Dej sa začína tým, že Šimon prichádza domov a oznámi Eve, že Drak sa vrátil do dediny. Eva myslí na Draka, spomína si na chvíle, ako sa spoznali, ako Draka milovala, ako ho dedinčania zbili a ako utiekol. Šimon si myslí, že Eva hneď v prvú noc pôjde navštíviť Draka, ale nestalo sa tak a Šimon sa cíti uvoľnený.

Drak bol sirotou, našiel ho starý Lepiš Madlušovie pri ceste a urobil si z neho pomocníka. Pretože neprichádzal do kontaktu s inými ľuďmi, Drak odmalička myslí zastaraným spôsobom. Keď starý hrnčiar Madlušovie umiera, dedinčania mu pripisujú jeho smrť. S Drakom spájajú aj ďalšie udalosti, ako napríklad: suchotu, neúrodnosť, smrť dedinčanky na poli a preto dedina sa obáva, že to všetko sa bude opakovať, keďže Drak sa vrátil.

V horách vypukli požiare pre suchoty, dedinská črieda dobytku nachádzajúca sa v horách, nemá čo žrať a tak richtár potrebuje pomoc. Drak dobrovoľne prichádza s návrhom, že on zachráni čriedu. Muži rozhodnú, že s ním má ísť aj Šimon.

Spolu zachránia stádo, ale keď Šimon začne podozrievať Draka, že predal čriedu Poliakom, zbehne do dediny a podpáli Drakovu vyžiháreň. Drak, ale nakoniec prichádza spolu so stádom a so svojou Zoškou. Šimon si uvedomí, že urobil veľkú chybu a pýta si od Draka odpustenie, ale on je veľkorysý a tvrdí, že aj on ublížil Šimonovi tým, že opustil Evu, keď otehotnela. Keď vidí Draka s inou ženou - Zoškou, Eva si uvedomí, že nemala čakať na Draka, ale mala si ceniť Šimona.

V epilógu sa dozvedáme, že vlastne novela je rozprávkou. Eva je rozprávačom a v epilógu dorozpráva príbeh svojmu vnúčikovi: "-Potom? Potom už nebolo nič. Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli... Spi syn môj!"