Jozef August Mikuš
slovenský právnik, diplomat a exilový pracovník
Narodenie	3. júl 1909 Krivá
Úmrtie	19. máj 2005 (95 rokov) Krivá
Alma mater	Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesia	právnik, diplomat
Manželka	Renée Perréal (1946 – 1991)[1]
Deti	Izabela
Biografický portál

Prof. JUDr. Jozef August Mikuš (* 3. júl 1909, Krivá – † 19. máj 2005, Krivá)^[2] bol slovenský právnik, diplomat, významný exilový pracovník.

Životopis

Už počas stredoškolských štúdií sa Jozef August Mikuš prejavil ako talent. Prispieval do viacerých vznikajúcich katolíckych časopisov. Vysokoškolské štúdiá na Právnickej fakulte UK v Bratislave prežil na katolíckom internáte Svoradov. Na istý čas odišiel študovať do Francúzska. Už vtedy plynule ovládal viacero jazykov. Po škole vstúpil do diplomatických služieb ČSR. Začínal na Ministerstve zahraničia v Prahe. Svoje poznatky z fungovania veľkej politiky v Prahe prinášal svojim priateľom na Svoradov v mnohých prednáškach a článkoch. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 14. marca 1939 Jozef Mikuš začal pracovať na veľvyslanectve v Ríme. Tu sa veľmi zblížil s vtedajším veľvyslancom vo Vatikáne Karolom Sidorom. Pre svoje vyhranené postoje voči fašizmu mal v Ríme isté problémy, preto bol preložený do Španielska. Tu pôsobil ako chargé d affaires až do roku 1944. V marci 1944 začal pracoval v službách SNR v Bratislave.

Po skončení druhej svetovej vojny sa zapojil do iniciatív podporujúcich demokratický politický vývoj na Slovensku. Kvôli tejto činnosti a aj kvôli svojej práci v diplomatických službách bol komunistami niekoľkokrát zatknutý. Preto sa rozhodol emigrovať. Po dramatickom úteku cez Budapešť, Viedeň a Paríž sa nakoniec aj so svojou francúzskou manželkou Renée usadil v USA, kde získal občianstvo.

Stal sa profesorom európskych dejín a medzinárodných vzťahov na univerzitách Saint John's University v Queens (New York) a Georgian Court College v Lakewood (New Jersey). Popri tejto činnosti publikoval. Napísal 16 kníh. Vo viacerých z nich sa venuje dejinám Slovenska v európskom kontexte, filozofii, diplomacii. Významne sa zapájal do slovenského exilového života. Stál pri založení Svetového kongresu Slovákov, písal do viacerých slovenských novín a časopisov.

V novembri 1989 s nadšením privítal Nežnú revolúciu a pád komunizmu v Česko-Slovensku. Po smrti manželky Renée sa rozhodol ako takmer deväťdesiatročný vrátiť na milovanú Oravu, domov do Krivej. V roku 2002 sa tu s ním stretol predseda vlády Mikuláš Dzurinda.

Výber z publikácií

• "Pamäti slovenského diplomata"
• "La Slovaquie dans le dramme de l'Europe" (Slovensko v dráme Európy)
• "Slovakia – A Political and Constitutional History with Documents" (Politické a ústavné dejiny Slovenska s dokumentmi).
• "Čo po zastrašovaní?"

Ocenenia

• Rád Izabely Katolíckej, udelený Španielskym kráľovstvom
• Pribinov kríž I. triedy za celoživotné dielo v oblasti boja Slovákov za štátnu samostatnosť^[3][4]

Referencie