A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok poskytuje základné informácie o demografii Ruska. Podľa najnovších údajov k 1. januáru 2017 činí počet obyvateľov Ruskej federácie (vrátane Krymu a Sevastopoľa - asi 2,34 milióna ľudí) 146 839 000 obyvateľov.[1]
V rokoch 1992 až 2012 Rusko zaznamenávalo prirodzený úbytok obyvateľstva, ktorý bol v 90. rokoch čiastočne kompenzovaný imigráciou etnických Rusov z postsovietskych republík, neskôr doplnenou o masovú ekonomickú imigráciu najmä zo strednej Ázie, ale aj z Arménska, Azerbajdžanu, Moldavska či Ukrajiny. Migračný prírastok prvý raz úplne vykompenzoval prirodzený úbytok v roku 2009 - rast obyvateľstva vtedy dosiahol 24-tisíc ľudí - odvtedy počet obyvateľov Ruska pomaly rastie. Prvý raz od roku 1991 sa podarilo zaznamenať prirodzený prírastok v roku 2013. Prirodzený prírastok zaznamenalo Rusko aj v rokoch 2014, 2015 a 2016.
Deje sa tak napriek poklesu počtu žien v plodnom veku, keďže sa doň postupne dostávajú menej početné ročníky narodené v 90. rokoch; tento trend sa bude v budúcnosti ešte zhoršovať (v neskorých 90. rokoch bol v Rusku zaznamenaný až 40-percentný pokles narodených oproti 80. rokom) a na zachovanie rovnakého počtu narodených tak bude Rusko potrebovať stále vyššiu a vyššiu úhrnnú plodnosť - tá síce v súčasnosti rastie (v roku 2015 dosiahla 1,778 dieťaťa na 1 ženu, kým v roku 1999 bola na úrovni len 1,16 dieťaťa) a kompenzuje zatiaľ mierny pokles žien v plodnom veku, ale iba jej ďalší vysoký rast dokáže v nasledujúcich rokoch vykompenzovať stále rýchlejšie znižovanie počtu žien v plodnom veku. Keďže ďalší podstatný rast plodnosti je krajne nepravdepodobný, na udržanie prirodzeného prírastku bude Rusko zrejme potrebovať rast plodnosti doplnený o pokles úmrtnosti, ktorá je najmä u mužského obyvateľstva napriek dosiahnutému pokroku stále veľmi vysoká.
Dejiny
Najvyšší počet obyvateľov dosiahlo Rusko (resp. RSFSR) v roku 1991 a to 148 689 000, tesne pred rozpadom Sovietskeho zväzu, potom sa začala populácia zmenšovať tempom 0,5 % ročne pre klesajúcu mieru živorodenosti, stúpajúcu úmrtnosť a emigráciu (v 90. rokoch bol ale aj silný prílev etnických Rusov z postsovietskych krajín do Ruska, ktorý čiastočne kompenzoval nepriaznivú situáciu).[2] Ale v 0. rokoch 21. storočia začal pokles spomaľovať a dokonca v roku 2009 po 15 rokoch Rusko zaznamenalo rast obyvateľstva (takisto ako v roku 1994 bol umožnený pozitívnou migračnou bilanciou).[3][4] V roku 2011 počet obyvateľov Ruska vzrástol o 191 000 ľudí,[5] a dosiahol tak úroveň tesne nad 143 miliónmi.
V roku 2012 vzrástol počet obyvateľov Ruska o 292 400 ľudí, prirodzený úbytok bol len nepatrný (0,02 ‰).[6]
Podľa sčítania 2010 tvoria etnickí Rusi 81 % celkového obyvateľstva,[7][8] kým ďalších šesť národov prekračuje počet 1 milión – Tatári (3.9 %), Ukrajinci (1.4 %), Baškiri (1.1 %), Čuvaši (1 %), Čečeni (1 %) a Arméni (0.9 %). Celkovo žije v Rusku 160 rôznych etnických skupín.
