Alassane Ouattara
ekonóm a politik z Pobrežia Slonoviny
5. prezident Pobrežia Slonoviny
Momentálne v úrade
od 4. december 2010
Laurent Gbagbo
Predseda vlády Pobrežia Slonoviny
V úrade 7. november 1990 – 9. december 1993
Prezident	Félix Houphouët-Boigny
Félix Houphouët-Boigny Daniel Kablan Duncan
Biografické údaje
Rodné meno	Alassane Dramane Ouattara
Narodenie	01.01.19421. január 1942 (81 rokov) Dimbokro, Pobrežie Slonoviny
Politická strana	Združenie republikánov
Alma mater	Drexel University Wharton School of the University of Pennsylvania
Vierovyznanie	islam
Rodina
Súrodenci	Téné Birahima Ouattara (brat)
Manželka	Dominique Nouvian (1991-súčasnosť)
Odkazy
Alassane Ouattara na presidence.ci
	Alassane Ouattara (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Alassane Dramane Ouattara^[1] (* 1. január 1942, Dimbokro^[2]) je ekonóm a politik z Pobrežia Slonoviny, v rokoch 1990 až 1993 predseda vlády Pobrežia Slonoviny a od roku 2010 prezident Pobrežia Slonoviny.

Životopis

Narodil sa 1. januára 1942 v meste Dimbokro na prevažne moslimskom severe Pobrežia Slonoviny. Jeho otec však pochádzal z Burkiny Faso a Ouattara tam absolvoval väčšinu svojich štúdia, čím vyvolal spor o jeho národnú identitu, ktorý ho opakovane prenasledoval. Po tom, čo väčšinu sedemdesiatych rokov minulého storočia strávil v Spojených štátoch prácou pre MMF a doktorandským štúdiom, bol Ouattara v roku 1983 vymenovaný za viceguvernéra Centrálnej banky západoafrických štátov a potom pôsobil ako jej šéf.^[2]

Politická kariéra

Ouattara, prezývaný „technokrat budúcnosti“, zastával funkciu premiéra v rokoch 1990-1993 pod vedením uznávaného zakladajúceho vodcu krajiny, prezidenta Félixa Houphouet-Boignyho. Stúpenci nového prezidenta Henriho Konana Bedieho sa obrátili proti Ouattarovi, obvinili ho z burkinského pôvodu a v roku 1995 mu bolo zakázané kandidovať. Po ďalšom pôsobení v MMF sa Ouattara v roku 1999 vrátil do Abidjanu a bol vymenovaný za šéfa strany Rally of Republicans, čím sa v roku 2000 pustil do prezidentskej kampane. Jeho kandidatúra však bola opäť odmietnutá kvôli obvineniam, že nie je dostatočný „obyvateľ Pobrežia Slonoviny“, a tieto voľby vyhral Laurent Gbagbo. ^[2]

Občianska vojna

Opakované blokovanie Ouattarovej kandidatúry do funkcie prezidenta je široko vnímané ako spúšťač občianskej vojny roku 2002, medzi pro-Gbagbo kresťanmi a animistami na juhu a pro-Ouattara moslimskými rebelmi na severe. ^[2][3] Vláda Pobrežia Slonoviny v septembri 2002 obvinila Ouattaru ako jedného z pripravovateľov vzbury v krajine. Poddôstojník vzbúrencov v Bouaké, však túto informáciu pre média poprel.^[4] V novembri toho roku Ouattara odišiel z krajiny do gabonského hlavného mesta Libreville.

Prezidentské voľby roku 2010 a ďalší konflikt

2. decembra 2010 podľa ústrednej volebnej komisie vyhral druhé kolo prezidentských volieb v pomere 54,1 ku 45,9, ústavná rada však rezultát zrušila a za prezidenta označila Gbagba. Obaja účastníci volieb neskôr vytvorili vlastné paralelné vlády.^[5][6] Následný päťmesačný mocenský konflikt doviedol krajinu do chaosu a nepokojom, v ktorých prišlo o život takmer 3 000 ľudí. ^[7][8]11. apríla 2011 Gbagba zadržali v Abidjane Ouattarove ozbrojené sily podporované francúzskymi jednotkami.^[7]

Prezident

Ouattara sa konečne ujal moci 6. mája 2011.^[9]12. mája Alassane Ouattara vyhlásil trojdňový štátny smútok za obete nepokojov.^[8] V novembri 2012 prezident rozpustil v marci toho roku zvolenú vládu z dôvodu nezhôd medzi trojicou vládnych strán, ktoré sa prejavili pri hlasovaní o zákone zrovnoprávňujúcom ženy a mužov. ^[10] Od nástupu Ouattaru do funkcie hlavy štátu zaznamenala krajina prudký rozmach hospodárstva, cestnej siete a nemocníc. V auguste oznámil svoju opätovnú kandidatúru v októbrových prezidentských voľbách.^[11] Vo voľbách získal 83,66 percenta hlasov a stal sa tak víťazom volieb hneď v ich prvom kole.^[12]

V októbri 2016 sa konalo referendum v ktorom 93,42 percenta zúčastnených voličov odsúhlasila novú ústavu. Na základe novej ústavy sa zmiernili dovtedajšie prísne požiadavky týkajúce sa občianstva prezidentských kandidátov; podľa nich museli byť obaja rodičia kandidátov už od narodenia občanmi Pobrežia Slonoviny a nijakého iného štátu. Opozičné strany v Pobreží Slonoviny odmietli dnes uznať výsledky referenda, pričom obvinili prezidenta z toho, že úpravy základného zákona štátu presadil kvôli tomu, aby sa on a jeho politická klika mohli udržať pri moci.^[13]

V máji 2017 vypukla vzbura príslušníkov armády, ktorí kedysi bojovali za to, aby sa mohol ujať Ouattara. Ich vzburu vyvolalo rozhodnutie odvolať dohodu z januára toho roku, na základe ktorej mali dostať nevyplatené mzdy a prémie. Vzbura skončila 16. mája dohodou s vládou.

Prezidentské voľby roku 2020

V marci 2020 prezident vyhlásil v súvislosti s pandémiou Covid-19 mimoriadny stav.^[14] V ten istý čas prezident oznámil, že v nasledujúcich októbrových prezidentských voľbách už kandidovať nebude, v auguste si však svoje rozhodnutie rozmyslel.^[15][16] Ústavná rada Pobrežia Slonoviny v septembri rozhodla, že Ouattara sa môže uchádzať o opätovné zvolenie v prezidentských voľbách, hoci podľa tamojších zákonov Ouattara nemohol znova kandidovať, ak už odslúžil dve funkčné obdobia za sebou. Ústavná rada takisto rozhodla, že o úrad prezidenta sa môžu uchádzať len štyria zo 44 kandidátov. Z októbrových prezidentských volieb boli vyradení aj expremiér Guillaume Soro a bývalý prezident Laurent Gbagbo. Proti rozhodnutiu ústavnej rady sa konali protesty vo viacerých mestách. V hlavnom meste Pobrežia Slonoviny Abidjan demonštranti zapálili autobus, nepokoje prerástli do násilností aj v meste Bangolo na západe krajiny.^[16] 3. novembra volebná komisia oznámila, že úradujúci prezident Alassane Ouattara drvivou väčšinou získal tretie funkčné obdobie po tom, ako jeho dvaja hlavní súperi bojkotovali prezidentské voľby.^[17] Následne 7. novembra úrady zatkli jedného z prezidentských kandidátov Pascala Affiho N'Guessana, ktorý odmietol uznať výsledky volieb.^[18]

V júni 2021 sa po dvoch rokoch vrátil do krajiny exprezident Laurent Gbagbo. Ouattara mu príchod do krajiny povolil už v marci 2020, potom, čo ICC koncom marca potvrdil oslobodenie Gbagba a jeho blízkeho spolupracovníka Charlesa Blé Goudého spod obvinení v súvislosti s vlnou násilia, ktorá v krajine vypukla po voľbách z roku 2010.^[19]

Kritika

Priaznivci Ouattaru tvrdia, že priniesol hospodársky rast, stabilitu a obnovené postavenie Pobrežia Slonoviny na medzinárodnej scéne. Opoziční politici – a mnohí obyvatelia Pobrežia Slonoviny – však tvrdia, že prezident neurobil dosť pre to, aby dal národ dokopy a zahojil rany trpkého konfliktu, ktorý rozdelil Pobrežie Slonoviny a následne ho priviedol k moci.^[20] Kritici takisto tvrdia, že nad zakorenenou korupciou zatvára oči a boom sa nedostal ani k chudobným.^[2]

Rodina

Alassane Ouattara sa oženil v roku 1991 s francúzskou podnikateľkou Dominique Follorouxovou.^[20] Prezident má brata Birahima Téné Ouattara, ktorý vykonával funkciu ministra pre prezidentské záležitosti.^[21]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alassane Ouattara