A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Zaujatie vlasti (iné, zriedkavé názvy: dobytie vlasti, obsadenie vlasti/domoviny, zabratie vlasti, maďarské zabratie zeme, maďarský zábor zeme, honfoglaláš; maď. honfoglalás, pričom hon = vlasť, domovina, foglalás = zaujatie/obsadenie/dobytie) je tradičný termín maďarskej historiografie, ktorý zastrešuje sériu historických udalostí končiacich usadením starých Maďarov v strednej Európe na prelome 9. a 10. stor. Na Slovensku sa spravidla uprednostňujú na označenie toho istého obsahu rôzne opisy, napr. príchod starých Maďarov do strednej Európy a podobne.
Pred príchodom starých Maďarov medzi sebou bojovali tri stredoveké mocnosti o nadvládu nad "Karpatskou kotlinou". Išlo o Bulharskú ríšu, Východofranskú ríšu a Veľkú Moravu. Občas si do bojov najímali staromaďarskú jazdu.
V 7. storočí začali staromaďarské kmene opúšťať svoju pôvodnú domovinu na východe v Pontskej stepi a okolo roku 830 založili kmeňový zväz v Etelköze. V tom čase sa starí Maďari nazývali Onoguri – 10 ogurských kmeňov, pričom išlo o alianciu siedmich staromaďarských a troch Chazarských kmeňov.[1] Z týchto staromaďarských kmeňov však mali len dva ugrické mená; išlo o kmene Megyer a Nyék, zvyšných päť malo turkické názvy. Tento štátny zväzok býva nazývaný Maďarský kmeňový zväz a z vyššie uvedeného vyplýva, že nebol etnicky homogénny. To nekorešponduje s hlavným prúdom maďarskej historiografie, ktorá zabratie "Karpatskej kotliny" na základe nacionalistického romantizmu považuje za vznik moderného maďarského národa.[2]
Príchod do Panónskej panvy
Starí Maďari v Etelköze mali poznatky o situácii v Panónskej panve. V roku 862 pomáhali staromaďarskí jazdci kniežaťu Rastislavovi bojovať proti Franskej ríši. V roku 881 sa opäť angažovali v bojoch medzi Franskou ríšou a Veľkou Moravou na strane Svätopluka. Na druhej strane v roku 892 bojovali spoločne s Frankami proti Svätoplukovi.
Obsadzovanie Karpatskej kotliny Maďarmi malo tri fázy. Prvá fáza bola v rokoch 895 - 898, druhá fáza v rokoch 899 - 900 a tretia fáza prebehla v rokoch 900 - 902. Spúšťacím mechanizmom boli stupňujúce sa útoky Pečenehov a Bulharov. Na jar roku 895 spustili vojenskú kampaň proti Bulharskej ríši, obsadili kotlinu v Transylvánii a soľné bane. V Etelköze boli neustále napádaní Pečenehmi. V bitkách prišli o veľkú časť vojenskej sily; kronika z roku 896 píše, že víťazní Bulhari stratili 20 000 vojakov, čo naznačuje, že straty na strane starých Maďarov mohli byť ešte vyššie. Zvyšky vojenských jednotiek zostali v Transylvánii a v regióne Hornej Tisy, kam sa dostali cez karpatské priesmyky. Nasledujúce štyri roky zdroje o starých Maďaroch mlčia. Počas nich pravdepodobne prekročili Tisu, avšak pravdepodobne nie Dunaj a získali moc nad týmto územím, pričom ubránili jeho hranice.
Všetko nasvedčuje tomu, že starí Maďari žili s pôvodným slovanským obyvateľstvom v mieri. S Mojmírom II. mali alianciu a Moravania si dokonca holili hlavy podľa módy staromaďarských kmeňov. Spory Mojmíra II. s Franskou ríšou a Českým kniežatstvom, ktorí podporovali Svätopluka II. viedli k značnému oslabeniu Veľkomoravskej ríše. [3]
Starí Maďari neovládli celú kotlinu naraz. Panónia zostávala v rukách Franskej ríše a severné oblasti pod kontrolou Veľkej Moravy, ktorú starí Maďari zničili pravdepodobne okolo roku 902. V roku 907, v bitke pri Bratislave sa už účasť Veľkej Moravy (podľa väčšinového názoru) nespomína. Staromaďarské víťazstvo pomohlo vytvoriť v Panónskej panve maďarskú hegemóniu, a toto územie neskôr slúžilo ako ich základňa na lúpeživé výpravy do západnej Európy.[1]
Príchod starých Maďarov do Karpatskej kotliny v umení
Najvýznamnejším maliarom, ktorý sa zaoberal motívom príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny bol Árpád Feszty, ktorý namaľoval cyklorámu známu ako Príchod Maďarov. Cykloráma je veľká 1 760 m² a je vystavená v Národnom historickom pamiatkovom parku v Ópusztaszeri.
Referencie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
21. storočie v Maďarsku
Archeológia v Maďarsku
Bitky v Maďarsku
Dejiny Uhorska
Habsburská monarchia
Žitavský mier
Župa (Uhorsko po roku 1849)
Abov (maďarský región)
Anonymova kronika
Arpádovci
Avarský kaganát
Banátska republika
Biely teror (Maďarsko)
Bitka pri Bratislave
Bitka pri Lechu
Blatenské kniežatstvo
Braslav (Sávia)
Dejiny Maďarska
Druhá maďarská republika
Druhá viedenská arbitráž
Habsburská monarchia
Horné Uhorsko
Karlovský mier
Komárňanský prielom
Kopáň
Kráľovské Uhorsko
Maďarizácia
Maďarská ľudová republika
Maďarská republika rád
Maďarské kráľovstvo
Maďarské povstanie
Maďarský revizionizmus
Magyar Hiszekegy
Marcové zákony
Międzymorze
Mongolský vpád do Európy
Murská republika
Novozámocký ejálet
Obdobie sťahovania národov na Slovensku
Októbrový diplom
Okupácia južného Slovenska
Operácia Panzerfaust
Ostrihomské arcibiskupstvo
Pál Prónay
Podkarpatská Rus
Povstanie Imricha Tököliho
Prepadnutie železničnej stanice Pribeník
Prepadnutie okresu Jesenské
Prepadnutie Slanca
Prvá viedenská arbitráž
Rakúsko-Uhorsko
Rongyos gárda
Slougenzinmarcha
Strana šípových krížov – hungaristické hnutie
Szabadcsapatok
Trianonská mierová zmluva
Turul
Uhorské kniežatstvo
Uhorsko
Ukrajinci pod okupáciou Maďarska
Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom
Včasnoslovanské obdobie
Veľká Morava
Vláda národnej jednoty (Maďarsko)
Zalitavsko
Zaujatie vlasti
Zemplín (maďarský región)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk