Asertívne zvládnutie kritiky znamená:

• odnaučiť sa uvažovať v absolútnych pravdách, hodnotách, kategóriách.
• odnaučiť sa myslieť spôsobom:
  • „buď mám pravdu ja alebo ty“,
  • „buď som dokonalý, alebo nestojím za nič“,
  • „ak nebudem perfektný, nie som hodný lásky“
  • „...nesmiem robiť chyby“.
• a tiež: nie každý kritik musí byť nutne manipulátor (úmyslom kritika môže byť aj pomoc).

Väčšina ľudí máva problém s prijatím kritiky. Môžu byť ňou zranení, vybudení k útoku na kritika, či k odmietnutiu zodpovednosti a môžu sa pokúsiť presunúť ju neprávom na nepravého.

K ľudským vlastnostiam nepatrí neomylnosť. "Robiť chyby je ľudské a každý robíme chyby. Znakom sebevedomia je schopnosť si ich priznať."^[1] Asertívne techniky zvládania kritiky vychádzajú z asertívneho práva "robiť chyby — a byť za ne zodpovedný".

Kritika môže byť manipulatívna alebo konštruktívna a otvorená. Asertívne zvládnutie kritiky predpokladá využitie informácií obsiahnutých v konštruktívnej, pomáhajúcej kritike a nie odmietnutie takej kritiky.

Existuje niekoľko asertívnych postupov reakcie na opodstatnenú ale i neopodstatnenú, či čiastočne opodstatnenú kritiku:

1. Otvorené dvere
2. Negatívna asercia
3. Negatívne opytovanie
4. Spätná väzba pri prijímaní kritiky

Referencie

1. ↑ Ján Praško: Asertivita v partnerství

Iné projekty

• Wikiknihy ponúkajú texty a príručky na tému Asertívne zvládnutie kritiky

Zdroje

• Ján Praško: Asertivita v partnerství
• M. J. Smith: When I say no, I feel guilty