Tento článok je o architektonickej kompozícií.

Pojem kompotizacia je širokoobsahový a jeho interpretácia je odlišná nielen v rámci jednotlivých umení, ale aj u jednotlivých autorov. Pojem architektonická kompozícia je obsahovo užší. Definície samotného pojmu kompozície zaznamenali podstatný vývoj nielen v celom historickom priereze teórie architektúry, ale i v ostatných desaťročiach.

Vytvárať architektonickú kompozíciu znamená teda v našom chápaní, vytvárať priestorovú kompozíciu, ktorej kvalita je o to vyššia, čím viac sa podarí spojiť jej materiálne časti a aspekty zjednocujúcou silou nosnej myšlienky, v ktorej sú vzájomne sprostredkované obsah, funkcia, konštrukcia a forma. Je to proces „hľadania, objaveného narábania s priestorom a materiálom. Je to hra plná fantázie so svetlom, proporciou, rytmom, harmóniou.“

Pojem „kompozícia“ je úzko spätý s pojmom „forma“. Obidva tieto pojmy sú tak blízke, že ich môžeme oddeliť iba teoreticky. K základným vizuálnym vlastnostiam formy patria: tvar, veľkosť, farba, textúra, poloha, orientácia a vizuálna inercia. K základným elementom formy v priestore sú: bod, línia, plocha, objem.

Kompozícia je predstavovaná súborom kategórií – vlastností elementov formy, nástrojov a mier ich zmien ako rytmus, eurytmia, symetria, asymetria, zhoda, nuansa, kontrast a pod.

Referencie

• FINKA, M. a kol.: Architektonická kompozícia, Road Bratislava, 1994, 162 s.