Zámok Bučovice - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Zámok Bučovice
Zámok Bučovice
zámok
Bučovice zámek 15.JPG
Štát Česko Česko
Kraj Juhomoravský
Okres Vyškov
Súradnice 49°08′57″S 17°00′05″V / 49,14917°S 17,00139°V / 49.14917; 17.00139
Vznik 16. storočie
Pre verejnosť prístupný
Najľahší výstup mesto Bučovice
Poloha zámku Bučovice v Česku
Poloha zámku Bučovice v Česku
RedHut.svg
Poloha zámku Bučovice v Česku
Wikimedia Commons: Bučovice Chateau
Webová stránka: www.bucovice-zamek.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zámok Bučovice je renesančný zámok v centre juhomoravského mesta Bučovice.

Dal ho postaviť v rokoch 15661582 pán Ján Šember z Boskovíc, v tom čase jeden z najbohatších moravských šľachticov. Staviteľom zámku s renesančnými arkádami bol severotaliansky majster Pietro Gabri, stavbu realizoval s využitím plánov Jacopa Strada (nie – ako sa často chybne uvádza – Pietra Ferrabosco di Lagno).

Zámok má priestorný dvor lemovaný z troch strán arkádami. Štíhlych stĺpov a arkád s hlavicami (iónskymi, rímskymi i korintskými) je celkom 96. Sokle stĺpov sú ozdobené emblémami, kamenné veraje dverí nesú znaky zakladateľa zámku a jeho manželiek. Na barokových úpravách zámku (od 1633) sa podieľal Giovanni Giacomo Tencalla, ktorý pre Maximiliána Lichtenštajnského (manžela dcéry Jána Šembera Kataríny) vytvoril i manieristickú fontánu (1637) uprostred zámku. Vodotrysk je vysoký 8,5 metra, predstavuje kalichovitú vázu s lupienkovito ohnutou hlavicou, ktorá prechádza do štyroch vyhĺbených dračích hláv opierajúcich sa o bedrá drepiacich morských panien. Hore je zakončený sochou bacchanta. V tom čase boli pristavané i štyri rohové veže s kovovými "lucernami", ktoré však pre veľkú váhu museli byť z veží postupne zvesené.

Manieristická fontána

Od roku 1681 prestal zámok slúžiť ako panské sídlo a stal sa administratívnym centrom panstva, od roku 1720 sídlom centrálnej lichtenštajnskej učtárne. Odvtedy žiadne závažnejšie stavebné úpravy nenarušili jeho taliansky renesančný charakter.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bučovice (zámek) na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Zámok Bučovice





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk