Dvanáct na houpačce (skrátene Houpačka) bola hitparáda Česko-slovenského rozhlasu, ktorú uvádzal Jiří Černý so svojou ženou Miroslavou Černou v rokoch 1964–1969. Od roku 1966 sa program premenoval na Třináct na houpačce, od apríla^[1] 1968 Čtrnáct na houpačce.^[2] Výsledky zverejňoval Mladý svět.

Houpačka je nápad Josefa Hollera, vtedajšieho šéfredaktora Mladého světa. Inšpirovali ho listy čitateľov Mladého světa, ktorí hlasovali v ankete druhého ročníka Zlatého slávika.^[3] Prípravou programu bol poverený Jiří Černý. Údaje o predaných platniach boli nespoľahlivé, preto vymysleli systém dvanástich pesničiek, ktoré nasadzovali priamo autori programu. Podľa diváckeho hlasovania prvých osem postupovalo do ďalšieho kola a k nim pribudli štyri nové. Každý nepárny diel sa zaoberal zahraničnou scénou, každý párny domácou scénou.

Hitparáda sa vysielala každú nedeľu (každú druhú nedeľu sa ale reprízoval posledný diel) od 13. decembra 1964 na Česko-Slovensku II. Sprievodné texty písali manželia Černí, Houpačku uvádzali Jana Malknechtová a Jiří Jelínek, po niekoľkých mesiacoch ich ale nahradili autori.^[4] Zvučkou bola skladba „Exodus“, ktorú nahral TOČR a Rudolf Rokl. Program trval najprv 50 minút, neskôr (od 25. júla 1965) hodinu. V júli 1965 sa začali vysielať aj stredajšie reprízy na Česko-Slovensku I (dnes Český rozhlas Radiožurnál), program sa vysielal tiež ako prvá polovica programu Mikrofórum, čo zvýšilo divácky ohlas (v porovnaní so začiatkom prišlo takmer desaťkrát viac listov až do 20 000).^[5] