A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Anton Moróc (Mórocz) | |
uhorský šľachtic | |
Narodenie | cca 1545 |
---|---|
Úmrtie | cca 1594 |
Národnosť | uhorská |
Rodičia | Peter Moróc (Mórocz) de Beketfalva |
Manželka | Anna Bessenyey de Galántha |
Anton Moróc de Beketfalva (po maďarsky Antal Mórocz; * cca 1545, Beketfalva (dnešné Holice), Slovensko - † po 1594) bol uhorský šľachtic. Bol synom Petra Moróca (* cca 1510, † po 1592) uhorského šľachtica a adresáta erbovej listiny (1572).
Životopis
Narodil sa do drobnej kuriálnej sľachtickej rodiny Morócovcov (maď. Mórocz) zo Žitného ostrova v osade Beketfalva (dnešné Holice - Beketfa, okres Dunajská Streda), ktorá patrila k panstvu Prešporok a Holickej stolici. Anton (maď. Antal) nadobudol v mladosti vyššie vzdelanie a po ukončení škôl ho prijali do svojich služieb zemepán, prešporský župan Mikuláš Salma a šľachtic Eraz Einzing (išlo o ríšskych šľachticov). Anton Moróc sa s ich pomocou vyčlenil zo svojho šľachticko-vidieckého zázemia a dostal sa do prostredia šľachtickej spoločnosti v okolí panovníckeho dvora. Jeho patróni ho za verné služby odmenili pôdou. Dali mu do zálohy Beczketházu, pustú usadlosť pri Beketfalve (1563) ako aj ďalšie nehnuteľnosti v okolí. Približne v roku 1565 sa priženil do šľachtickej rodiny Bessenyey z Galanty. Jeho patróni mu neskôr pomohli k nadobudnutiu erbovej listiny (armáles). Panovník Maximilián II. vo Viedni dňa 25. júna 1572 udelil Antonovi Morócovi, ako aj jeho otcovi Petrovi Morócovi, rodový erb (zrejme išlo len o obnovenie už existujúceho historického erbu Morócovcov). Armáles vyhlásili 21. mája 1576 na kongregácii prešporskej stolice v Šamoríne, čím Morócovcov aj oficiálne prijali do šľachtickej komunity tejto stolice. Neskôr dostali od prešporského župana Mikuláša Salma v zastúpení kráľa kúriu v Beketfalve a ešte druhú šľachtická kúriu v blízkej osade Bodófalva. Morócovci získali kráľovské potvrdenie tejto držby (1578, 1584). Tým sa rod zaradil medzi majetnú nižšiu šľachtu a jeho pôvodne prázdny titulárny prídomok „de Beketfalva“ – sa zmenil na riadny šľachtický predikát.[1] Anton Moróc sa následne dostal do stoličnej samosprávy, ktorého si tam priviedol švagor František Esterházi, spočiatku bol prísažným prísediacim, neskôr bol zvolený za jedného zo štyroch stoličných služných. Táto spolupráca prekvitala takmer dve desaťročia počas celých osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 16. storočia. Dôkazom dobrých vzťahov medzi príbuznými bola aj skutočnosť, že sa František stal tútorom Antonovho syna Wolfganga, budúceho uhorského vicepalatína.[2]
- Najbližšia rodina Antona Moróca[1]
- Peter (* cca 1510 – † po 1592), otec, drobný šľachtic z Beketfalvy, adresát erbovej listiny (1572)
- Anna Bessenyey z Galanty († po 1618), manželka, dcéra Juraja Bessenyeya
- Pavol (* 1583 – † 1648), Antonov brat, prešporský sudca
- Wolfgang (* 1575 – † 1648), Antonov syn, podžupan Prešporskej stolice, radca Uhorskej komory, uhorský podpalatín
- Anna (* 1578), Antonova dcéra
- Katarína (* 1578 – † 1604), Antonova dcéra
- Zuzana (* 1578), Antonova dcéra
Referencie
- ↑ a b FEDERMAYER, Frederik. Wolfgang Mórócz z Beketfalvy (1575–1648). Spoločenský vzostup kariérneho úradníka v ranonovovekom Uhorsku. Theatrum historiae (Pardubice: Univerzita Pardubice), 2011, čís. 9, s. 201 – 223. Dostupné online . ISSN 2571-0621.
- ↑ DUCHOŇOVÁ, Diana. Palatín Mikuláš Esterházy : dvorská spoločnosť a aristokratická každodennosť. preprac. a dopl. vyd. Bratislava : Historický ústav SAV; Veda, 2017. 558 s. ISBN 978-80-224-1606-1. S. 27.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šľachta Bratislavskej stolice
Šľachtic
Šamorín
Špeciálne:KnižnéZdroje/80-7090-216-7
Špeciálne:KnižnéZdroje/80-969027-0-9
Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-224-1606-1
Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-570-1194-1
Špeciálne:KnižnéZdroje/9788057011941
Štefan Ilešházi
Štefan Moróc
Žitný ostrov
1068
1291
1394
1396
1549
1563
1565
1572
16. storočie
1645
1689
17. storočie
1930
7. marec
Amadeovci
Anton Moróc
Arcibiskup
Arcivojvoda
Barón
Barok
Bratislava
Bratislavská župa (Uhorsko)
Dunajská Streda
Epitaf
Esterháziovci
Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)
František Esterházi (16. storočie)
Galanta
Gróf
Habsburská monarchia
Habsbursko-lotrinská dynastia
Historický ústav Slovenskej akadémie vied
Holice (okres Dunajská Streda)
Immaculata (socha)
Imrich Moróc
ISSN
Jahodná (okres Dunajská Streda)
Jelka
Juraj Selepčéni
Kúria (sídlo šľachty)
Katolicizmus
Kostolné Kračany
Latinčina
Leopold I. (Svätá rímska ríša)
Máriapócs
Mária (matka Ježiša)
Mária Terézia
Maďarčina
Malacky
Maximilián II. (Svätá rímska ríša)
Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)
Nobilita
Ondrej II. (Uhorsko)
Ostrihomské arcibiskupstvo
Pálfiovci
Palatín
Pečenehovia
Peter Pázmaň
Poľnohospodárstvo
Prídomok
Predialista
Princ
Rábsko-mošonsko-šopronská župa
Rakúske cisárstvo
Rakúsko
Rakúsko-Uhorsko
Richtár
Rytier
Rytier (stredovek)
Senec
Skulptúra
Slovenský biografický slovník
Svätý Jur
Uhorsko
Veľké Blahovo
VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
Viedeň
Vrakúň
Wolfgang Moróc
Zeman
Zvolen
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk