej Wikipédii.

Literatúra

BAKEŠOVÁ, IVANA, 1939-. Čína vo XX. storočia . 1. vyd. vyd. Olomouc: Univerzita Palackého 3 sv. s. Dostupné online. ISBN 8024402513, ISBN 9788024402512 . OCLC 51191313
CHAN, ANTHONY B. Arming the Chinese : western armaments trade in warlord China, 1920–1928 . 2nd ed. vyd. Vancouver: UBC Press xxviii, 180 pages s. Dostupné online. ISBN 9780774819909, ISBN 0774819901 . OCLC 643662958
DILLON, Michael. China : a historical and cultural dictionary . London: Routledge 1 online resource (viii, 391 pages) s. Dostupné online. ISBN 9781315026626, ISBN 1315026627 . OCLC 900482425 S. 1.
GRAFF, David A., HIGHAM Robert. A Military History of China . Updated edition. vyd. Lexington: University Press of Kentucky, 2012. 1 online resource (xiii, 324 pages) s. Dostupné online. ISBN 9780813136387, ISBN 0813136385 . OCLC 809667478 S. 186.
ZHONGPING CHEN. The May Fourth Movement and Provincial Warlords: A Reexamination. Modern China . 2010-12-28, roč. 37, čís. 2, s. 135 – 169. Dostupné online. ISSN 0097-7004. DOI :10.1177/0097700410391964.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] China : a historical and cultural dictionary. : . ISBN 9781315026626. S. 1.

[2] Arming the Chinese : the western armaments trade in warlord China, 1920-1928. : . ISBN 9780774819909.

[3] . Dostupné online. DOI:10.1177/0097700410391964

[:0-4] A Military History of China. : . ISBN 9780813136387. S. 186.

[1]

[2]

[3]

[4]