A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rajkovov dom (Райковата къща) | |
obrodenecký dom | |
celkový pohľad na budovu z juhovýchodu
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Gabrovo |
Okres | Triavna |
Mesto | Triavna |
Súradnice | 42°52′00.4″S 25°29′24.8″V / 42,866778°S 25,490222°V |
Autor | Dimităr Sergiuv |
Štýl | trevnenský typ obrodeneckého domu |
Vznik | 1846 |
Otvorenie múzea | 1967 |
Stav | zachovalý, reštaurovaný |
Wikimedia Commons: Raikov House, Tryavna | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rajkovov dom (bulh. Райковата къща – Rajkovata kăšta)[1][2][3][4][5][6][7][8] je dom z polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v meste Triavna v Gabrovskej oblasti v severnom Bulharsku.[3][4][5][6][7][8]
Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky[3][2][1][4][8] národného významu[2][1][4][8] Dom je jedným z desiatich objektov trevnenského Špecializovaného múzea rezbárskeho a zografského umenia.[9]
Je rodným domom[10][3][8][7][5] jedného z priekopníkov chémie v Bulharsku[3] a prvého bulharského profesora organickej chémie,[8][10][5] Penča Rajkova.[3][8][10][7][5] Dom je veľkolepým predstaviteľom bulharskej obrodeneckej architektúry[8] a je považovaný za jeden z najkrajších neskoro obrodeneckých trevnenských domov.[7]
Lokalita
Rajkovov dom sa nachádza v historickej časti mesta Triavna na ulici „Prof. Penčo Rajkov“ (bulh. улица „Проф. Пенчо Райков“, doslova ulica profesora Penča Rajkova) č. 1.[4][10][4] Leží v susedstve budovy Slavejkovovej školy.[8]
Dejiny
Dom bol postavený v roku 1846,[3][10][4][5] čo potvrdzuje nápis na jednom zo stĺpov v priestore čardaku.[8][4] Bol postavený pre potreby trevnenského kupca Nikolu Rajkova, ktorý výstavbou poveril trevnenského architekta Dimităra Sergiuva.[10][4]
V roku 1864[4] sa v dome narodil tzv. patriarcha bulharskej chémie, profesor Penčo Rajkov.[7][4]
V roku 1967 stavba získala štatút kultúrnej pamiatky národného významu[2][4][1] a v tom istom roku bolo v dome otvorené múzeum.[7] V roku 1969 prebehli na dome reštauračné práce. V roku 1974 bol na fasádu domu osadený bronzový reliéf zobrazujúci tvár profesora Penča Rajkova.[4]
Ďalšie reštauračné práce na budove prebehli v roku 2013.[4]
Charakteristika
Autorom domu je významný trevnenský staviteľský majster Dimităr Sergiuv,[3][8][4][5] pričom dom je jedným vrcholných príkladov jeho tvorby.[4]
Architektonicky je dom predstaviteľom trevnenského typu horského obrodeneckého domu[3][4] a typickým príkladom trevnenskej architektonickej školy.[10] Vnútorné usporiadanie je však typovo riešené ako v mestských symetrických domoch postavených v štýle bulharského obrodeneckého neobaroka.[3] Zahnuté schodiská pri obidvoch vchodoch do budovy, ako aj alafrangy v miestnostiach, čerpajú naopak inšpiráciu v dome plovdivského typu.[4]
Predstavuje neskoro obrodenecký typ obytného domu.[4]
Celkový opis
Dom je dvojposchodový. Skladá sa z prízemia a obytného nadzemného poschodia.[4] Steny fasády sa v priestore rohových miestností na nadzemnom poschodí arkierovo rozširujú.[3] Arkiere sú podopreté drevenými konzolami.[3] Prízemie je masívne a kamenné, vďaka čomu poskytuje dobrý základ pre arkierovo sa rozširujúce nadzemné obytné poschodie.[4] Nadzemné poschodie pozostáva z konštrukcie z drevených trámov, medzi ktorými sa nachádza výplň.[3] Poschodia sú spojené vnútorným schodiskom.[4] Fasády domu sú omietnuté bielou omietkou a rámované drevenými doskami. Okná sú vyzdobené dreveným dekoratívným rámovaním.[3] Strecha domu je valbová.[4]
V prízemí a na nadzemnom poschodí sa nachádzajú centrálne umiestnené zatvorené salóny, ktoré sú v prípade Rajkovovho domu tvorené čardakmi (priestor pred miestnosťami v obrodeneckých domoch). Okolo čardakov sa symetricky rozprestierajú jednotlivé miestnosti. V prízemnej časti domu sa nachádza ďukian (druh obchodu so skladom v bulharských obrodeneckých domoch) a ďalších päť miestností. Na nadzemnom poschodí domu sa nachádza celkovo osem miestností. Všetky majú drevené stropy tvorené doskami. V stenách miestností sa nachádzajú tzv. alafrangy.[3][5] Drevené stropy sú zdobené drevorezbou.[5]
Pod domom sa nachádza maaza (skladová miestnosť) s tečúcou vodou, ktorá sa používala pre potreby rodiny.[4]
Prízemné poschodie
V prízemnej časti domu dominuje ďukian. Okrem spojenia s čardakom má veľké dvere smerom do ulice a vyznačuje sa aj veľkými (pre Triavnu typickými) naklonenými okenicami výkladu. Okrem ďukianu sa v prízemnej časti nachádzajú ešte dve hlavné veľké miestnosti, ktorými sú tzv. kăšti (druh veľkej obytnej miestnosti s ohniskom v bulharských obrodeneckých domoch) a tzv. soba (spálňa) a dve malé miestnosti.[4]
Nadzemné obytné poschodie
Prístup do obytných miestností je situovaný z priestoru čardaku, ktorý je spojený s prízemím pomocou dreveného schodiska. Časť čardaku je zatvorená a v letných mesiacoch sa využívala ako miestnosť na spanie.[5][4] Všetky miestnosti na poschodí sa rozprestierajú okolo čardaku. Sú však zároveň vzájomne prepojené dverami. Okná miestností sa nachádzajú predovšetkým vo fasáde domu obrátenej smerom do ulice, v priestore obrátenom do dvora zaujíma väčšinu priestoru čardak.[4] Zaujímavosťou sú miestnosti, ktoré boli spôsobom svojho využitia v tom čase novinkou – oddelená detská izba a rodičovská izba.[5]
Múzeum Rajkovov dom
Múzeum Rajkovov dom (bulh. Музей Райковата къща – Muzej Rajkovata kăšta)[10] bolo v dome otvorené v roku 1967.[7]
Múzeum predstavuje etnografickú expozíciu trevnenského Špecializovaného múzea.[3][8]
Expozícia predstavuje najmä život mestského obyvateľstva v priebehu konca 19. a na začiatku 20. storočia.[10][7][4] Ďalšia časť expozície sa venuje životnému štýlu v Triavne a okolí v priebehu druhej polovice 19. storočia. Od roku 2014 sa v múzeu nachádza aj dokumentárna expozícia venovaná životu a dielu profesora Penča Rajkova.[4]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu,[1][2][4][8]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota stavby[1][2]
Celý názov na zozname kultúrnych pamiatok: Rajkovata kăšta s dvora i ogradata (bulh. Райковата къща с двора и оградата, doslovne: Rajkovov dom s dvorom a ohradením)[1]
Galéria
-
celkový pohľad na budovu z východu
-
celkový pohľad na budovu zo severovýchodu
-
celkový pohľad na budovu z juhozápadu
-
celkový pohľad na budovu z juhu
-
pohľad na južnú fasádu budovy
-
pohľad na východnú fasádu budovy
-
pohľad na severnú fasádu budovy
-
pohľad na západnú fasádu budovy
-
pohľad do dvora
Referencie
- ↑ a b c d e f g h Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Габрово . ninkn.bg, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g Регистри | Община Трявна . tryavna.bg, 2017-06-26, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 9. PAN – REM. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-31-9. S. 3673 – 3674.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae DIMITROVA, Irina. Na razchodka iz văzroždenska Triavna. Varna : Izdatelstvo "Slavena", 2018. 72 s. ISBN 978-619-190-128-9. S. 21 – 24.
- ↑ a b c d e f g h i j k BOSILKOV, Ľuben; GORANOVA, Lidija. Magičnata Triavna. Veliko Tarnovo : Izdatelstvo „Bosilkoff“, 2004. 48 s. ISBN 954-90992-9-6. S. 13.
- ↑ a b BONEVA, Ivanka. Triavna. Sofia : Izdatelstvo na otečestvenija front, 1982. 312 s. ISBN 9531412411 Chybné ISBN. S. 247 – 248.
- ↑ a b c d e f g h i DIMITROVA, Irina; GORANOVA, Lidija. 50 godini – Specializiran muzej za rezbarsko i zografsko izkustvo – gr. Triavna – Bibliografija. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2013. 100 s. ISBN 978-954-579-977-8. S. 4.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m DABKOVA, Daniela. Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 36 s. ISBN 954-579-235-3. S. 16.
- ↑ Сайтът на Българските музеи . museology.bg, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i Специализиран музей Трявна. Райковата къща . tryavna-museum.eu, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rajkovov dom
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Archeologické múzeum (Chisaria)
Arménsky chrám svätého Juraja (Plovdiv)
Balabanovov dom (Plovdiv)
Buchalov chan
Cárska kaplnka (Triavna)
Cársky palác (Sofia)
Centrálne minerálne kúpele (Sofia)
Chindlijanov dom
Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)
Chrám svätého Štefana (Nesebar)
Chrám svätého Jána Aliturgeta
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Michala archanjela (Peruštica)
Chrám svätého Spasiteľa (Nesebar)
Chrám svätej Paraskevy (Nesebar)
Chrám svätej Sofie (Sofia)
Džunovov dom
Danovov dom
Daskalovov dom (Triavna)
Dom-múzeum Atanasa Krăsteva
Dom-múzeum Georgiho Dimitrova (Sofia)
Dom Angela Kănčeva
Dom Artina Gidikova
Dom doktora Stojana Čomakova
Dom Kirkora Mesroboviča
Dom Klianti
Dom múzeum Rajny Kňagine
Dom múzeum Stanislava Dospevského
Dom Neveny Atanasovovej
Dom Nikolakiho Christoviča
Dom Rajna Popoviča
Dudekovov dom
Eirene (Plovdiv)
Etnografické múzeum (Burgas)
Etnografický dom (Asenovgrad)
Georgiadiho dom
Historická škola svätého Juraja
Historické múzeum (Asenovgrad)
Historické múzeum (Batak)
Historické múzeum (Charmanli)
Historické múzeum (Karlovo)
Historické múzeum (Peštera)
Juhovýchodný chrám (Peristera)
Kănevov dom
Kostol svätých Petra a Pavla (Chisaria)
Lekáreň Hippokrates (Plovdiv)
Lekovov dom
Múzeum ázijského a afrického umenia
Malá bazilika (Plovdiv)
Mauzóleum kniežaťa Alexandra I.
Mazakovov dom
Mešita Bujuk
Národné múzeum Vasiľa Levského
Nedkovičov dom
Patevova maaza
Patevov dom
Petleškovov dom
Pop-Angelovov dom
Popovov dom
Rajkovov dom
Regionálne etnografické múzeum (Plovdiv)
Slavejkovov dom (Triavna)
Sofijská synagóga
Stará škola (Triavna)
Tutevov dom
Veľká bazilika (Plovdiv)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk