A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Arimaspovia je v gréckej mytológii kmeň jednookých ľudí zo severnej Skýtie, ktorí podľa niekdajších geografických predstáv žili na úpätí pohoria Rifean, rôzne stotožňovaného s pohorím Ural alebo Karpaty.[1] Všetky príbehy o ich bojoch s gryfmi strážiacimi zlato v Hyperbore v blízkosti jaskyne Borea, boha severného vetra, mali pôvod v stratenom Aristeovom diele, o ktorom píše Hérodotos.
V mytológii
Arimaspovia boli opísaní v diele Aristea z Prokonézu v stratenej archaickej básni Arimaspea. Prokonnes je malý ostrov v Marmorskom mori neďaleko ústia Čierneho mora, ktorý má dobrú polohu na počúvanie príbehov cestovateľov z oblastí ďaleko na severe Čierneho mora. Aristeas v priebehu svojej básne rozpráva, že bol „opantaný bakchickou zúrivosťou", keď cestoval na sever a videl Arimaspejcov, ako o tom píše Herodotos:
„ | Tento Aristeas, posadnutý Phoibosom, navštívil Issedony; za nimi (povedal) žijú jednookí Arimaspoi, za nimi sú Grypi, ktorí strážia zlato, a za nimi zase Hyperboreoi, ktorých územie siaha až k moru. Okrem Hyperboreoi sú všetky tieto národy (a najprv Arimaspoi) stále vo vojne so svojimi susedmi. | “ |
– Hérodotos 4.13.1 |
Arimaspiovia a gryfy boli historickými obrazmi spájanými s krajinou na severe. Aischylos v diele Spútaný Prometheus (asi 415 pred Kr.), opisuje putovanie Io a poznamenáva, že nemá prejsť na sever, medzi územím Arimaspov a gryfov, ale na juh.[2] Hérodotos, „otec dejín", pripúšťa fantastický pôvab okrajov známeho sveta: „Najodľahlejšie krajiny, hoci, keďže obklopujú a úplne obklopujú celý zvyšok sveta, majú pravdepodobne tie veci, ktoré považujeme za najkrajšie a najvzácnejšie." (Histórie iii.116.1) Ignorujúc Hérodotovu skepsu, Strabón a Plínius Starší v Naturalis historia zachovali príbehy o severských ľuďoch, ktorí mali uprostred čela jedno oko a zaoberali sa krádežou zlata od gryfov, čo spôsobilo nezhody medzi týmito dvoma skupinami.
Mytologické pozadie
Ako si všimli filológovia, boj medzi Arimaspmi a gryfmi má pozoruhodnú podobnosť s Homérovým opisom boja Pygmejov so žeriavmi. Michael Rostovtzeff našiel stvárnenie tohto námetu v klenbe Pygmejov pri Kerči, na území, ktoré malo kedysi významné skýtske obyvateľstvo.[3] Analogické zobrazenia boli objavené až v Etrurii, Vulci a v piatom kurgane v Pazyriku.[4] Helénske literárne stvárnenie boja s neobyčajnými strážnymi „vtákmi Área" spomína v Argonautike.
Čeremišin a Záporožčenko (1999) sa podľa metodiky Georgesa Dumézila pokúšajú vystopovať paralely v germánskej mytológii (Ódin a medovina poézie, orol kradnúci zlaté jablká večnej mladosti). Predpokladajú, že všetky tieto príbehy, germánske, skýtske aj grécke, odrážajú protoindoeurópsku vieru o príšerách strážiacich vchod do iného sveta, ktoré sa zapájajú do bojov s vtákmi prenášajúcimi duše čerstvo zomrelých do iného sveta a vracajúcimi sa s rôznymi vzácnymi darmi symbolizujúcimi nový život.[5]
Referencie
- ↑ August Pauly et al., Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft, IA, vol. 1 (Ra-Ryton) (Stuttgart: J. B. Metzler, 1914), s.v. Ῥιπαια ὄρη, cols. 846-919; William Smith (ed.), Dictionary of Greek and Roman Geography (London: Walton & Mayberly, 1854)
- ↑ J.L. Myres, The Wanderings of Io: Aeschylus, Prometheus, 707–869, The Classical Review 60.1 (April 1946:2–4).
- ↑ The 2nd-century BC tomb shows the battle of human pygmies with a flock of herons. Ukraine: a concise encyclopaedia, Volume 2, s.v. Kerch.
- ↑ Сheremisin, D. V. & Zaporozhchenko, A. V. The "Sacred Centres" of Eurasia and the Legend about the Arimaspi and the Griffins. // Итоги изучения скифской эпохи Алтая и сопредельных территорий Archivované 2011-09-29, Wayback Machine. Barnaul, 1999:228-231.
- ↑ Čeremišin a Záporožčenko (1999)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arimaspi na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aithér
Argó (mytologická loď)
Arimaspovia
Chaos (staroveké Grécko)
Chtonické božstvo
Damoklov meč
Dodona
Ekecheiria
Gordický uzol
Grécka mytológia
Gryf
Homérsky mýtus
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk