A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Zjednotenie Nemecka[1] (iné názvy: znovuzjednotenie Nemecka, zriedkavo: druhé zjednotenie Nemecka; nem. Deutsche Wiedervereinigung, oficiálne: Herstellung der Einheit Deutschlands - Vytvorenie zjednoteného Nemecka) bolo pripojenie Nemeckej demokratickej republiky (NDR) vrátane východného Berlína k Nemeckej spolkovej republiky (NSR; tzv. západné Nemecko), ktoré bolo zavŕšené 3. októbra 1990.[2] Jednotný štátny útvar Nemecko (Nemecká spolková republika) pokračuje od tej doby s rovnakým štátoprávnom usporiadaním, aké bolo kodifikované pri vzniku západonemeckého štátu v máji 1949, a so svojím naďalej platným Základným zákonom (Grundgesetz), de facto ústavou. NSR bola rozšírená o päť nových spolkových krajín (tzv. Neue Bundesländer) a zjednotený Berlín.
Zjednotenie bolo vyvrcholením dlhodobých snáh západonemeckých politikov a verejnosti a tajných želaní veľkej časti východonemeckej verejnosti o prekonanie povojnového usporiadania (rozdelenia na okupačné zóny) Nemecka. Veľkou mierou k nemu prispeli aj politické zmeny v NDR samotnej a vývoj v Sovietskom zväze a ostatných štátoch tzv. východného bloku. Znamenalo definitívny koniec rozdelenia a znovuobnovenie nemeckej jednoty, avšak v hraniciach, ktoré boli stanovené víťaznými mocnosťami po skončení druhej svetovej vojny.
Počas procesu boli vykonané dôležité úpravy, najmä v zákonoch, umožňujúce fungovanie západonemeckej správy aj v NDR. Tiež bolo nutné urovnať niektoré spory so Sovietskym zväzom, ktorý požadoval predovšetkým neutralitu krajiny, a vyhlásiť líniu na Odre a Nise za definitívnu štátnu hranicu.
Priebeh zjednotenia
V druhej polovici osemdesiatych rokov, aj vplyvom zmien vo východnom bloku, avšak hlavne zmien priamo v ZSSR, kde už od roku 1985 prebiehala perestrojka Michaila Gorbačova, zosilovala vláda kancelára Helmuta Kohla vzájomné styky NSR s NDR (poskytovanie úverov, Honeckerova návšteva a pod.).
Konfliktné situácie vznikli v lete a na jeseň 1989, a to následkom veľkej utečeneckej vlny občanov NDR cez veľvyslanectvo NSR v Prahe, Varšave a Budapešti. Zároveň došlo k faktickému otvoreniu hraníc medzi Maďarskom a Rakúskom. Dňa 7. októbra 1989 oslávila NDR svoje štyridsiate výročie založenia, ale protesty sa vyhrocovali a 18. októbra 1989 abdikoval Erich Honecker zo svojich funkcií, oficiálne zo zdravotných dôvodov. Jeho následníkom sa stal Egon Krenz, ale už 7. novembra 1989 odstúpili z vlády NDR tak i vedenia SED. 9. novembra 1989 potom došlo k historickému vystúpenie člena politbyra SED Güntera Schabowského, ktorý v priamom televíznom prejave zrejme omylom vyhlásil, že hranice medzi oboma nemeckými štátmi aj v Berlíne sú otvorené (padol Berlínsky múr). 13. novembra 1989 sa Hans Modrow stal predsedom vlády NDR. Krátko potom vyhlásil Gorbačov, že zjednotenie Nemecka je vnútornou záležitosťou oboch nemeckých štátov.
V rovnakom čase mal reformátor Gorbačov a jeho ZSSR okrem problémov v zásobovaní vnútorného trhu spôsobených hospodárskou stagnáciou až úpadkom problémy v Náhornom Karabachu, kde na severe, vtedy ešte sovietskeho Azerbajdžanu už fakticky prebiehala občianska vojna s Arménmi, začali odstredivé tendencie v Pobaltsku, kde opozičné „národné fronty“ začali boj za nezávislosť. Česko-Slovensko bolo teda poslednou krajinou v strednej Európe, ktoré zostávalo pod priamym vplyvom vtedy ešte komunistického Sovietskeho zväzu. Nežná revolúcia sa mala u nás len začať začať o niekoľko mesiacov ale už vtedy Henry Kissinger, ktorý sa stretol s Alexandrom Jakovlevom, hlavným stratégom politiky perestrojky a potom s Gorbačovom tvrdil: „Gorbačovovská perestrojka doma hapruje a sovietsky líder hľadá úspech v zahraničnej politike,“... „Gorbačov je pripravený zaplatiť za to určitú rozumnú cenu“.[3]
Dohodu o odsune vojsk podpísal Michail Gorbačov a kancelár Helmut Kohl v júli 1990. Bola súčasťou zmluvy umožňujúcej zjednotenie Nemecka. Odsun sa začal 22. augusta 1990. Odsun z Nemecka trval až do 31. augusta 1994.
V máji 1990 podpísali Kohl a Lothar de Maizière (premier NDR) zmluvu o "Menovej, hospodárskej a sociálnej únii", teda o hospodárskom spojenie oboch nemeckých štátov vrátane výmeny východných mariek za západné marky (DM) v pomere 1: 1. 1. júla 1990 bola vytvorená menová únia medzi NSR a NDR, pričom sa spoločnou menou stala nemecká marka.
V júli 1990 rokoval Kohl opäť s Gorbačovom, a to uprostred prírody na Kaukaze, kde ho prehovoril, aby definitívne súhlasil so zjednotením Nemecka. Kohl a západonemecký minister zahraničia Hans-Dietrich Genscher tiež súčasne získali súhlas ostatných rozhodujúcich veľmocí s opätovným zjednotením Nemecka, ktoré bolo potom potvrdené zmluvou medzi štyrmi víťaznými mocnosťami druhej svetovej vojny (USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a ZSSR) a oboma doterajšími nemeckými štátmi (tzv. " zmluva dva plus štyri "), ktorá sa oficiálne nazývala Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku. Podpísali ju ministri zahraničných vecí uvedených štátov 12. septembra 1990 v Moskve a do platnosti vstúpila 15. marca 1991.
Vnuk bývalého ministra zahraničných vecí a riaditeľ Inštitútu Európy na Ruskej akadémii vied Alexej Gromyko, tvrdí, že Nemci zaplatili za odchod sovietskych vojsk z niekdajšieho východného Nemecka 7,5 miliardy vtedajších nemeckých mariek a že Gorbačov so šéfom diplomacie Eduardom Ševardnadzem si stanovili lacné podmienky odsunu vojakov.[4] Skoro rovnakú sumu spomína F. Neupauer ako nemeckú ponuku ministrovi Langošovi za prechod sovietských vojsk cez Československo.[5]
Referencie
- ↑ Kamenický, Miroslav et al. (1997), „Zjednotenie Nemecka“, Lexikón svetových dejín, Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, str. 292-294, ISBN 8008024798
- ↑ Balog, Boris; Svák, Ján; Orosz, Ladislav (2011), Základy teórie konštitucionalizmu, Bratislava: Eurokódex, str. 474, ISBN 9788089447541, http://books.google.sk/books?id=UC73jmbnrwYC&pg=PA474
- ↑ JANCURA, Vladimír. Začalo sa to Palachovým týždňom. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-01-15. Dostupné online . ISSN 1336-197X.
- ↑ Gromyko by neposlal vojakov proti Dubčekovi . Pravda.sk, 2020-01-14, . Dostupné online.
- ↑ NEUPAUER, František. Kto poslal sovietske vojská domov? Ján Langoš . www.postoj.sk, . Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zjednotenie Nemecka (1990)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
20. storočie v Nemecku
21. storočie v Nemecku
Archeológia v Nemecku
Archeologické lokality v Nemecku
Bitky v Nemecku
Bombardovanie Nemecka počas druhej svetovej vojny
Dejiny nemeckého vojenstva
Dejiny Nemecka podľa spolkových krajín
Franská ríša
Šesťmestie
Americká okupačná zóna Nemecka
Anšlus
Bitka pri Jassine
Bitka pri Mahiwe
Bitka pri Tange
Boj o investitúru
Britská okupačná zóna Nemecka
Cisárovná Maud
Dejiny Berlína
Dejiny Nemecka
Der Stürmer
Dmowského línia
Frakcia Červenej armády
Francúzska okupačná zóna Nemecka
Franská ríša
František, vojvoda bavorský
Gestapo
Hanza
Heinrich Himmler
Hnezdniansky zjazd
Holokaust
Komora ríšskej kultúry
Krištáľová noc
Ministerium für Staatssicherheit
Nacistické Nemecko
Nacistické ozbrojené a bezpečnostné zbory
Nemecká demokratická republika
Nemecká jeseň
Nemecká ríša (1871 – 1945)
Nemecká sedliacka vojna
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nemecký spolok
Norimberské zákony
Nový kurz
Obliehanie Przemyślu
Okupačné zóny Nemecka
Pakt Ribbentrop-Molotov
Požiar Ríšskeho snemu
Pour le Mérite
Prepad colnice v Habarticiach
Program T-4
Pruské kráľovstvo
Ríšski Nemci
Rímsko-nemecká ríša
Rúrska kríza
Revolučné bunky
Sárske územie
Saské vojvodstvo
Saské zrkadlo
Severonemecký spolok
Sliezske vojny
Sliezsko
Slobodné ríšske mesto
Sovietska okupačná zóna Nemecka
Svätá aliancia
Svätá rímska ríša nemeckého národa
Tretia ríša (propagandistický pojem)
Východné Pomoransko
Východné Prusko
Východofranská ríša
Valdénstvo
Versaillská zmluva (1919)
Vojna o španielske dedičstvo
Weimarská republika
Weltpolitik
Wittelsbachovci
Zjednotenie Nemecka (1871)
Zjednotenie Nemecka (1990)
Zlatá cesta (história)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk