A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kujumdžievov dom (Куюмджиевата къща) | |
Regionálne etnografické múzeum | |
meštiansky dom plovdivského typu | |
pohľad na prednú fasádu budovy
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Plovdiv |
Okres | Plovdiv |
Mesto | Plovdiv |
Rajón | Centralen |
Súradnice | 42°09′00″S 24°45′11″V / 42,15000°S 24,75306°V |
Rozloha | 570 m² |
Autor | chadži Georgi Stančovski |
Štýl | bulharský obrodenecký barok |
Vznik | 1847 |
Výstavba domu/Založenie múzea | 1846 – 1847/1917 |
Pre verejnosť | turisticky prístupný |
Stav | reštaurovaný |
Využitie | múzeum |
| |
Wikimedia Commons: Ethnographic museum in Plovdiv | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kujumdžievov dom (bulh. Куюмджиевата къща – Kujumdžievata kăšta),[1][2][3] dnes známy predovšetkým ako plovdivské Regionálne etnografické múzeum (bulh. Регионален етнографски музей – Regionalen etnografski muzej),[4] alebo len Etnografické múzeum (bulh. Етнографски музей – Etnografski muzej)[1][2][5][6][7] je obrodenecký meštiansky dom v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4] Kultúrna pamiatka národného významu.[8][2] Predstavuje jednu z emblematických stavieb Plovdivu.[1] Patrí medzi kultúrne pamiatky v Plovdive, ktoré boli vybrané pre digitalizáciu v rámci projektu, ktorý bol spolufinancovaný Európskou úniou.[9]
Iné názvy
Dom je známy aj ako Dom Kujumdžiogla (bulh. Къщата на Коюмджиоглу – Kăštata na Kujumdžioglu),[8] Dom Argira Kujumdžiogla (bulh. Къща на Аргир Коюмджиоглу – Kăšta na Argir Kujumdžioglu),[8][6][10] Cársky dom (bulh. Царската къща – Carskata kăšta),[1] Palác Argira Kujumdžiogla (bulh. Дворецът на Аргир Коюмджиоглу – Dvorecăt na Argir Kujumdžioglu),[5] alebo Palácový dom Argira Kujumdžiogla (bulh. Дворцова къща на Аргир Коюмджиоглу – Dvorcova kăšta na Argir Kujumdžioglu).[5]
Lokalita
Kujumdžievov dom leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv[1] na ulici „D-r Stojan Čomakov“ (bulh. улица „Д-р Стоян Чомаков“, doslova ulica doktora Stojana Čomakova) č. 2[8][4][6][10] v susedstve starej mestskej brány Chisar kapija.[1]
Dejiny
Pozemok na výstavbu domu kúpil na začiatku 19. storočia Argir Kujumdžioglu od Janakiho Grueva. Na pozemku v tom čase už stál starší dom.[1] Výstavba súčasného domu prebiehala v rokoch 1846[1] – 1847.[2][1][3][4] Budova bola postavená pod vedením majstra Georgiho Stančovského priamo pre pre potreby vlastníka pozemku, plovdivského obchodníka Argira Kujumdžiogla – prominentného člena plovdivského cechu obchodníkov s látkami a oblečením a spolumajiteľa obchodnej firmy vo Viedni.[1][3]
V rokoch 1899 – 1902 v budove sídlil dievčenský penzión.[1] Po roku 1902 budova nejaký čas fungovala ako manufaktúra na výrobu čiapok a ešte neskôr ako malá továreň na výrobu octu.[1] V roku 1927 budova získala štatút národnej starožitnosti.[8]
V roku 1930 budovu odkúpil obchodník Antonio Kolaro, ktorý ju chcel prerobiť na sklad tabaku a dokonca aj začal so stavebnými prípravami.[1][3] K prestavbe na sklad však nakoniec nedošlo, pretože v roku 1938 bola budova zoštátnená[1] (na základe iniciatívy starostu Božidara Zdravkova, ktorý vydal príkaz na odkúpenie budovy mestským zastupiteľstvom)[3] a stala sa sídlom plovdivského regionálneho etnografického múzea.[2][1] V roku 1939 prebehla reštaurácia budovy.[1]
V roku 1995 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[8]
Charakteristika
Autorom stavby je staviteľský majster chadži Georgi Stančovski z rodopskej dediny Kosovo.[1][3] Ide o predstaviteľa[1] symetrického obrodeneckého domu[1] plovdivského typu.[1]
Budova je dvojposchodová zo západnej prednej strany,[1][3] z východnej strany kde dom tvorí pokračovanie antických hradieb je v dôsledku denivelácie terénu štvorposchodová.[3] Dom sa nachádza v priestrannom dvore.[1]
Exteriér
Najzaujímavejšiu časť predstavuje[1] symetricky riešená[3] predná fasáda s tromi zaoblenými frontónmi vo vrchnej časti[1][5] a centrálne umiestneným portikom, ktorý je podopieraný[3][1] celkovo piatimi[3] stĺpmi.[3][1] Celá predná fasáda je zároveň umelecky vymaľovaná.[1] Východná fasáda budovy bola postavená ako pokračovanie zvyškov pôvodných antických hradieb.[1]
Interiér
Z vchodu pod portikom sa vchádza priamo do salónu na prvom poschodí.[3] Salón je uložený centrálne, má pôdorys elipsy a okolo neho sa nachádzajú (v rohoch salónu) štyri veľké obytné izby. Ďalšia veľká izba sa nachádza na konci južného krídla budovy. Okrem toho sa na každom poschodí nachádza niekoľko menších miestností ktoré sa nachádzajú v priestoroch medzi veľkými miestnosťami.[5] Miestnosti sú rozdelené symetricky a rovnako na obidvoch obytných poschodiach.[1][5] Salón na druhom poschodí je v dôsledku rozšírenie budovy vo vrchnej časti o niečo väčší než salón na prvom poschodí. Salón na prvom poschodí dosahuje rozmerov 17,25 x 7,7 metra[5] a salón na druhom poschodí až 21 x 8 metrov.[10][3] Celkovo sa tak v obytnej časti budovy nachádza až dvanásť veľkých miestností, približne 130 okien a celková zastavaná vnútorná plocha dosahuje až 570 m².[3] Schodisko medzi poschodiami,[1][3] ktoré vedie zo salónu na prvom poschodí do salónu na druhom poschodí[3] je dvojramenné oddelené od miestnosti dverami.[1] Nad schodiskom sa v salóne nachádza zábradlím ohradená platforma (estráda), ktorá slúžila ako priestor na vystupovanie muzikantov.[1][3]
Ďalšie miestnosti sa nachádzajú na dvoch podzemných poschodiach, teda poschodiach na východnej strane budovy, kde je dom štvorposchodový. Tieto miestnosti sa využívali ako sklady pre tovar.[10]
Výzdoba interiéru
Steny miestností sú zdobené umeleckými freskami.[1] Strop v salóne na prvom poschodí je v centrálnej časti zdobený vyrezávaným motívom v tvare slnka.[1][3] Strop v salóne na prvom obytnom poschodí je doskový, pričom jeho centrálna časť je vyzdvihnutá nad úroveň častí, ktoré priliehajú k obvodovým stenám miestnosti.[1][3]
Dvor
Dvor je priestranný s množstvom rastúcej zelene.[1] V juhozápadnom rohu dvora sa v kamennom múre oplotenia dvora nachádza malá pozorovacia arkierová miestnosť.[1]
Regionálne etnografické múzeum
Je druhým najväčším etnografickým múzeom na území Bulharska.[2]
Dejiny
Myšlienka na vytvorenie etnografického múzea v Plovdive pochádza z konca roku 1891.[2] K prvotnej realizácii došlo 22. januára 1917, kedy bolo na základe návrhu učiteľa, spisovateľa, folkloristu, etnografa, historika a vydavateľa Stoja Šiškova, miestnym zastupiteľstvom zvolané v budove plovdivskej radnice (v tej dobe Okružný palác) stretnutie na ktorom sa rozhodlo o založení tzv. Okružného etnografického múzea (bulh. Къща Клианти – Kăšta Klianti).[2][6] Ako hlavná úloha bolo určené zhromažďovanie materiálov súvisiacich s minulosťou a súčasnosťou regiónu Plovdiv.[2] 20. júla 1918 boli oficiálne schválené pravidlá múzea a bol vybraný jeho riaditeľ, ktorým sa stal Jordan P. Georgiev. Za tajomníka bol vybraný Stoju Šiškov.[2] V roku 1930 už múzeum disponovalo približne 500 exponátmi.[2][7] V rokoch 1931 – 1932 bol múzejný fond z ekonomických dôvodov prevedený napriek odporu Stoja Šiškova pod správu plovdivskej Ľudovej knižnice a múzea (bulh. Народна библиотека и музей – Пловдив – Narodna biblioteka i muzej – Plovdiv).[7]
V roku 1938 sa na základe iniciatívy vtedajšieho plovdivského starostu Božidara Zdravkova etnografická expozícia premiestnila do svojho dnešného sídla – Kujumdžievovho domu.[2][7] V roku 1939 prebehla za účelom prípravy expozície reštaurácia budovy.[1] Múzeum bolo otvorené pre návštevníkov 14 . októbra 1943, v tom čase pod názvom Okresný dom-múzeum (bulh. Общинска къща-музей – Obštinska kăšta-muzej).[7] V roku 1949 bolo múzeum premenované na Ľudové etnografické múzeum (bulh. Народен етнографски музей – Naroden etnografski muzej).[7] Stála expozícia bola pre návštevníkov nakoniec oficiálne otvorená v priebehu roku 1952.[2][6][7] V roku 1962 bola expozícia kompletne prerobená a obnovená.[2]
V roku 2021 získalo múzeum do užívanie druhú budovu v Plovdive – tzv. dom Neveny Atanasovovej.[11]
Expozícia
Expozícia predstavuje tradičnú kultúru bulharskej Trácie, Rodop a regiónu Srednogoria v období bulharského národného obrodenia.[4][2] Predstavené sú poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat v regióne, tradičné remeslá. Predstavený je taktiež životný štýl obyvateľov regiónov, ktorým sa etnografická zbierka venuje.[2]
Z exponátov sú vystavené napríklad národné kostýmy a iné oblečenie, remeselné nástroje, bežná výbava vtedajších domácností, koberce a iné tkaniny, hudobné nástroje, obradné predmety,[2][4] medené sudy, keramika, zbrane, alebo ovčiarska drevorezba.[4]
Múzejná zbierka v súčasnosti (2018) disponuje približne 50 000 exponátmi.[3]
Exponáty sú vystavené celkovo v šiestich expozičných celkoch. Sú nimi:
- Poľnohospodárstvo (bulh. Селско стопанство – Selsko stopanstvo)
- Remeslá (bulh. Занаяти – Remeslá)
- Tkaniny a odevy (bulh. Тъкани и облекло – Tăkani i obleklo)
- Nábytok a interiér (bulh. Мебели и интериор – Mebeli i interior)
- Hudobné nástroje a rituálne rekvizity (bulh. Музикални инструменти и обреден реквизит – Muzikalni instrumenti i obreden rekvizit)
- Diela výtvarného umenia (bulh. Произведения на изобразителното изкуство – Proizvedenija na izobrazitelno izkustvo)[7]
Súčasťou múzea sú aj fototéka, knižnica a vedecký archív.[7]
Kujumdžievov dom
Kujumdžievov dom je hlavnou budovou plovdivského regionálneho etnografického múzea. Múzeum v ňom sídli od roku 1938.[2]
Dom Neveny Atanasovovej
Predstavuje druhú budovu múzea, ktorú múzeum získalo v roku 2021.[11]
Medzinárodný festival komornej hudby
V dvore Kujumdžievovho domu sa pravidelne každoročne koná Medzinárodný festival komornej hudby (bulh. Международен фестивал на камерната музика – Meždunaroden festival na kamernata muzika).[1][2] Prvý ročník festivalu prebehol v roku 1964.[2]
Turizmus
Plovdivské etnografické múzeum je zapísané v zozname 100 národných turistických objektov Bulharska. Objekt je v zozname uvedený pod číslom 41.[7]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[8]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v Štátnom vestníku č. 4 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany boli stanovené architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota budovy. Názvy budovy ako sú uvedené na zozname kultúrnych pamiatok národného významu sú Kăštata na Kujumdžioglu (bulh. Къщата на Коюмджиоглу, doslova Dom Kujumdžiogla) a Kăšta na Argir Kujumdžioglu (bulh. Къща на Аргир Коюмджиоглу, doslova Dom Argira Kujumdžiogla).[8]
Galéria
-
celkový pohľad na západnú fasádu budovy
-
pohľad na dvor a západnú fasádu
-
pohľad na dom z juhu
-
pohľad na východnú fasádu budovy
-
pohľad na areál z juhozápadu
-
severná fasáda budovy
-
detail zo západnej fasády
-
detail zo západnej fasády
-
detail zo západnej fasády
-
detail zo západnej fasády
-
časť východnej fasády s dverami
-
jedny z dverí v západnej fasáde budovy
-
arkierová pozorovateľňa v ohradení
-
detail ozdobného prvku ohradenia budovy
-
z interiéru
-
z interiéru
-
z interiéru
-
z expozície
-
z expozície
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 220 – 221. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 182 – 183. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 39. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g CVETANOV, Momčil. Pătevoditel: Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Sofia : Domino. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 70. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g MATEEV, Matej. Plovdiv – Stolicata na bălgarskija barok. Plovdiv : Nacionalna akademija na architekturata. 2003. 728 s. ISBN 9789549103816. S. 182 – 192. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 32 – 33. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j Етнографски музей . btsbg.org, 2017-10-08, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h Министерство на културата на Република България . mc.government.bg, . Dostupné online.
- ↑ Дигитализират недвижимото културно наследство на Пловдив . gradat.bg, 2015-12-28, . Dostupné online.
- ↑ a b c d STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. 335 – 337. (po bulharsky)
- ↑ a b Къща на Невена Атанасова - РЕГИОНАЛЕН ЕТНОГРАФСКИ МУЗЕЙ - ПЛОВДИВ online. ethnograph.info, 2022-12-02, cit. 2023-04-22. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Regionálne etnografické múzeum (Plovdiv)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Červený chrám (Peruštica)
Čifte chamam (Plovdiv)
Šachbedinova mešita Imaret
Žltá škola
Antická knižnica (Plovdiv)
Antické divadlo (Plovdiv)
Antický štadión (Plovdiv)
Antický odeon (Plovdiv)
Arbanaský monastier svätého Mikuláša
Arménsky chrám svätého Kríža
Asenova pevnosť
Bakalovovej dom
Bazilika č. 1 (Chisaria)
Bazilika č. 3 (Chisaria)
Bazilika č. 8 (Chisaria)
Birdasov dom
Buchalov chan
Budova Národného zhromaždenia (Bulharsko)
Bulharská akadémia vied (centrálna budova)
Bulharská národná banka (hlavná budova)
Cársky palác (Sofia)
Centrálne minerálne kúpele (Sofia)
Centrálne sofijské haly
Centrálny vojenský klub
Chindlijanov dom
Chisar kapija
Chrám-hrobka (Chisaria)
Chrám-kostnica svätej Nedele (Batak)
Chrám-pamätník svätých Cyrila a Metoda a svätého Alexandra Nevského
Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)
Chrám stará svätá Petka (Plovdiv)
Chrám svätého Štefana (Nesebar)
Chrám svätého Demetera (Chisaria)
Chrám svätého Demetera (Peštera)
Chrám svätého Demetera Solúnskeho (Plovdiv)
Chrám svätého Františka z Assisi (Sofia)
Chrám svätého Jána Aliturgeta
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Asenovgrad)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Bracigovo)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Juraja (Ambelino, Asenovgrad)
Chrám svätého Juraja (bazilika, Sofia)
Chrám svätého Juraja (Plovdiv)
Chrám svätého Juraja (Sofia)
Chrám svätého Michala archanjela (Peruštica)
Chrám svätého Mikuláša (Dolen)
Chrám svätého Mikuláša (Karlovo)
Chrám svätého Mikuláša (Kovačevica)
Chrám svätého Mikuláša (Plovdiv)
Chrám svätého Mikuláša Sofijského
Chrám svätého Premenenia Pána (Pazardžik)
Chrám svätého Spasiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Teodora (Nesebar)
Chrám svätého Teodora Tirona (Panagiurište)
Chrám svätých archanjelov Michala a Gabriela (Nesebar)
Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia)
Chrám svätých Konštantína a Heleny (Plovdiv)
Chrám svätých Petra a Pavla (Dobrinište)
Chrám svätých Sedmopočetníkov (Sofia)
Chrám svätej Bohorodičky Eleusy
Chrám svätej Bohorodičky Petričskej
Chrám svätej Nedele (Arapovský monastier)
Chrám svätej Paraskevy (Lešten)
Chrám svätej Paraskevy (Nesebar)
Chrám svätej Paraskevy (Sofia)
Chrám svätej Petky (Peštera)
Chrám svätej Petky Samardžijskej
Chrám svätej Sofie (Sofia)
Chrám svätej Trojice (Bansko)
Chrám svätej Trojice (rumunský, Sofia)
Chrám Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu (Panagiurište)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Batak)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Chisaria)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Karlovo)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Nesebar)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Asenovgrad)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Burgas)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Gabare)
Chrám Zosnutia svätej Bohorodičky (Peštera)
Dančovov dom
Danovov dom
Doktorský pamätník
Dom-múzeum Georgiho Dimitrova (Sofia)
Dom-mýtnica Aleksiho Bojadžieva
Dom Ďada Dobriho (Triavna)
Dom Andreja Georgiadiho
Dom Artina Gidikova
Dom Caňa Šiškova
Dom chadžiho Dragana Kaloferecu
Dom Chadžiho Stojana Bagrianova
Dom chadžiho Vlasakiho Čochadžijatu
Dom Dimităra Sergiuva
Dom doktora Stojana Čomakova
Dom Dragošina Marangozova
Dom Filibosa Nišaňana
Dom Georgiho chadžiho Nikolaidiho
Dom Georgiho Jovčeva
Dom Ivana Furnadžieva
Dom Kasandry Bajatovovej
Dom Kirkora Mesroboviča
Dom Klianti
Dom Konstantina Stoilova
Dom múzeum Rajny Kňagine
Dom múzeum Stanislava Dospevského
Dom Neďalka Nemského
Dom Neveny Atanasovovej
Dom Nikolakiho Christoviča
Dom Nikolu Stojčeva
Dom Ovanesa Stepaňana
Dom Rajna Popoviča
Dom s hlavami
Dom s medailónom
Dom Verena Stamboľana
Drjanovský monastier
Dudekovov dom
Eirene (Plovdiv)
Etnografické múzeum (Burgas)
Etnografický dom (Asenovgrad)
Evanjelický kongregačný kostol (Plovdiv)
Fórum Filipopolu
Fontána Demetra
Francúzske kolégium svätého Jozefa
Georgiadiho dom
Historická škola svätého Juraja
Historická budova Bulharskej národnej banky (Plovdiv)
Historické múzeum (Asenovgrad)
Historické múzeum (Batak)
Historické múzeum (Karlovo)
Hodinová veža (Peštera)
Hodinová veža (Plovdiv)
Humanistické gymnázium svätých Cyrila a Metoda (Plovdiv)
Južná brána (Chisaria)
Juhovýchodný chrám (Peristera)
Kănevov dom
Kalinčevov dom
Katedrála svätej Nedele
Katedrála Zosnutia Bohorodičky (Plovdiv)
Katedrálny chrám svätých Cyrila a Metoda (Burgas)
Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (Pazardžik)
Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov (Plovdiv)
Kostol Panny Márie Lurdskej (Plovdiv)
Kričimský nápis
Lăvov most
Lamartinov dom
Lekáreň Hippokrates (Plovdiv)
Lekovov dom
Malá bazilika (Plovdiv)
Mauzóleum kniežaťa Alexandra I.
Mazakovov dom
Mešita Baňa Baši
Mešita Bujuk
Mešita Džumaja
Mešita Kuršum (Karlovo)
Mešita Kuršum (Pazardžik)
Mešita Taškiupriu
Mevlevi Chane
Národná čitáreň Vasila Petleškova
Národné múzeum Vasiľa Levského
Nebet tepe
Nedkovičov dom
Občianska bazilika Filipopolu
Orlov most
Pamätník „Aprilci a Antonivanovci“
Pamätník Adrianopolského eposu (Sofia)
Pamätník Cára Osloboditeľa
Pamätník Septemvrijci 1923
Pamätník Vasiľa Levského (Karlovo)
Pamätník Vasiľa Levského (Sofia)
Patevova maaza
Patevov dom
Pavlitiho dom
Peristera (pevnosť)
Petleškovov dom
Pevnostné hradby starého Nesebaru
Pevnostné múry a opevnenia Diocletianopolu
Popovov dom
Prvé dievčenské gymnázium (Plovdiv)
Prvý evanjelický kostol (Sofia)
Ranobyzantské termálne kúpele (Nesebar)
Ranobyzantský keramický komplex (Plovdiv)
Ranokresťanské baziliky v Diocletianopole
Regionálne etnografické múzeum (Plovdiv)
Rezidencia (Filipopolis)
Ritorov dom
Ruský pamätník (Sofia)
Súdny palác (Sofia)
Severovýchodný chrám (Peristera)
Slavejkovova škola (Plovdiv)
Sofijská synagóga
Staré kúpele Orta mezar
Synodálny palác (Sofia)
Trojanský monastier
Tutevov dom
Veľká bazilika (Plovdiv)
Veterné mlyny (Nesebar)
Vojenský klub (Plovdiv)
Základná škola Gea Mileva (Plovdiv)
Západná brána (Chisaria)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk