A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Toto je článok o politickom hnutí. O forme vlády pozri republika.Súradnice: 48°07′18″S 17°05′51″V / 48,121772°S 17,097616°V
| REPUBLIKA | |
.svg) | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Založenie | 12. júl 2002 (ako HZD) 21. december 2018 (ako HLAS ĽUDU) 9. marec 2021 (ako REPUBLIKA) |
| Predseda | Milan Uhrík |
| Podpredseda | Milan Mazurek Miroslav Suja Ondrej Ďurica[1] |
| Ideológie | národný konzervativizmus euroskepticizmus [pozn 1] |
| Politické spektrum | krajná pravica |
| IČO | 31811761 |
| Počet členov | ▼ 50 (31. 12. 2018) |
| Medzinárodné organizácie | |
| Európska politická strana | Aliancia pre Európu národov (2004 – 2009) |
| Ďalšie informácie | |
| Sídlo | Kopčianska 3756/10 851 01 Bratislava-Petržalka |
| Farby | červená modrá |
| Web | hnutie-republika.sk/ |
REPUBLIKA (v rokoch 2018 – 2021 HLAS ĽUDU a v období rokov 2002 – 2018 ako Hnutie za demokraciu) je národnokonzervatívne a nacionalistické[pozn 2] politické hnutie pôsobiace na Slovensku. V aktuálnej podobe existuje od 9. marca 2021, kedy skupina poslancov Národnej rady SR a bývalých členov krajne pravicovej politickej strany ĽSNS opustila poslanecký klub ĽSNS a pretransformovali existujúcu politickú stranu HLAS ĽUDU. Stranu pôvodne založil ešte v roku 2002 bývalý politik HZDS a neskorší slovenský prezident Ivan Gašparovič ako Hnutie za demokraciu (skratka HZD), pričom v rokoch 2006 – 2018 strana vykazovala pasivitu, až kým ju v roku 2018 prevzal a premenoval poslanec NR SR Peter Marček.
Ideológia
V čl. 2 ods. 1 Stanov politického hnutia REPUBLIKA sa hnutie „hlási k Cyrilo-metodskej tradícii a k demokratickému zriadeniu zakotvenému v Ústave Slovenskej republiky“.[2] Zakladateľ a predseda hnutia Milan Uhrík pokladá svoj politický subjekt za „konzervatívne a národne orientované“[3] alebo „konzervatívne hnutie“[4], ktoré chce „robiť pronárodnú politiku tak, aby sa za ňu voliči a ľudia a naši členovia nemuseli hanbiť“[5], pričom zároveň odmieta, že by išlo o „klon“ Kotlebovcov – Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS).[4] Podľa vyjadrenia analytika GLOBSEC-u Daniela Mila z apríla 2021 sa hnutie nevyjadruje k Slovenskej republike rokov 1939 – 1945 ani sa neangažuje s antisemitskými prúdmi, ktoré boli prítomné v ĽSNS.[6]
Časť verejnosti,[6] médií[7] a politikov vyjadrila skepsu nad tvrdeniami, že REPUBLIKA ideologicky nenadväzuje na ĽSNS – ktorá je charakterizovaná ako krajne pravicová, pravicovo-extrémistická[8] až neonacistická[9] strana –, keďže medzi ĽSNS a zakladajúcimi členmi REPUBLIKY existuje personálna kontinuita. Podpredsedami REPUBLIKY sú Milan Mazurek, Miroslav Suja a Ondrej Ďurica, ktorí figurovali vo vedení ĽSNS. Napriek tomu, že sa Mazurek ospravedlnil za svoje vulgárne prejavy proti moslimskej rodine počas antiimigrantského protestu v roku 2015,[10] podľa D. Mila naďalej trvá na svojich názoroch, len si „dáva oveľa väčší pozor na limity dané trestným zákonom“, pričom vo svojich nových vystúpeniach „opakuje to isté, len iným slovníkom“.[11] M. Suja mal v minulosti väzby na neonacistickú scénu, konkrétne je doložená jeho podpora hudobnej skupiny Krátky Proces.[12][13] Počas jeho súčasného pôsobenia vo funkcii poslanca Národnej rady SR (NR SR) vyvolal viacero kontroverzií, keď v dôsledku opakovaného narúšania poriadku na schôdzi národnej rady voči nemu Mandátový a imunitný výbor NR SR začal dve disciplinárne konania.[14][15] Napokon O. Ďurica v minulosti vystupoval v hudobnej skupine Biely odpor, pričom jeho tvorbu možno aj na základe rozhodnutia súdu pokladať za neonacistickú.[16] M. Suja ani O. Ďurica sa od svojej minulosti doposiaľ nedištancovali, rovnako ani M. Uhrík sa nevymedzil voči antisemitským či protirómskym výrokom.[6]
Vo svojich zahraničnopolitických postojoch hnutie deklaruje snahu o reformu Európskej únie (jej návrat „naspäť k čisto hospodárskemu združeniu"[17], teda zastáva euroskeptickú pozíciu), presadzuje vystúpenie Slovenska z Organizácie Severoatlantickej zmluvy a zastáva silný proruský postoj.[18] V otázke ruskej invázie na Ukrajinu REPUBLIKA síce formálne odsúdila útok, ale zároveň odmieta, aby Slovensko podporovalo Ukrajinu dodávkami vojenského materiálu, spochybňuje spravodajstvo mainstreamových médií[19] a v zhode s ruskou propagandou pokladá za vinníka vojny Spojené štáty, ktoré podľa M. Uhríka podporovali ukrajinskú vládu aj keď „dlhé roky nerešpektovala dohodu z Minska“.[20]
História
HZD
Strana bola založená 12. júla 2002, potom ako Ivan Gašparovič vystúpil z HZDS. Bol zakladateľom strany a jej prvým predsedom. Po tom, čo bol v roku 2004 s podporou HZD zvolený v priamej voľbe občanmi za prezidenta Slovenskej republiky, sa predsedom strany stal Jozef Grapa.[21]
Po neúspechu v parlamentných voľbách v roku 2006 bola strana v rokoch 2006 – 2018 až na komunálnu úroveň prakticky úplne neaktívna a v celoštátnych voľbách vôbec nekandidovala.
HLAS ĽUDU
V roku 2018 sa do HZD vrátil jeho niekdajší člen predsedníctva, Peter Marček, ktorý sa stal, ako v tom čase poslanec Národnej rady SR zvolený za stranu SME RODINA, novým predsedom strany.[22] Premenoval ju na HLAS ĽUDU a ohlásil smerovanie formou priamej demokracie. Strana sa aktivizovala pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019. Tu však získala len 0,21 % hlasov a žiaden mandát nezískala. HLAS ĽUDU kandidoval v parlamentných voľbách vo februári 2020 na čele s volebnou líderkou, nezaradenou poslankyňou Martinou Šimkovičovou. Vo voľbách získala strana iba 0,06 % hlasov a skončila bez mandátu na 21. mieste z 25 kandidujúcich subjektov.
Republika
V marci 2021 sa objavili informácie, že Peter Marček poskytol stranu HLAS ĽUDU kolektívu ľudí okolo Milana Uhríka a Milana Mazureka, ktorí opustili ĽSNS kvôli zmene straníckych stanov a posilneniu moci jej predsedu Kotlebu. Vzhľadom k pandemickej situácii sa tak vyhli povinnosti vyzbierať 10 tisíc podpisov pri registrácii novej politickej strany.[22] Ako jedna z tvárí pretransformovanej strany by mala vystupovať aj Martina Šimkovičová.[22] Pri prevzatí strany Uhrík vyhlásil, že REPUBLIKA nebude klonom ĽSNS.[23]
Marček ponúkol stranu uhríkovcom pod podmienkou, že bude na siedmom mieste kandidačnej listiny. „Presvedčili ma, že žiadne prvky fašizmu alebo nacizmu nebudú používať, že to všetko len Kotleba,“ hovoril Marček ako člen predsedníctva, ktorý mal na starosti zahraničnú politiku. Neskôr ho uhríkovci zo strany vyhodili. Tvrdili, že je až príliš orientovaný na Moskvu.[24]
Okrem Uhríka a Mazureka sú členmi ďalší štyria bývalí poslanci za ĽSNS Ondrej Ďurica, Miroslav Suja, Miroslav Urban a Eduard Kočiš.[25] Podľa prieskumu Focusu pre televíziu Markíza v septembri 2021 by Republika získala 6,8 % hlasov, kým ĽSNS 4,8 %. Strany by spolu mali 11,6 %. Podľa tohto prieskumu len polovica voličov Republiky k nej prešla od kotlebovcov a hlasy by získali aj od voličov OĽaNO či Sme rodina (okolo 30 %). Zvyšných zhruba 20 % pochádza z táborov Smeru, SNS, SaS a Za ľudí a aj spomedzi nevoličov.[25]
Kritika a kontroverzie
Antisemitské prejavy asistenta europoslanca Milana Uhríka
Asistentom europoslanca a predsedu strany Milana Uhríka je Radovan Fašung. Fašung stál za stránkou AntiSoros, ktorá zverejňovala antisemitské, nenávistné a dezinformačné príspevky. Keď stránku v roku 2019 zablokoval Facebook, vznikla stránka AntiSoros nezastavíš. Tá bola v marci 2021 premenovaná na Denník Republika. Fašung vlastní aj doménu dennik-republika.sk.[26]
Žaloba lekára Petra Sabaku na Milana Uhríka a Milana Mazureka
V októbri 2021 podal lekár infektológ a univerzitný pedagóg Peter Sabaka občiansku žalobu na Milana Uhríka a Milana Mazureka. Uhrík na sociálnej sieti Facebook Sabaku obvinil z toho, že od predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára dostal štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana spojenú s finančnou odmenou 28 000 eur, ktorá má podľa Uhríka slúžiť ako „tichá odmena za verejné schvaľovanie nezmyselných covid obmedzení“.[27] Sabaka podľa oficiálneho zdôvodnenia získal túto cenu za svoju prácu na infektologickej klinike starajúcej sa o pacientov s ťažkým prebehol ochorenia COVID-19 Univerzitnej nemocnice Bratislave – Nemocnici akademika Ladislava Dérera.[28] Mazurek vo videu publikovanom na Facebooku nepriamo spojil Sabakovo pôsobenie so smrťou chlapca v rómskej osade v Jarovniciach, ktorého tamojšia pediatrička nevyšetrila z dôvodu, že jeho matka nebola zaočkovaná ani otestovaná na prítomnosť COVIDu-19.[27][29]
Volebné výsledky
Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana HZD, resp. HLAS ĽUDU.
| Rok volieb | Voľby do | pomer hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
|---|---|---|---|---|---|
| 2002 | Národná rada SR | 3,28 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2004 * | Európsky parlament | 1,69 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2006 | Národná rada SR | 0,63 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2019 | Európsky parlament | 0,21 % | 0 | 25. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2020 | Národná rada SR | 0,06 % | 0 | 21. miesto | neúčasť v parlamente |
* strana sa zúčastnila volieb vo volebnej koalícii s Ľudovou úniou
Volebné preferencie
Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR do marca 2009. (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) Od apríla 2009 do augusta 2021 preferencie podľa agentúry Focus. Neskôr s rôznych zdrojov. Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.
Preferencie podľa agentúry FOCUS:
| Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2004 | . | . | . | . | . | . | 3,1 | 4,0 | 3,3 | 4,1 | 3,3 | 2,2 |
| 2005 | 2,5 | 2,0 | 2,8 | 2,1 | 1,6 | 2,2 | 1,7 | 2,7 | 2,6 | 2,3 | 3,3 | 2,7 |
| 2006 | 2,2 | 2,4 | 2,6 | 1,3 | 1,5 | 2,3 | 1,2 | 1,0 | 1,2 | 0,8 | 1,6 | 1,1 |
| 2007 | 0,6 | 1,2 | 0,9 | 0,7 | 1,0 | 0,9 | 1,5 | 0,9 | 1,7 | 0,8 | 0,8 | 1,0 |
| 2008 | 0,8 | 0,8 | 0,8 | 0,5 | 1,7 | 0,8 | 1,5 | 0,9 | 1,2 | 0,5 | 2,2 | 0,9 |
| 2009 | 1,2 | 1,2 | 0,7 | 2,0 | 1,1 | 1,9 | . | 0,3 | 1,2 | 0,7 | 0,3 | 0,9 |
| 2010 | 0,8 | 1,0 | . | . | . | . | . | . | . | . | . | . |
| 2021 | . | . | . | 4,7 | 4,5 | 4,6 | . | . | 6,8 | 5,5 | 6,8 | 6,8 |
| 2022 | 7,8 | 6,9 | 6,8 | 7,8 |
Preferencie podľa agentúry AKO:
| Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2021 | . | . | . | . | . | . | . | . | . | . | . | 5,9 |
| 2022 | 6,2 | 5,7 | 6,2 | 6,2 | 5,2 | 5,4 | 5,3 | 5,2 |
Vedenie strany
Predsedníctvo strany má podľa stanov deväť členov vrátane predsedu, podpredsedov a generálneho manažéra.[30]
- Milan Uhrík – predseda
- Ondrej Ďurica – podpredseda
- Milan Mazurek – podpredseda
- Miroslav Suja – podpredseda
- Marián Ďuriš – člen predsedníctva
- Peter Marček – člen predsedníctva
- Ján Kecskés – generálny manažér
Predsedovia strany
| Poradie | Meno | Fotografia | Začiatok obdobia | Koniec obdobia | Poznámka |
|---|---|---|---|---|---|
| 1 | Ivan Gašparovič |  |
12. júl 2002 | 17. apríl 2004 | Ako predseda HZD |
| 2 | Jozef Grapa |  |
17. apríl 2004 | 12. december 2018 | Ako predseda HZD |
| 3 | Peter Marček |  |
12. december 2018 | 9. marec 2021 | Do 21. decembra 2020 ako predseda HZD, odvtedy ako predseda HLAS ĽUDU |
| 4 | Milan Uhrík | 9. marec 2021 | súčasnosť | Ako predseda REPUBLIKA |
Členská základňa
Podľa výročnej správy mala strana k 31. decembru 2012 1 502 členov.[31] K 31. decembru 2017 mala strana 350, ku koncu roka 2018 už len 50 členov.[32]
Poznámky
Referencie
- ↑ Náš tím REPUBLIKA, Nitra: REPUBLIKA, c2022, https://www.hnutie-republika.sk/nas-tim/#vedenie-hnutia, dost. 2022-02-13
- ↑ Šablóna:Citácia Harvarde
- ↑ „MILAN UHRÍK: Republika je demokratická strana pripravená na vládnutie“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2021, 2021-11-04, https://www.teraz.sk/publicistika/milan-uhrik-republika-je-demokraticka/588176-clanok.html, dost. 2022-02-13, „Hnutie, ktoré založili bývalí členovia Ľudovej strany Naše Slovensko, sa podľa neho považuje za konzervatívne a národne orientované, odmieta však provokácie extrémistického typu.“
- ↑ a b SITA; cho (2021), „Odídenci z ĽSNS predstavili názov hnutia. Pomohol im ten istý muž, ktorý Kollárovi so Sme rodina“, HNonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2021-03-09, https://slovensko.hnonline.sk/2313230-odidenci-od-kotlebu-predstavili-nazov-svojej-strany-nie-je-to-klon-lsns-tvrdi-uhrik, dost. 2023-02-13
- ↑ TASRTV (2021), MILAN UHRÍK: Republika je demokratická strana pripravená na vládnutie, Bratislava: YouTube (vyd. 2021-11-05), https://www.youtube.com/watch?v=NshTzivmu8Y, dost. 2022-02-13
- ↑ a b c Osvaldová, Lucia (2021), „Analytik Milo: Kto bude dvojkou v ĽSNS, je nejasné, nikto z Kotlebových súpútnikov nemá výtlak (+ podcast)“, Denník N (Bratislava: N Press), 2021-04-20, https://dennikn.sk/2358857/analytik-milo-kto-bude-dvojkou-v-lsns-je-nejasne-nikto-z-kotlebovych-suputnikov-nema-vytlak-podcast/, dost. 2022-02-13
- ↑ Mikušovič, Dušan (2022), „„S Republikou nemáme problém“. Fico po prvý raz pripustil koalíciu s krajnou pravicou, chce blok Smeru, Hlasu, SNS a Uhríka“, Denník N (Bratislava: N Press), 2022-02-09, https://dennikn.sk/2713267/s-republikou-nemame-problem-fico-po-prvy-raz-pripustil-koaliciu-s-krajnou-pravicou-chce-blok-smeru-hlasu-sns-a-uhrika/, dost. 2022-02-13
- ↑ Štefančík, Radoslav; Hvasta, Miloslav (2019), Jazyk pravicového extrémizmu, Bratislava: Vydavateľ EKONÓM, str. 238, ISBN 978-80-225-4642-3, https://www.academia.edu/45010781/Jazyk_pravicov%C3%A9ho_extr%C3%A9mizmu, dost. 2023-02-13, „V priebehu niekoľkých rokov sa oficiálny jazyk predstaviteľov Kotleby – Ľudovej strany Naše Slovensko výrazne zmenil od absolútneho extrému smerom k hranici, za ktorou je už akceptovateľný stred. Tento jav sa dá vysvetliť určite aj snahou otvoriť sa širším skupinám obyvateľstva, ale nemožno vylúčiť aj úsilie vyhnúť sa možnému zákazu činnosti strany po skúsenostiach s rozpustením Slovenskej pospolitosti – Národnej strany. Predstavitelia ĽSNS sa tak neprezliekli len z uniforiem do zelených tričiek, ale modifikovali aj spôsob komunikácie. V ich jazyku však stále ostalo dostatok výrazových prostriedkov vyvolávajúcich etnickú, rasovú, či náboženskú neznášanlivosť. Navyše, ak u oficiálnych straníckych predstaviteľov existuje snaha o zmenu štýlu politickej komunikácie, táto absentuje u fanúšikov či radových členov ĽSNS. Preto je stále na mieste, aby sme túto stranícku formáciu aj naďalej označovali prívlastkom pravicovo-extrémistická. Výraz extrémistická si zaslúžia aj kvôli potieraniu hlavných princípov liberálnej demokracie a otvorenej spoločnosti, na ktorých sa naopak zhodujú politici z demokratického stredu.“
- ↑ Drábik, Jakub (2019), Fašizmus (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Premedia, str. 551-, ISBN 978-80-8159-781-7, „omplexné posúdenie činnosti a rétoriky strany a jej členov nám ukazuje, že ĽSNS napĺňa definičné kritériá neonacistickej strany. Kotlebova predchádzajúca činnosť a neustále útoky na demokraciu a demokratický systém, velebenie nedemokratických režimov, deklarovanie snahy o dosiahnutie alternatívy k súčasnej dekadentnej dobe, novej epochy a žiarivých zajtrajškoch, medzinárodná spolupráca s podobne ladenými hnutiami, rasistické a antisemitské vyjadrenia a používanie neonacistickej symboliky jasne poukazujú na ideológiu strany. ĽSNS je vo svojej podstate neonacistická strana, patriaca do väčšej rodiny fašistických hnutí.“
- ↑ „Poslanec Milan Mazurek sa vo videu ospravedlňuje za svoje „mladícke pochybenia““, Denník N (Bratislava: N Press), 2021, 2021-01-28, https://dennikn.sk/minuta/2246113/, dost. 2023-02-13
- ↑ Osvaldová, Lucia; Vražda, Daniel (2021), „Žalobu Mazureka súd zamietol, kamarát z detstva sa mu nemusí ospravedlniť za tvrdenie, že obhajoval Tretiu ríšu“, Denník N (Bratislava: N Press), 2021-05-24, https://dennikn.sk/2401901/zalobu-mazureka-sud-zamietol-kamarat-z-detstva-sa-mu-nemusi-ospravedlnit-za-tvrdenie-ze-obhajoval-tretiu-risu/, dost. 2023-02-13
- ↑ Benčík, Ján (2020), „Suja, Kotleba a Danica „jejdawau“ na proteste majiteľov fitnescentier“, Blog Denníka N (Bratislava: N Press s.r.o.), 2020-05-27, https://dennikn.sk/blog/1907903/suja-kotleba-a-danica-jejdawau-na-proteste-majitelov-fitnescentier/, dost. 2022-02-13
- ↑ Turček, Martin (2018), „Kotlebovec Suja tvrdí, že neonacistov nepozná. Sám podpísal zmluvu s kapelou“, Aktuality.sk (Ringier Axel Springer Media: N Press), 2018-08-28, https://www.aktuality.sk/clanok/618471/kotlebovec-suja-tvrdi-ze-neonacistov-nepozna-osobne-podpisal-zmluvu-s-kapelou/, dost. 2023-02-13
- ↑ Uznesenie Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 24. z 26. októbra 2021 k návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára republiky na začatie disciplinárneho konania v zmysle § 32 ods. 5 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov proti poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Miroslavovi Sujovi, Bratislava: Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, 2021 (vyd. 2021-10-26), https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=285317, dost. 2022-02-13
- ↑ Uznesenie Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 25 z 2. decembra 2021 k disciplinárnemu konaniu podľa § 135 písm. a) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov proti poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Miroslavovi Sujovi, Bratislava: Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, 2021 (vyd. 2021-12-02), https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=285933, dost. 2022-02-13
- ↑ Cuprik, Roman (2018), „Novinári podľa súdu môžu Ondreja Ďuricu označiť za neonacistu“, SME (Bratislava: Petit Press), 2018-03-28, https://domov.sme.sk/c/20790667/novinari-podla-sudu-mozu-duricu-oznacit-za-neonacistu.html, dost. 2023-02-13
- ↑ Pracovný program, Nitra: REPUBLIKA, c2022, https://www.hnutie-republika.sk/program/, dost. 2022-02-13
- ↑ Šnídl, Vladimír (2021), „Blaha i Uhrík vysvetľujú Vrbětice podľa ruskej šablóny, kde za všetkým stojí Amerika“, Denník N (Bratislava: N Press), 2021-04-19, https://dennikn.sk/2357089/vidime-americku-stopu-slovenski-zastancovia-putina-vysvetluju-vrbetice-podla-ruskej-sablony/, dost. 2022-04-14
- ↑ Šnídl, Vladimír (2022), „Venujte sa americkým vojnám a neverte médiám. Ako slovenskí obhajcovia Putina odvádzajú pozornosť od jeho agresie“, Denník N (Bratislava: N Press), 2022-02-28, https://dennikn.sk/2744478/venujte-sa-americkym-vojnam-a-neverte-mediam-ako-slovenski-obhajcovia-putina-odvadzaju-pozornost-od-jeho-agresie/, dost. 2022-04-14
- ↑ „Pochopenie pre zabratie časti ukrajinského územia vyjadrilo s jednodňovým meškaním aj hnutie Republika“, Denník N (Bratislava: N Press), 2022, 2022-02-23, https://dennikn.sk/minuta/2733672/, dost. 2022-04-14
- ↑ Register politických strán a politických hnutí . Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, . Dostupné online.
- ↑ a b c KYSEĽ, Tomáš. Uhrík získal stranu Ivana Gašparoviča. Dostal ju od muža, ktorý vybavil stranu aj Kollárovi. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-08. Dostupné online .
- ↑ Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-03-09. Dostupné online . ISSN 1339-844X.
- ↑ BREZÁNI, Juraj. Dvojička Smeru rastie / Republika valcuje sociálne siete, oslovuje mladých a chce vládu s Ficom a Dankom . www.postoj.sk, cit. 2023-05-11. Dostupné online.
- ↑ a b KERN, Miro. Ľavicovejší, s vyšším vzdelaním a s lepšími platmi – kto sú voliči Republiky a čím sú iní než kotlebovci. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-09-14. Dostupné online cit. 2021-10-26. ISSN 1339-844X.
- ↑ a b Šnídl, Vladimír (2021), „Lekár Sabaka žaluje Uhríka s Mazurekom. Nemôžu o mne beztrestne šíriť nepravdy, hovorí“, Denník N (Bratislava: N Press), 2021-10-18, https://dennikn.sk/2577970/lekar-sabaka-zaluje-uhrikovcov-nemozu-o-mne-beztrestne-sirit-nepravdy-hovori/
- ↑ „VIDEO: Boris Kollár udelil siedmim laureátom cenu J. M. Hurbana“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2021, 2021-09-16, https://www.teraz.sk/najnovsie/nrsr-b-kollar-udelil-siedmim-laureat/577078-clanok.html
- ↑ Šnídl, Vladimír (2021), „Mazurek s Uhríkom ďalej huckajú ľudí proti lekárom. Prispievajú k syndrómu vyhorenia, hovorí Sabaka“, Denník N (Bratislava: N Press), 2021-10-05, https://dennikn.sk/2560760/mazurek-s-uhrikom-dalej-huckaju-ludi-proti-lekarom-prispievaju-k-syndromu-vyhorenia-hovori-sabaka/?ref=inc
- ↑ Stanovy politického hnutia REPUBLIKA online. hnutie-republika.sk, cit. 2022-01-17. Dostupné online.
- ↑ Výročná správa za rok 2012 – Hnutie za demokraciu online. www.nrsr.sk, 29.8.2013, cit. 2013-09-06. Dostupné online. ((po slovensky))
- ↑ Výročná správa za rok 2017 – Hnutie za demokraciu online. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, cit. 2019-08-15. Dostupné online.
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Úmrtí v roce 2022
Číňané
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Černá Hora
Česká a Slovenská Federativní Republika
Česká tisková kancelář
Česká Wikipedie
ČT24
Ču Jou-sung
Ľubomír Jahnátek
Ľubomír Vážny
Ľudovít Ódor
Ľudovít Hudek
Říše Čching
Říše Ming
Špeciálne:Hľadanie/Q1502209
Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q1502209
Štefan Harabin
1. květen
11. květen
1584
1585
1673
1674
1862
19. duben
1912
1922
1942
1971
1977
1992
1993
1995
1999
20. duben
2002
2005
2006
2010
2012
2016
2018
22. březen
23. duben
24. duben
26. duben
28. duben
4. červenec
4. duben
5. květen
8. červenec
Aktuálně.cz
Alma mater
Andrej Kiska
Apple II
Autoritní kontrola
Azovstal
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Bratislava
Bratislavský kraj
Bzenecká lípa
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Daniel Lipšic
Denisa Saková
Doktor práv
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Dritan Abazović
Druhá světová válka
Druhá vláda Roberta Fica
Dušan Čaplovič
Dynastie Jižní Ming
Economia
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Federální bezpečnostní informační služba
First-person shooter
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
František Kašický
František Plass
Gabriela Matečná
Gemeinsame Normdatei
Gustáv Krajči
Guy Lafleur
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Hnutie za demokraciu
Hospodářský růst
IDNES.cz
Ignacio Zaragoza
Igor Štefanov
Ingenuity
IROZHLAS
Ivan Šimko
Ivan Lexa
Ivan Valentovič
Ján Chrbet
Ján Kubiš
Ján Mikolaj
Ján Počiatek
Ján Richter (politik)
Janez Janša
Jaroslav Baška
Jaroslav Izák
Jozef Medveď
Jozef Tuchyňa
Juraj Draxler
Kaligrafie
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Klaus Schulze
Korupce
Kuo-c’-ťien
László Sólymos
Ladislav Pittner
Lidová strana – Hnutí za demokratické Slovensko
Lucia Žitňanská
Madagaskar
Maia Sanduová
Manuel Estiarte
Marek Maďarič
Marian Janušek
Marian Kočner
Mariupol
Martin Glváč
Martin Pado
Meda Mládková
Mezinárodní měnový fond
Michal Aláč
Ministerstvo vnitra Slovenské republiky
Miroslav Jureňa
Miroslav Lajčák
Mittelbau-Dora
Moldavsko
MOST-HÍD
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní knihovna České republiky
Národní rada Slovenské republiky
Nadace Wikimedia
Nanking
Obviněný
Odpočet DPH
Předseda vlády Slovenské republiky
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Parlamentní volby na Slovensku 2002
Parlamentní volby na Slovensku 2006
Parlamentní volby na Slovensku 2010
Pavol Mešťan
Pavol Pavlis
Pečeť
Perseverance
Peter Žiga
Peter Žiga
Peter Gajdoš
Peter Kažimír
Peter Pellegrini
Peter Plavčan
Podněstří
Politik
Pomoc:Ako vytvoriť nový článok
Pomoc:Vyhľadávanie
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Slovensko
Portál:Sport
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislavě
Pravda (noviny)
Prezident
První vláda Roberta Fica
Q1502209
Q1502209#identifiers
Q1502209#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q2980822
Q2980822#identifiers
Q2980822#identifiers|Editovat na Wikidatech
Radim Uzel
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Robert Kaliňák?oldid=4203567
Roman Brecely
Roman Mikulec
Rudolf Žiak
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sýrie
Severoatlantická aliance
Seznam.cz
Seznam ministrů vnitra Slovenské republiky
Seznam Zprávy
Slovenská informační služba
Slovenská konzervatívna strana
Slovenská národná strana
Slovenská národní knihovna
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
SMER – sociálna demokracia
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
.jpg&veda=42052){kind=link}
Soubor:Official Seal SIS.png
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Robert Kaliňák 2016-09-20.jpg
Speciální:Kategorie
Speciální:Map/11/48.164722222222/17.133888888889/cs
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené státy americké
Stanislav Becík
Světová ekonomika
Třída T 47
Třetí vláda Roberta Fica
Tiskař
Tomáš Borec
Tomáš Drucker
Tomáš Malatinský
Turecko
Ukrajina
V-2
Vazil Hudák
Vichistická Francie
Viera Petríková
Viera Tomanová
Viktor Zvjahincev
Viliam Čislák
Viliam Turský
Virtual International Authority File
Vláda Černé Hory
Vláda Petera Pellegriniho
Vladimír Chovan
Vladimír Palko
Vlasta Prachatická
Volby prezidenta Francie 2022
Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírové
Vzdušný prostor
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipédia:Žiadané články
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wiktionary
Wolfenstein 3D
WorldCat
Zadržení
Zdeněk Fiala
Zdenka Kramplová
Zeměpisné souřadnice
Zpravodajská služba
Zpravodajství (zpravodajské služby)
Zuzana Zvolenská
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk