A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Armia Krajowa (AK) doslova Krajinská armáda bola najväčšia ozbrojená odbojová organizácia v Poľsku v období 2. svetovej vojny.
História
Vzniku Armie Krajowej predchádzalo vytvorenie Zväzu ozbrojeného odboja (Związek Walki Zbrojnej, ZWZ) v novembri 1939. Túto apolitickú organizáciu vytvoril generál Władysław Sikorski, vrchný veliteľ len nedávno porazných poľských ozbrojených síl. Zväz ozbrojeného boja pôsobil na poľskom území, ktoré okupovalo Nemecko aj Sovietsky zväz. V roku 1942 sa ZWZ spojil s ďalšími odbojovými organizáciami a vznikla Armia Krajowa. Hlavnou úlohou AK bolo vedenie ozbrojeného boja proti nemeckým okupantom a príprava na celopoľské povstanie, ktoré malo vypuknúť vo vhodnom okamihu.
Armia Krajowa sa skladala zo siedmich odborov: informačného, organizačno-výzvedného, školiaceho, ubytovacieho, spojovacieho, informačného a propagandistického ako aj finančného. Mala aj vlastné duchovenstvo. V januári 1943 bola vytvorená zvláštna jednotka Kedyw (z poľských slov kierownictwo dywersji - diverzné ústredie), ktorá uskutočňovala diverzné a zvláštne akcie.
V roku 1944 mala Armia Krajowa takmer 200 000 príslušníkov, z toho asi 20 000 boli partizánski bojovníci v teréne. Ostatní plnili úlohy spojené s rozviedkou či zberom informácií, školeniami, propagandou a podobne. V čase maximálnej bojovej schopnosti (leto 1944) sily Armii Krajowej predstavovali asi 380 000 osôb, z toho 10 000 dôstojníkov. Predvojnový dôstojnícky káder doplňovali absolventi tajných kurzov a výsadkári (tzv. cichociemni). Počas Varšavského povstania bojovalo 30 000 príslušníkov v uniformách alebo aspoň s červeno-bielou páskou (poľské národné farby) na paži, nebojovali skryto, ale pod jednotným označením a bolo ich teda možné považovať za pravidelnú armádu. Nemci (aj keď neradi) s nimi po kapitulácii museli zaobchádzať podľa konvencií o vojnových zajatcoch.
Straty Armie Krajowej sa odhadujú asi na 100 000 padlých v dôsledku bojov s nacistickými jednotkami.
Keď na predvojnové územie Poľska na jar 1944 vstúpila Červená armáda, skončila síce okupácia hitlerovským Nemeckom, začal však teror sovietskej NKVD a neskôr poľského Úradu bezpečnosti (Urząd Bezpieczeństwa, poľský ekvivalent NKVD). Armia Krajowa bola totiž predĺženou ozbrojenou rukou exilovej poľskej vlády, ktorá sa nevzdala východných častí Poľska (ktoré zabral Sovietsky zväz) a nesúhlasila s tým, aby Poľsko bolo podriadené Moskve, preto Josif Vissarionovič Stalin nariadil Armiu Krajowu zničiť.
Hlavný veliteľ Armii Krajowej Leopold Okulicki alias Niedźwiadek vydal 19. januára 1945 rozkaz, ktorým Armiu Krajowu rozpúšťal, ale časť príslušníkov Armii Krajowej odmietla uskutočniť demobilizáciu a pokračovala v boji v rámci Hnutia odporu Armii Krajowej (Ruch Oporu Armii Krajowej), Združenia Sloboda a nezávislosť (Zrzeszenia Wolność i Niezawisłość) a ďalších organizácií až do roku 1948. Asi 50 000 príslušníkov Armie Krajowej bolo sovietskymi represívnymi zložkami deportovaných do ZSSR a uväznených.
Príslušníkov Armii Krajowej hromadne prenasledovali komunistické úrady počas celého obdobia trvania stalinizmu. Po roku 1956 komunistická propaganda začala hlásať, že mladí vojaci Armii Krajowej síce hrdinsky bojovali, ale hanebne ich klamali zločinní spiatočníci vo vyššom velení a exilová londýnska vláda.
História v dátach
- 27. september 1939 - bola ustanovená Služba víťazstva Poľska (Służba Zwycięstwu Polski)
- 13. november 1939 - premenovanie na Zväz ozbrojeného boja (Związek Walki Zbrojnej)
- 14. február 1942 - z rozkazu Hlavného veliteľa Poľských ozbrojených síl, gen. Władysława Sikorského premenovaná na Armia Krajowa
- 19. január 1945 rozpustenie Armii Krajowej
Armia Krajowa pochádzala hlavne zo Zväzu ozbrojeného boja (Związek Walki Zbrojnej) a Poľského povstaleckého zväzu (Polski Związek Powstańczy), ale pripojilo sa aj mnoho menších podzemných organizácií, napr.:
- Národná vojenská organizácia (Narodowa Organizacja Wojskowa) - od roku 1942 (čiastočne)
- Konfederácia národa (Konfederacja Narodu) - od augusta 1943
- Národné ozbrojené sily (Narodowe Siły Zbrojne) - od roku 1944 (čiastočne)
Hlavní velitelia
Veliteľ Armii Krajowej bol podriadený vrchnému veliteľovi poľských ozbrojených síl v zahraničí. Túto funkciu vykonávali:
- Stefan Rowecki, alias Grot - od 14. februára 1942 do 30. júna 1943, kedy ho zatklo gestapo
- Tadeusz Komorowski, alias Bór - od 30. júna 1943 do 2. októbra 1944, po kapitulácii Varšavského povstania šiel do nemeckého zajatia
- Leopold Okulicki, alias Niedźwiadek - od októbra 1944 do rozpustenia Armii Krajowej 19. januára 1945, zatknutý sovietskymi orgánmi.
Štruktúra
Územná organizácia sa delila na oblasti (Białystok, Ľvov, pravobrežná a ľavobrežná Varšava, západ) a samostatné okruhy pre väčšie mestá. Menšími jednotkami boli podokruhy, obvody a inšpektoráty. Armia Krajowa mala svoje štruktúry aj v Maďarsku a v Berlíne.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Armia Krajowa
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
20. storočie v Poľsku
21. storočie v Poľsku
Archeológia v Poľsku
Archeologické lokality v Poľsku
Bitky v Poľsku
Dejiny miest v Poľsku
Česko-slovensko-poľský spor o Tešínsko
Andrusovské prímerie
Armia Krajowa
Bučačská mierová zmluva
Curzonova línia
Dejiny Poľska
Delenia Poľska
Divoké polia
Dmowského línia
Druhá poľská republika
Druhé delenie Poľska
Florynka
Generálny gouvernement
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Halič (región)
Hnezdniansky zjazd
Jagelovci
Jedisan
Kališský štatút
Kościuszkovo povstanie
Košické privilégium
Krakovský zlatý
Krewská únia
Leopold Okulicki
Let Poland be Poland (televízny program)
Litvinovov pakt
Lublinská únia
Mongolský vpád do Európy
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Novembrové povstanie
Okrúhly stôl
Oliwský mier
Piast
Piastovci
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Poľský podzemný štát
Poľský výbor národného oslobodenia
Poľsko-ruská vojna (1792)
Poľsko-uhorská personálna únia
Povstanie vo varšavskom gete
Provincia 13 spišských miest
Pruské kráľovstvo
Prvé delenie Poľska
Rakúsko-Uhorsko
Republika oboch národov
Rusínska národná republika Lemkov
Slobodné mesto Gdansk (napoleonské vojny)
Spišský záloh
Spor o Morské oko
Suvalská gubernia
Tretie delenie Poľska
Ukrajinci v Poľsku
Východné Pomoransko
Východné Prusko
Valdénstvo
Varšavské geto
Varšavské kniežatstvo
Varšavské povstanie
Veľká Morava
Západné Prusko
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk