Rotunda svätého Martina je najstarší zachovaná stavba v oblasti pražského Vyšehradu a súčasne i najstaršia zachovaná rotunda na území hlavného mesta Prahy.

Dejiny

Bola postavená za kráľa Vratislava II. (panoval v rokoch 1061 až 1092), teda v poslednej tretine 11. storočia a pravdepodobne slúžila ako farský kostol vyšehradského predhradia.

Po víťazstve husitov nad cisárom Žigmundom Luxemburským v roku 1420 boli všetky cirkevné stavby na Vyšehrade zbúrané, zachoval sa len kapitulný chrám sv. Petra a Pavla a táto rotunda.

V roku 1650 začal Ferdinand III. stavať vyšehradskú citadelu. Všetko obyvateľstvo bolo vysťahované a rotunda slúžila ako pracháreň, neskôr ako sklad.

Osudu zbúrania tesne unikla ešte raz a to v roku 1841, kedy mala ustúpiť stavbe cesty z Nového Města na Pankrác. Veľkú zásluhu na jej uchovaní má gróf Karel Chotek. Musela však byť čiastočne prestavaná, aby vchod nezasahoval do cesty.

V roku 1845 rotundu zakúpila vyšehradská kapitula a dala ju v rokoch 1878–80 obnoviť podľa návrhu architekta A. Bauma. Na južnej strane bol vytvorený novorománsky portál podľa motívov prevzatých z Vyšehradského kódexu. Z tej istej inšpirácie vychádzali i Antonín König a Jan Heřman v nástennej maľba Krista vo vnútri rotundy. Novorománsky oltár je zo sliveneckého mramoru a oltárny obraz vytvoril František Sequens.

Pozri aj

• Zoznam pražských pamiatok
• Zoznam národných kultúrnych pamiatok Českej republiky

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rotunda svätého Martina (Vyšehrad)

Súradnice: 50°03′49″S 14°25′18″V / 50,063659°S 14,421552°V / 50.063659; 14.421552

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rotunda svatého Martina (Vyšehrad) na českej Wikipédii.