Republika Krym

**Автономна Республіка Крим**
**Автономная Республика Крым**
**Qırım Muhtar Cumhuriyeti**
Vlajka	Znak
	Krym oblasť na Ukrajine (klikacia mapa)
	Motto: „Процветание в единстве“; (Prosperita v jednote)
Hlavné mesto	Simferopoľ
Štát	sporné územie Rusko/Ukrajina
Jazyk	ruština, ukrajinčina, krymská tatárčina
Štátne zriadenie	autonómna republika Ruska
Predseda vlády	Sergej Aksjonov
Predseda parlamentu	Volodymyr Konstantynov
Rozloha	26 081 km²
Najvyšší vrch	Roman-Koš (1 545 m)
Počet obyvateľov	1 994 300 (2005)
Hymna	„Нивы и горы твои волшебны, Родина“
Mena	ruský rubeľ (RUB) ; ukrajinská hrivna (UAH)
Internetová doména	.crimea.ru
Telefónna predvoľba	+380-65
Časové pásmo	UTC+2

Krym^[1], dlhý tvar Krymská autonómna republika (ukr. Автономна Республіка Крим – Avtonomna Respublika Krym, doklady a staršie názvy pozri nižšie) je sporné územie, republika Ukrajiny na polostrove Krym, ktorú v marci 2014 obsadili bez boja ruské vojská. Po Ruskom organizovanom referende bola následne jednostranne vyhlásená samostatnosť (pod názvom Krymská republika) a pripojenie k Rusku.^[2] V súčasnosti ide de facto o subjekt Ruskej federácie, ktorá má nad územím kontrolu; ako subjekt Ruskej federácie má názov Krymská republika (rus. Республика Крым - Respublika Krym). Ukrajina Krym považuje naďalej za svoje územie.

Oficiálne názvy Krymu ako súčasti Ukrajiny

Podľa Ústavy Ukrajiny z roku 1978 (platnej do roku 1996):

do januára 1994: Krymská autonómna sovietska socialistická republika;^[3]
vo februári až septembri 1994: Krymská autonómna sovietska socialistická republika (Krymská ASSR) alebo Krymská republika (novelami ústavy č. 3851-12 a č. 4013-12 bolo do ústavy pridaných do jej záverečných častí pár viet obsahujúcich okrem iného výraz Krymská republika, ostatné – t. j. staršie – vety ústavy však naďalej obsahovali starší názov Krymská autonómna sovietska socialistická republika);^[4]^[5]
od septembra 1994 do roku 1996: Krymská autonómna republika (novelou ústavy č. 171/94-VR bolo výslovne zjednotené názvoslovie ústavy tak, že namiesto Krymská ASSR a Krymská republika sa v ústave používa už len nový názov Krymská autonómna republika).^[6]

Podľa Ústavy Ukrajiny z roku 1996 (platnej dodnes): Krymská autonómna republika.^[7]

Podľa Ústavy Krymu z roku 1998 (platnej dodnes): Krymská autonómna republika.^[8]

Podľa zákona Najvyššieho sovietu Krymskej ASSR z roku 1992 (platného do roku 1999): Krymská republika (zákon bol zrušený v roku 1999, pričom ako dôvod bolo uvedené, že názov Krymská republika protirečí Ústave Krymu z roku 1998).^[9]^[10]

Slovenský Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) uvádza na svojich stránkach v zozname názvov štátov ako oficiálny ukrajinský názov: Krymská republika. Tento názov, ktorý ÚGKK SR uvádza, bol v čase vydania spomínaného zoznamu – ako vidno vyššie – v rozpore so zákonmi a ústavami Krymu aj Ukrajiny.^[11]

Dejiny

1921 - 1992

Bližšie informácie v hlavnom článku: Krymská autonómna sovietska socialistická republika

Odovzdanie Krymu Ukrajinskej SSR

Dňa 19. februára 1954, pri príležitosti 300. výročia pripojenia Ukrajiny k Rusku odovzdalo Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR Krym Ukrajine (vtedajšej Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike). Okrem propagandistických motívov hrali úlohu aj faktory ako: geografická blízkosť, previazanosť ekonomík a kultúrne vzťahy.^[12] Jedným z dôvodov pričlenenia Krymu k Ukrajinskej SSR boli aj problémy so zásobovaním, napríklad aj vodou, ktoré muselo byť zaisťované z územia Ukrajinskej SSR.

Krym po rozpade Sovietskeho zväzu

Po rozpade Sovietskeho zväzu zostal Krym pričlenený k Ukrajine. Zároveň však v Sevastopoli zostala sídliť Ruská Čiernomorská flotila, celkovo asi 25 000 mužov (prevažne príslušníci námorných síl, protilietadlovej a pobrežnej obrany). V roku 1997 sa Rusko (Boris Jeľcin) a Ukrajina (Leonid Kučma) dohodli na zotrvaní ruskej základne najmenej do roku 2042.^[13]^[14]

Krym bol naďalej obľúbenou ruskou turistickou destináciou a nachádzala sa tu jediná ukrajinská diaľnica — spájajúca Krym s Moskvou.

Dohoda o prenájme Sevastopolskej základne Rusku mala vypršať v roku 2017. V roku 2010 sa Ukrajina a Rusko dohodli na prenájme základne v Sevastopole na ďalších 25 rokov (teda do roku 2042).^[15]

Po vnútropolitickej kríze a masových občianskych protestoch na prelome rokov 2013 — 2014, ktoré vyústili k odvolaniu proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča ruská strana začala obsadzovať 27. februára 2014 Krymský polostrov.^[14] Obsadenie polostrova si vyžiadalo 2 obete. Jednu na ukrajinskej a jednu na ruskej strane.^[14]^[16] Podstatná časť ukrajinských jednotiek na Kryme sa vzdala a bola neskôr začlenená do ruských ozbrojených síl. Veliteľ ukrajinskej flotily sídliacej na polostrove kontraadmirál Denis Berezovskij prebehol spolu s radom ďalších dôstojníkov. Berezovskij sa stal zástupcom veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily. 16. marca 2014 ruská strana zorganizovala na Kyrme referendum, v ktorom väčšina hlasujúcich vyjadrila súhlas s pripojením k Rusku.^[17] Krym bol de iure anektovaný Ruskom podpisom dohody o pričlenení k Rusku v nasledujúcich dňoch.^[18]

Anexiou Krymu sa začala hlboká kríza, ktorá prerástla do sprvu maskovanej, neskôr otvorenej rusko-ukrajinskej vojny. Začali sa zároveň politické a ekonomické sankcie západných krajín namierených proti Rusku.

Politika

Krym je parlamentná republika bez prezidenta. Zákonodárny orgán tvorí 100-členný parlament, tzv. vrchná rada, ktorý je volený každých 5 rokov od roku 2009. Výkonnú moc predstavuje rada ministrov, ktorej predsedá premiér, ktorý je volený parlamentom.

Špeciálny zákonodárny zbor Krymských Tatárov sa nazýva Qırımtatar Milliy Meclisi a 14 Krymských Tatárov pôsobí aj v Krymskom parlamente.

Administratívne členenie

Ukrajina

KAR/RK

Sevastopoľ

Rusko

Azovské more

Čierne more

Krasnohvardijský
rajón

Krasnoperekopsk

Krasnoperekopský
rajón

Mestské rady Krymskej autonómnej republiky (mestké okruhy Republiky Krym) sú vyznačené názvami administratívnych centier a erbami daných sídiel.

Rajóny
1. Bachčisarajský
2. Bilohorský
3. Džankojský
4. Kirovský
5. Krasnohvardijský
6. Krasnoperekopský
7. Leninský

8. Nižnohorský
9. Pervomajský
10. Rozdoľnenský
11. Sakský
12. Simferopolský
13. Sovietsky
14. Čiernomorský

Mestské rady
15. Alušta
16. Armiansk
17. Džankoj
18. Jevpatorija
19. Kerč
20. Krasnoperekopsk
21. Saki

22. Simferopoľ
23. Sudak
24. Feodosija
25. Jalta
26. Sevastopoľ (nie je súčasťou Autonómnej republiky Krym)

Obyvateľstvo

Rajón/mesto	Počet obyvateľov	Rusi	Ukrajinci	Krymskí Tatári	Iní
Bachčisarajský	91 436	54,3 %	19,6 %	21,3 %	4,8 %
Bilohorský	64 359	49,2 %	16,2 %	29,2 %	5,4 %
Džankojský	74 157	38,9 %	33,8 %	21,6 %	5,7 %
Kirovský	53 951	50,5 %	17,6 %	25,5 %	6,4 %
Krasnohvardijský	91 336	48,7 %	27,3 %	16,7 %	7,3 %
Krasnoperekopský	29 589	33,2 %	43,4 %	17,2 %	6,2 %
Leninský	62 997	54,8 %	22,9 %	15,5 %	6,8 %
Nižnohorský	50 592	50,4 %	28,8 %	16,0 %	4,8 %
Pervomajský	35 564	37,9 %	35,1 %	21,5 %	5,5 %
Rozdoľnenský	34 323	41,1 %	40,1 %	13,3 %	5,5 %
Sakský	78 138	45,2 %	31,5 %	17,5 %	5,8 %
Simferopolský	159 034	49,4 %	23,5 %	22,2 %	4,9 %
Sovietsky	34 349	48,5 %	22,1 %	22,2 %	7,2 %
Nižnohorský	50 592	50,4 %	28,8 %	16,0 %	4,8 %
Čiernomorský	32 188	52,8 %	29,3 %	12,7 %	5,2 %
Alušta	28 418	71,6 %	23,2 %	3,4 %	1,8 %
Armjansk	22 337	55,7 %	36,2 %	3,5 %	4,6 %
Džankoj	36 086	59,8 %	25,9 %	8,1 %	6,2 %
Jevpatorija	106 877	64,9 %	23,3 %	6,9 %	4,9 %
Kerč	145 319	78,7 %	15,4 %	1,0 %	4,9 %
Krasnoperekopsk	29 830	51,0 %	40,9 %	3,0 %	5,1 %
Saki	23 707	65,1 %	24,3 %	5,8 %	4,8 %
Simferopol	337 285	66,7 %	21,3 %	7,0 %	5,0 %
Sudak	15 300	64,3 %	19,4 %	9,8 %	6,5 %
Feodosija	70 043	72,2 %	18,8 %	4,6 %	4,4 %
Jalta	78 115	65,5 %	27,6 %	1,3 %	5,6 %
Sevastopol	343 156	71,6 %	22,4 %	0,5 %	5,5 %

Údaje o národnostnom zložení sú na základe ukrajinského sčítania ľudu v roku 2001^[19].

Referencie

↑ Názvy štátov . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2017-10-11, . Dostupné online.
↑ Komentar MZS Ukrainy šodo postanovi Pro nezaležnisť Krimu vyd 17 breznia 2014 roku - Noviny (Коментар МЗС України щодо постанови «Про незалежність Криму» від 17 березня 2014 року - Новини) . mfa.gov.ua, 2014-03-17, . Dostupné online. (po ukrajinsky)
↑ Конституція (Основний Закон) Української Радянської Соціалістичної Республіки. 1978-04-20. Dostupné online. Pozri všetky tam uvedené novely do decembra 1993.
↑ Закон України №4013-XII «Про внесення змін до статей 149 і 150 Конституції (Основного Закону) України». 1994-02-24. Dostupné online
↑ Закон України №3851-XII «Про доповнення пункту 7-2 статті 114-5 Конституції (Основного Закону) України». 1994-02-20. Dostupné online
↑ Закон України №171/94-ВР «Про внесення змін і доповнень до Конституції (Основного Закону) України». 1994-09-21. Dostupné online
↑ Конститу́ція Украї́ни. 1996-06-28. Dostupné online
↑ Конститу́ция Автономной Республики Крым. 1998-10-21. Dostupné online
↑ Закон Крымской Автономной Советской Социалистической Республики № 19-1 «О Республике Крым как официальном названии демократического государства Крым». 1992-02-26. Dostupné online
↑ Постановле́ние Верховной Рады Автономной Республики Крым №733-2/99 «О признании утратившими силу некоторых нормативно-правовых актов Автономной Республики Крым». 1999-10-20. Dostupné online
↑ Štandardizácia geografického názvoslovia : Názvy štátov : Ukrajina . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2012-01-14, . Dostupné online.
↑ BOJKO, Oleksandr; PAVKA, Marek. Nejnovější dějiny Ukrajiny. 1. vyd. Brno : Jota, 1997. 267 s. ISBN 80-7217-031-7. S. 185. (po česky)
↑ Prezidenti Ruska a Ukrajiny podpísali dohodu o flotile. SME (Bratislava: Petit Press), 1995-06-10. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
↑ ^a ^b ^c GALEOTTI, Mark. Armies of Russia's War in Ukraine. : Bloomsbury Publishing, 2019. 64 s. ISBN 978-1-4728-3345-7.
↑ TASR. Rusko schválilo dohodu o prenájme základne v Sevastopole. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-04-28. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
↑ TASR. Ukrajinské jednotky sa z Krymu nestiahnu, vyhlásil minister obrany. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-03-19. Dostupné online .
↑ ČTK. Spojenie Krymu s Ruskom podporilo zrejme 95 percent voličov. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2014-03-16. Dostupné online . ISSN 1336-197X.
↑ TASR. Krym je definitívne ruský, Putin podpisom potvrdil anexiu polostrova. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-03-21. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
↑ WebCite query result . webcitation.org, . Dostupné online. Archivované 2017-09-17 z originálu.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krym (republika)

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

presun časti článku Krym (polostrov)

[geo-1] Názvy štátov . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2017-10-11, . Dostupné online.

[2] Komentar MZS Ukrainy šodo postanovi Pro nezaležnisť Krimu vyd 17 breznia 2014 roku - Noviny (Коментар МЗС України щодо постанови «Про незалежність Криму» від 17 березня 2014 року - Новини) . mfa.gov.ua, 2014-03-17, . Dostupné online. (po ukrajinsky)

[3] Конституція (Основний Закон) Української Радянської Соціалістичної Республіки. 1978-04-20. Dostupné online. Pozri všetky tam uvedené novely do decembra 1993.

[4] Закон України №4013-XII «Про внесення змін до статей 149 і 150 Конституції (Основного Закону) України». 1994-02-24. Dostupné online

[5] Закон України №3851-XII «Про доповнення пункту 7-2 статті 114-5 Конституції (Основного Закону) України». 1994-02-20. Dostupné online

[6] Закон України №171/94-ВР «Про внесення змін і доповнень до Конституції (Основного Закону) України». 1994-09-21. Dostupné online

[7] Конститу́ція Украї́ни. 1996-06-28. Dostupné online

[8] Конститу́ция Автономной Республики Крым. 1998-10-21. Dostupné online

[9] Закон Крымской Автономной Советской Социалистической Республики № 19-1 «О Республике Крым как официальном названии демократического государства Крым». 1992-02-26. Dostupné online

[10] Постановле́ние Верховной Рады Автономной Республики Крым №733-2/99 «О признании утратившими силу некоторых нормативно-правовых актов Автономной Республики Крым». 1999-10-20. Dostupné online

[11] Štandardizácia geografického názvoslovia : Názvy štátov : Ukrajina . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2012-01-14, . Dostupné online.

[12] BOJKO, Oleksandr; PAVKA, Marek. Nejnovější dějiny Ukrajiny. 1. vyd. Brno : Jota, 1997. 267 s. ISBN 80-7217-031-7. S. 185. (po česky)

[13] Prezidenti Ruska a Ukrajiny podpísali dohodu o flotile. SME (Bratislava: Petit Press), 1995-06-10. Dostupné online . ISSN 1335-4418.

[ARWU-14] GALEOTTI, Mark. Armies of Russia's War in Ukraine. : Bloomsbury Publishing, 2019. 64 s. ISBN 978-1-4728-3345-7.

[15] TASR. Rusko schválilo dohodu o prenájme základne v Sevastopole. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-04-28. Dostupné online . ISSN 1335-4418.

[16] TASR. Ukrajinské jednotky sa z Krymu nestiahnu, vyhlásil minister obrany. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-03-19. Dostupné online .

[17] ČTK. Spojenie Krymu s Ruskom podporilo zrejme 95 percent voličov. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2014-03-16. Dostupné online . ISSN 1336-197X.

[18] TASR. Krym je definitívne ruský, Putin podpisom potvrdil anexiu polostrova. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-03-21. Dostupné online . ISSN 1335-4418.

[19] WebCite query result . webcitation.org, . Dostupné online. Archivované 2017-09-17 z originálu.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

1

z d u Administratívne členenie Ukrajiny
hlavné mesto: Kyjev
Oblasti a ich administratívne centrá	Čerkaská (Čerkasy) Černihivská (Černihiv) Černovická (Černovice) Dnipropetrovská (Dnipro) Donecká (Doneck) Charkovská (Charkov) Chersonská (Cherson) Chmeľnycká (Chmeľnyckyj) Ivanofrankivská (Ivano-Frankivsk) Kirovohradská (Kropyvnyckyj) Kyjevská (Kyjev) Luhanská (Luhansk) Ľvovská (Ľvov) Mykolajivská (Mykolajiv) Odeská (Odesa) Poltavská (Poltava) Rivnenská (Rivne) Sumská (Sumy) Ternopiľská (Ternopiľ) Vinnycká (Vinnycia) Volynská (Luck) Zakarpatská (Užhorod) Záporožská (Záporožie) Žytomyrská (Žytomyr)
Mestá so zvláštnym postavením	Kyjev Sevastopoľ¹
Autonómna republika	Krymská autonómna republika¹
¹nárokované Ruskom ako Krymská republika a mesto federálneho významu Sevastopoľ

z d u Subjekty Ruskej federácie
Republiky	Adygejsko Altajsko Baškirsko Buriatsko Čečensko Čuvašsko Dagestan Chakasko Ingušsko Jakutsko Kabardsko-Balkarsko Kalmycko Karačajsko-Čerkesko Karelsko Komijsko Krym¹ Marijsko Mordviansko Severné Osetsko Tatársko Tuviansko Udmurtsko
Kraje	Altajský Chabarovský Kamčatský Krasnodarský Krasnojarský Permský Prímorský Stavropoľský Zabajkalský
Oblasti	Amurská Archangeľská Astrachánska Belgorodská Brianska Čeľabinská Irkutská Ivanovská Jaroslavlianska Kaliningradská Kalužská Kemerovská Kirovská Kostromská Kurganská Kurská Leningradská Lipecká Magadanská Moskovská Murmanská Nižnonovgorodská Novgorodská Novosibirská Omská Orenburská Oriolska Penzianska Pskovská Riazanská Rostovská Sachalinská Samarská Saratovská Smolenská Sverdlovská Tambovská Tomská Tulská Tverská Ťumenská Ulianovská Vladimírska Volgogradská Vologdská Voronežská
Mestá federálneho významu	Moskva Petrohrad Sevastopoľ¹
Autonómne oblasti	Židovská autonómna oblasť
Autonómne okruhy	Čukotka Chantyjsko-Mansijsko Jamalsko Nenecko
^1 medzinárodne uznávané ako súčasť Ukrajiny