Takmer šesť miliónov ľudí (okolo 4 % obyvateľstva) nedeklarovalo žiadnu národnosť v sčítaní 2010 – ostro kontrastujúci fakt s približne 1 miliónom v roku 2002. Je to preto, že títo ľudia boli sčítavaní z administratívnych databáz a nie osobne a teda nemohli udať svoju národnosť.[7][8][9] Percentuálny podiel národností je vyrátaný zo všetkých obyvateľov za predpokladu, že skupina ľudí, ktorí neudali národnosť je etnicky rovnako zložená ako tí, čo národnosť udali.[10]
Hustota obyvateľstva Ruska je 8,4 obyvateľov na km², čo robí z Ruska jednu z najredšie osídlených krajín na svete. Obyvateľstvo je najhustejšie v európskej časti Ruska, predovšetkým v oblasti Moskvy a Sankt Peterburgu. 74 % obyvateľstva žije v mestách.
Hlavné trendy
Počet obyvateľov Ruska dosiahol vrchol (148 689 000) v roku 1991, tesne pred rozpadom ZSSR. Nízka pôrodnosť a abnormálne vysoká úmrtnosť spôsobili pokles obyvateľstva ročnou mierou 0.5 %, v absolútnom vyjadrení 750 000 – 800 000 ľudí ročne až do roku 2006. OSN v roku 2005 varovala, že počet obyvateľov Ruska sa môže znížiť z vtedajších 143 miliónov o tretinu do roku 2050, ak sa ukazovatele nezlepšia.[13] Ale Ruský štátny štatistický úrad (Rosstat) zverejnil v roku 2009 omnoho optimistickejšie predpovede, podľa stredného variant sa má počet obyvateľov Ruska znížiť na 139 miliónov do roku 2030[14] (nízky: 127 miliónov; vysoký: 147 miliónov). Navyše v roku 2008 jeden demografický analytik správne predpovedal obnovenie rastu obyvateľstva do roku 2010 a obnovenie prirodzeného prírastku do roku 2013, ktorý aj v roku 2013 nastal.[15]
Počet Rusov žijúcich v chudobe sa znížil na polovicu oproti 90. rokom, keď bola krajina postihnutá krízou a rozvíjajúca sa ekonomika mala pozitívny dopad na nízku pôrodnosť, ktorá vzrástla z najnižšej hodnoty 8,27 narodených detí na 1000 obyvateľov v roku 1999 na 12,6 na 1000 obyvateľov v roku 2011. Podobne aj miera plodnosti vzrástla z 1,16 (1999) na 1,61 (2011). Rok 2007 sa vyznačil najvyšším rastom pôrodnosti za predchádzajúcich 25 rokov.[16] Na porovnanie, v USA bola pôrodnosť v roku 2011 12,7 na 1000 obyvateľov.[17] Kým pôrodnosť v Ruskej federácii je porovnateľná ak nie dokonca vyššia ako v iných rozvinutých krajinách, úmrtnosť je omnoho vyššia (predovšetkým u mužov v produktívnom veku pre abnormálne vysoký počet úmrtí spôsobených srdcovocievnymi chorobami a vonkajšími príčinami smrti, ako napríklad otravy alkoholom, samovraždy apod). Miera úmrtnosti v Rusku bola v roku 2011 13,5 na 1000 obyvateľov (v USA 8,1 na 1000 obyvateľov).
Opatrenia vlády s cieľom zastaviť pokles obyvateľstva boli dôležitou súčasťou prejavu Vladimira Putina o stave krajiny v roku 2006.[18] Bol predstavený národný program s cieľom zastaviť pokles obyvateľstva do roku 2020. Čoskoro nato štúdia z roku 2007 odhalila, že pokles populácie začal spomaľovať: kým prirodzený úbytok od januára do augusta 2006 predstavoval 408 200 ľudí, v tom istom období roku 2007 bol len 196 600. V tom istom období roku 2007 bolo v Rusku zaznamenaných niečo vyše jedného milióna pôrodov (981 600 v 2006), kým úmrtia poklesli z 1 475 000 na 1 402 300. Úmrtia prevýšili narodenia 1,3-krát, čo predstavuje pokles z 1,5-násobku v roku 2006. Osemnásť z 83 provincií zaznamenalo prirodzený prírastok (2006: 16). Ruské ministerstvo pre ekonomický rozvoj zverejnilo prognózu, že do roku 2020 sa populácia stabilizuje na 138 – 139 miliónoch, a do roku 2025, znovu porastie na dnešných 143 – 145 miliónov, súčasne očakávaná dĺžka života vzrastie na 75 rokov.[19]
Prirodzený úbytok pokračoval v spomaľovaní v rokoch 2008 – 2012 vďaka klesajúcej úmrtnosti a rastúcej pôrodnosti, dokonca v roku 2009 zaznamenalo Rusko rast obyvateľstva po 15 rokoch (o 23 000).[3][4] V septembri 2009 Ministerstvo zdravotníctva a sociálneho rozvoja uverejnilo správu, že Rusko dokonca v auguste 2009 zaznamenalo aj prirodzený prírastok obyvateľstva, keď počet narodených prevýšil počet zomrelých o 1 000.[20] V apríli 2011 ruský premiér Vladimír Putin (v tom čase sa pripravujúci na prezidentské voľby, v ktorých sa chcel vrátiť do úradu prezidenta) prisľúbil investovať veľké množstvo finančných prostriedkov na zvýšenie pôrodnosti o 30 percent do roku 2015 oproti úrovni v roku 2006 a súčasne na predĺženie dĺžky života zo 69 na 71 rokov.[21]
Základné charakteristiky obyvateľstva
Hustota obyvateľstva
8,4 ľudí na kilometer štvorcový (sčítanie 2010)[22]
Miera urbanizácie
74 % mestské obyvateľstvo, 26 % vidiecke (sčítanie 2010)
Rast počtu obyvateľov
0.15 % (2011)[23]
Mediánový vek
celkovo: 38,8 rokov
muži: 36.1 rokov
ženy: 41.1 rokov (2009)[24]
Pomer pohlaví
pri narodení: 105 mužov/100 žien
do 15 rokov: 105 mužov/100 žien
15–64 rokov: 92 mužov/100 žien
65+: 46 mužov/100 žien
celkovo: 86 mužov/100 žien (2009)[24]
Súčasný prírastok
Prirodzený prírastok v roku 2012 bol dosiahnutý v 40 subjektoch (z toho 18 republík) Ruskej federácie oproti 28 (z toho 16 republík) v roku 2011:
Pôrodnosť/15 | Pôrodnosť/14 | Pôrodnosť/13 | Pôrodnosť/12 | Pôrodnosť/11 | Úmrtnosť/15 | Úmrtnosť/14 | Úmrtnosť/13 | Úmrtnosť/12 | Úmrtnosť/11 | ||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Ruská federácia | 13,3 ▲ | 13,3 ▲ | 13,2 ▼ | 13,3 ▲ | 12,6 ▲ | 13,1 ▬ | 13,1 ▬ | 13,0 ▼ | 13,3 ▼ | 13,5 ▼ | |
Severokaukazský federálny okruh | 16,6 ▼ | 17,3 ▲ | 17,2 ▼ | 17,4 ▲ | 17,3 ▲ | 7,9 ▼ | 8,1 ▲ | 8,0 ▼ | 8,2 ▼ | 8,4 ▼ | |
Čečensko | 23,2 ▼ | 24,2 ▼ | 24,9 ▼ | 25,9 ▼ | 28,9 ▼ | 4,9 ▼ | 5,0 ▬ | 5,0 ▼ | 5,4 ▲ | 5,3 ▼ | |
Ingušsko | 18,6 ▼ | 20,7 ▼ | 21,4 ▼ | 22,6 ▼ | 25,9 ▼ | 3,3 ▼ | 3,5 ▬ | 3,5 ▼ | 3,7 ▼ | 4,1 ▼ | |
Dagestan | 18,2 ▼ | 19,1 ▲ | 18,8 ▼ | 19,0 ▲ | 18,1 ▲ | 5,4 ▼ | 5,6 ▲ | 5,5 ▼ | 5,6 ▬ | 5,6 ▼ | |
Kabardsko-Balkarsko | 14,6 ▼ | 15,7 ▲ | 15,5 ▼ | 15,9 ▲ | 14,9 ▲ | 8,8 ▬ | 8,8 ▼ | 8,9 ▬ | 8,9 ▼ | 9,4 ▲ | |
Severné Osetsko | 14,6 ▼ | 15,4 ▲ | 15,3 ▲ | 15,0 ▲ | 14,5 ▬ | 10,7 ▬ | 10,7 ▲ | 10,5 ▼ | 10,6 ▼ | 10,8 ▼ | |
Karačajsko-Čerkesko | 12,4 ▼ | 13,6 ▼ | 13,8 ▲ | 13,5 ▲ | 13,1 ▲ | 9,6 ▼ | 9,7 ▲ | 9,5 ▼ | 9,7 ▬ | 9,7 ▲ | |
Stavropoľský kraj | 13,0 ▼ | 13,1 ▲ | 12,7 ▲ | 12,5 ▲ | 11,8 ▼ | 11,6 ▼ | 11,8 ▲ | 11,7 ▼ | 12,0 ▼ | 12,3 ▼ | |
Uralský federálny okruh | 14,9 ▼ | 15,2 ▲ | 15,1 ▬ | 15,1 ▲ | 14,2 ▲ | 12,5 ▲ | 12,4 ▬ | 12,4 ▼ | 12,6 ▼ | 12,7 ▼ | |
Chantyjsko-Mansijsko | 16,6 ▼ | 17,3 ▼ | 17,5 ▼ | 17,6 ▲ | 16,4 ▬ | 6,4 ▬ | 6,4 ▲ | 6,3 ▬ | 6,3 ▼ | 6,5 ▼ | |
Ťumenská oblasť | 16,7 ▼ | 17,2 ▲ | 17,0 ▼ | 17,2 ▲ | 16,1 ▼ | 8,3 ▬ | 8,3 ▲ | 8,2 ▼ | 8,4 ▼ | 8,6 ▼ | |
Jamalskonenecký autonómny okruh | 16,5 ▼ | 16,9 ▲ | 16,4 ▼ | 16,7 ▲ | 15,6 ▼ | 5,2 ▲ | 5,1 ▬ | 5,1 ▼ | 5,3 ▼ | 5,4 ▼ | |
Sverdlovská oblasť | 14,4 ▼ | 14,5 ▬ | 14,5 ▲ | 14,3 ▲ | 13,5 ▲ | 14,2 ▲ | 14,0 ▲ | 13,8 ▼ | 13,9 ▼ | 14,1 ▼ | |
Čeľabinská oblasť | 13,9 ▼ | 14,3 ▲ | 14,2 ▼ | 14,3 ▲ | 13,6 ▲ | 13,9 ▲ | 13,8 ▼ | 13,9 ▼ | 14,2 ▬ | 14,2 ▼ | |
Kurganská oblasť | 13,3 ▼ | 13,6 ▲ | 14,0 ▲ | 13,8 ▲ | 12,7 ▼ | 16,1 ▲ | 15,9 ▼ | 16,1 ▲ | 15,9 ▲ | 15,7 ▼ | |
Sibírsky federálny okruh | 14,4 ▼ | 14,7 ▼ | 14,9 ▬ | 14,9 ▲ | 14,1 ▬ | 13,2 ▼ | 13,3 ▬ | 13,3 ▼ | 13,6 ▼ | 13,8 ▼ | |
Tuviansko | 23,7 ▼ | 25,3 ▼ | 26,1 ▼ | 26,5 ▼ | 27,1 ▲ | 10,3 ▼ | 10,9 ▼ | 11,0 ▼ | 11,1 ▲ | 10,9 ▼ | |
Altajsko | 18,7 ▼ | 20,9 ▬ | 20,9 ▼ | 22,4 ▼ | 22,5 ▲ | 10,9 ▼ | 11,2 ▼ | 11,4 ▬ | 11,4 ▼ | 12,2 ▬ | |
Buriatsko | 17,3 ▼ | 17,5 ▼ | 17,6 ▲ | 17,4 ▲ | 16,9 ▼ | 11,4 ▼ | 11,5 ▼ | 11,8 ▼ | 12,4 ▼ | 12,6 ▼ | |
Zabajkalský kraj | 15,4 ▼ | 16,0 ▲ | 15,9 ▼ | 16,1 ▲ | 15,4 ▲ | 12,9 ▲ | 12,4 ▼ | 12,5 ▼ | 13,0 ▼ | 13,2 ▼ | |
Irkutská oblasť | 15,4 ▬ | 15,4 ▼ | 15,6 ▼ | 15,9 ▲ | 15,3 ▲ | 13,7 ▼ | 13,8 ▲ | 13,7 ▼ | 13,8 ▼ | 14,0 ▼ | |
Chakasko | 14,8 ▼ | 15,3 ▼ | 15,7 ▼ | 16,0 ▲ | 15,1 ▲ | 13,5 ▲ | 13,2 ▲ | 13,1 ▼ | 13,3 ▼ | 13,5 ▼ | |
Omská oblasť | 14,4 ▼ | 15,1 ▲ | 14,8 ▼ | 14,9 ▲ | 13,5 ▼ | 13,4 ▲ | 13,3 ▼ | 13,4 ▼ | 13,8 ▲ | 13,5 ▼ | |
Krasnojarský kraj | 14,4 ▼ | 14,5 ▬ | 14,5 ▬ | 14,5 ▲ | 13,5 ▲ | 12,7 ▬ | 12,7 ▼ | 12,8 ▼ | 12,9 ▼ | 13,1 ▼ | |
Novosibirská oblasť | 14,2 ▲ | 14,1 ▼ | 14,2 ▲ | 13,9 ▲ | 13,1 ▲ | 13,1 ▼ | 13,3 ▼ | 13,6 ▬ | 13,6 ▬ | 13,6 ▼ | |
Tomská oblasť | 13,6 ▼ | 13,7 ▼ | 13,8 ▲ | 13,6 ▲ | 13,1 ▼ | 11,5 ▼ | 11,8 ▬ | 11,8 ▼ | 11,9 ▼ | 12,2 ▼ | |
Altajský kraj | 12,6 ▼ | 13,2 ▼ | 13,5 ▼ | 13,6 ▲ | 12,7 ▲ | 14,2 ▬ | 14,2 ▬ | 14,2 ▼ | 14,6 ▬ | 14,6 ▼ | |
Kemerovská oblasť | 12,5 ▼ | 13,2 ▼ | 13,6 ▼ | 13,7 ▲ | 12,7 ▼ | 14,5 ▼ | 14,6 ▬ | 14,6 ▼ | 15,1 ▼ | 15,5 ▲ | |
Ďalekovýchodný federálny okruh | 13,9 ▼ | 14,1 ▲ | 13,9 ▬ | 13,9 ▲ | 13,2 ▬ | 12,6 ▬ | 12,6 ▬ | 12,6 ▼ | 13,0 ▼ | 13,4 ▼ | |
Jakutsko | 17,1 ▼ | 17,8 ▲ | 17,5 ▼ | 17,6 ▲ | 17,1 ▲ | 8,6 ▬ | 8,6 ▼ | 8,7 ▼ | 9,3 ▬ | 9,3 ▼ | |
Chabarovský kraj | 14,3 ▲ | 14,0 ▬ | 14,0 ▲ | 13,6 ▲ | 12,9 ▲ | 13,4 ▲ | 13,3 ▼ | 13,4 ▼ | 13,5 ▼ | 14,6 ▲ | |
Židovská autonómna oblasť | 14,0 ▲ | 13,8 ▲ | 13,7 ▼ | 14,0 ▼ | 14,1 ▲ | 15,4 ▲ | 14,9 ▲ | 14,5 ▼ | 15,1 ▼ | 15,3 ▼ | |
Sachalinská oblasť | 13,6 ▬ | 13,6 ▲ | 13,0 ▲ | 12,8 ▲ | 11,8 ▼ | 13,2 ▲ | 13,0 ▼ | 13,1 ▼ | 13,8 ▼ | 14,1 ▼ | |
Čukotský autonómny okruh | 13,5 ▲ | 13,3 ▲ | 13,1 ▼ | 14,1 ▲ | 13,7 ▼ | 9,6 ▼ | 10,7 ▲ | 10,5 ▼ | 11,5 ▲ | 11,1 ▼ | |
Amurská oblasť | 13,3 ▼ | 13,8 ▼ | 14,1 ▼ | 14,3 ▲ | 13,5 ▲ | 13,9 ▬ | 13,9 ▲ | 13,8 ▼ | 14,7 ▬ | 14,7 ▼ | |
Kamčatský kraj | 13,1 ▼ | 13,2 ▲ | 13,0 ▬ | 13,0 ▲ | 12,4 ▼ | 11,4 ▼ | 11,5 ▲ | 11,4 ▼ | 11,5 ▼ | 12,0 ▼ | |
Prímorský kraj | 12,7 ▼ | 12,8 ▲ | 12,6 ▬ | 12,6 ▲ | 11,9 ▲ | 13,5 ▲ | 13,4 ▼ | 13,5 ▼ | 13,7 ▼ | 14,1 ▼ | |
Magadanská oblasť | 11,8 ▼ | 12,2 ▼ | 12,5 ▲ | 12,4 ▲ | 11,5 ▬ | 11,8 ▼ | 11,9 ▬ | 11,9 ▼ | 12,6 ▼ | 12,9 ▼ | |
Povolžský federálny okruh | 13,3 ▼ | 13,4 ▲ | 13,3 ▲ | 13,2 ▲ | 12,4 ▬ | 13,9 ▬ | 13,9 ▼ | 14,0 ▲ | 13,9 ▼ | 14,4 ▼ | |
Tatarstan | 14,7 ▼ | 14,8 ▬ | 14,8 ▲ | 14,5 ▲ | 13,4 ▲ | 12,0 ▼ | 12,2 ▲ | 12,1 ▼ | 12,2 ▼ | 12,4 ▼ | |
Permský kraj | 14,7 ▼ | 14,8 ▲ | 14,7 ▼ | 14,8 ▲ | 14,0 ▼ | 14,2 ▲ | 14,0 ▼ | 14,1 ▼ | 14,2 ▼ | 14,7 ▼ | |
Udmurtsko | 14,6 ▬ | 14,6 ▬ | 14,6 ▼ | 15,2 ▲ | 14,3 ▲ | 12,9 ▲ | 12,8 ▬ | 12,8 ▬ | 12,8 ▼ | 13,4 ▼ | |
Baškirsko | 14,5 ▼ | 14,9 ▲ | 14,6 ▲ | 14,5 ▲ | 13,7 ▼ | 13,3 ▲ | 13,2 ▬ | 13,2 ▲ | 13,1 ▼ | 13,4 ▬ | |
Marijsko | 14,5 ▼ | 14,7 ▲ | 14,6 ▲ | 14,2 ▲ | 13,0 ▲ | 13,7 ▬ | 13,7 ▬ | 13,7 ▲ | 13,6 ▼ | 14,1 ▼ | |
Orenburská oblasť | 14,2 ▼ | 14,6 ▼ | 14,8 ▲ | 14,7 ▲ | 13,8 ▼ | 14,1 ▼ | 14,2 ▲ | 13,9 ▬ | 13,9 ▼ | 14,3 ▼ | |
Čuvašsko | 13,8 ▼ | 13,9 ▼ | 14,0 ▬ | Zdroj: