A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Alexander Fleming | |
škótsky biológ a farmakológ | |
Narodenie | 6. august 1881 Darvel, East Ayrshire, Škótsko |
---|---|
Úmrtie | 11. marec 1955 (73 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Alexander Fleming |
Sir Alexander Fleming (* 6. august 1881, Darvel, East Ayrshire, Škótsko – † 11. marec 1955, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol škótsky lekár, mikrobiológ a farmakológ. Fleming publikoval množstvo článkov z bakteriológie, imunológie a chemoterapie. Jeho najznámejším úspechom bolo objavenie enzýmu lyzozým v roku 1922 a izolovanie antibiotickej substancie penicilín z plesne Penicillium notatum v roku 1928, za ktoré získal v roku 1945 Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu spolu s Howardom Flore. Alexander Fleming sa narodil v škótskom grófstve Ayrshire v mestečku Darvel. Spolu so svojimi 7 súrodencami vyrástol na farme uprostred vidieckej krajinky. Ako štrnásťročnému mu zomrel otec a preto sa presťahoval do Londýna spolu so svojím bratom Tomom, ktorý sa tu zamestnal ako lekár. Alex najskôr chodil na polytechniku, neskôr robil v zasielateľstve. Po návrate z Búrskej vojny absolvoval aj lekársku školu St. Mary neďaleko londýnskej univerzity. V škole zostal až do roku 1914; robil výskum (v tíme Almrotha Wrighta) a prednášal. Slúžil aj ako lekár v 1. svetovej vojne. Po vojne sa vrátil opäť na St. Mary.
V roku 1921 objavil látku ničiacu baktérie, ktorej dal názov lyzozým. V roku 1928 ho zvolili za profesora. V septembri toho istého roku, pred odchodom na dovolenku, nechal náhodne ležať na stole misku s bakteriálnou kultúrou. Po návrate si všimol, že v miske vyrástla pleseň, okolo ktorej sa vytvoril kruh bez baktérií. Zopakoval to aj s mnohonásobným zriedením a získal podobné výsledky. Toto nedopatrenie ho inšpirovalo k ďalším experimentom s plesňami. Pôvodnú pleseň identifikoval ako Penicillium notatum. Svoj objav neskôr okomentoval slovami: Človek niekedy nájde to, čo nehľadá. Protibakteriálnu látku nazval penicilín. Po overení uverejnil 13. februára 1929 článok o svojom objave v British Journal of Experimental Pathology.
V roku 1938 profesor na Oxfordskej univerzite Howard Florey narazil na Flemingov článok. S kolegom Ernestom Chainom začali s touto penicilínovou plesňou experimentovať. Až v roku 1941 vyvinuli dostatočne čistú látku a vo veľkom ju začali vyrábať v USA od roku 1943 počas vojny.
Alexander Fleming sa oženil 2-krát. Prvá svadba bola v roku 1915, kedy si zobral za manželku Írku Sarah McElroyovú. Po jej smrti sa oženil s kolegyňou zo St. Mary. Bolo to v roku 1953. Avšak o necelé 3 roky zomrel, presne 11. marca 1955 na zlyhanie srdca. Pochovaný je v londýnskej Katedrále svätého Pavla.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander Fleming
Externé odkazy
- SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Albert Claude
Albert Szent-Györgyi
Albrecht Kossel
Alexander Fleming
Alfred Day Hershey
Allan McLeod Cormack
Allvar Gullstrand
André Lwoff
Andrew Fielding Huxley
Andrew Fire
António Egas Moniz
Archibald Hill
Arvid Carlsson
August Krogh
Barry Marshall
Baruj Benacerraf
Bernard Katz
César Milstein
Camillo Golgi
Carl Ferdinand Cori
Carol Greiderová
Charles Louis Alphonse Laveran
Charles Nicolle
Charles Scott Sherrington
Christiaan Eijkman
Christiane Nüssleinová-Volhardová
Craig C. Mello
Daniel Carleton Gajdusek
Daniel Nathans
David Baltimore
Edgar Douglas Adrian
Edward Adelbert Doisy
Edward Lawrie Tatum
Elizabeth Blackburnová
Emil Adolf von Behring
Erwin Neher
Feodor Felix Konrad Lynen
Françoise Barré-Sinoussi
Frederick Banting
Frederick Chapman Robbins
Frederick Gowland Hopkins
Günter Blobel
George Davis Snell
George Emil Palade
George Richards Minot
George Wald
George Wells Beadle
Gerhard Domagk
Gertrude Belle Elionová
Gerty Coriová
Godfrey Newbold Hounsfield
Haldan Keffer Hartline
Hans Adolf Krebs
Harald zur Hausen
Harold Elliot Varmus
Henrik Carl Peter Dam
Henry Hallett Dale
Howard Florey
Ivan Petrovič Pavlov
Jacques Lucien Monod
James Dewey Watson
John Carew Eccles
John Franklin Enders
John James Rickard Macleod
John Sulston
Jules Bordet
Julius Axelrod
Julius Wagner-Jauregg
Karl Landsteiner
Katalin Karikóová
Konrad Emil Bloch
Konrad Lorenz
Linda B. Bucková
Marshall Warren Nirenberg
Maurice Wilkins
May-Britt Moserová
Niels Ryberg Finsen
Nikolaas Tinbergen
Oliver Smithies
Paul Greengard
Paul Hermann Müller
Paul Lauterbur
Paul Nurse
Peter Mansfield
Ragnar Granit
Randy Schekman
Renato Dulbecco
Rita Levi-Montalcini
Robert Bárány
Robert F. Furchgott
Robert G. Edwards
Robert Koch
Robin Warren
Rodney Robert Porter
Roger Guillemin
Roger Wolcott Sperry
Ronald Ross
Santiago Ramón y Cajal
Selman Waksman
Severo Ochoa
Stanley B. Prusiner
Stanley Cohen
Svante Pääbo
Tadeus Reichstein
Thomas Hunt Morgan
Walter Rudolf Hess
Werner Arber
Willem Einthoven
William G. Kaelin
William Parry Murphy
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk