Dagmar Bučanová
slovenská animátorka a režisérka animovaných filmov
Narodenie	15.3.192915. marec 1929 (95 rokov) Bratislava, Slovensko
Národnosť	slovenská
Biografický portál

Dagmar Bučanová (* 15. marec 1929, Bratislava) je slovenská animátorka a režisérka animovaných filmov. Pracovala najprv ako návrhárka v Makyte Púchov, v reklamnom oddelení v Bratislave, potom ako kreslička vo filmovom trikovom oddelení. Od roku 1968 začala režírovať vlastné animované snímky: Vrabec umelec (1968), seriál Opičky Škyt a Škut (1969), Drak a princezná (1971), seriál Žabka Plačka (1975), seriál Krajčírik Špendlíček (1979), Balada o čipke (1981), Žiačik Sováčik a číselká (1983), Žiačik Sováčik a zvonček (1984), Žiačik Sováčik trénuje (1985) a iné.

Balada v čipke (1981)

Dagmar Bučanová je režisérkou i animátorkou v jednej osobe a priniesla do slovenskej animovanej tvorby nové výrazové možnosti, nový výtvarný prvok, ktorej základ tvorí figurálna tvorba paličkovanej čipky umelkyne Eleny Holéczyovej.

Námet a vnútorné proporcie príbehu tohto filmu sa inšpirujú, či presnejšie prísne držia výtvarných postupov miniatúrnej čipky, či dokumentárno-dekoratívnej tvorby Eleny Holéczyovej.

Na výstavách úžitkového umenia sa Dagmar Bučanová stretla s novým poňatím paličkovej čipky. Autorkou bola pani Elena Holéczyová. Priniesla nový trend - používala vo svojich prácach a svojich kompozíciách figurálne prírodné prvky. Celkove to riešila ako obrazy - niekedy v malej, niekedy v monumentálnej veľkosti. Vďaka silnému dramatickému náboju v jej dielach sa v Bučanovej zrodila myšlienka dať týmto postavám určitý príbeh a súčasne aj pohyb. Rozhodla sa pre baladu, ale jej nápady nenachádzali odozvu. Po čase dostávali reálnejšiu podobu a o pomoc požiadala Martina Hollého, synovca pani Holéczyovej, či by jej nesprostredkoval stretnutie s ňou. A tak sa dohodli na spolupráci, a ako šťastný sa ukázal aj nápad osobne prezentovať výtvarníčku na úvod filmu ako autorku príbehu lásky šuhaja a dievčiny metódou takzvaného vzdušného obrazu rozfázovania, čiže okienko po okienku - pohyb dvoch vtákov ako miniatúrne ornamentálne dielka, ktoré vzlietajú z otvorených dlaní ich tvorkyne do imaginárneho časo-priestoru. Ako symbol, či estetický náznak spätosti každej generácie s kultúrou svojich predkov.

Baladický príbeh prostej ľudskej lásky, ktorá sa ocitá v totalitnej situácii vojny si autorka filmu postupne prispôsobovala výtvarným možnostiam čipky. Úvodný obraz stromu a pod ním šuhaj s dievčinou boli realizované v ozajstnej paličkovej čipke. Ostatné kresby, ktoré boli vo filme použité, boli kreslené perokresbou v čiernej a bielej linke na priesvitnom ultrafáne. Ako podklad poslúžili reprodukcie z kníh, ktoré vyšli o umelkyni Elene Holéczyovej. Z týchto obrazov čerpala niektoré kresby ako podklady na pozadie, postavičky, vtáčikov a podobne. Kresby realizovala spolu s Ludou Pavolovou, kameramankou bola Henrieta Peťovská. Hudbu, ktorá dotvárala akúsi atmosféru celej balady zložil Štepán Koníček, dirigent pražského symfonického orchestra.

Film mal na prehliadke filmov Arsfilm v Kroměříži značný úspech. Holéczyová získala cenu za výtvarné návrhy.

Zoznam filmov

Referencie

1. ↑ Večerník 25. IX. 1981, s. 6.
2. ↑ Online lexikón slovenských filmových tvorcov, www.ftf.vsmu.sk
3. ↑ http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?pg=1&iset=2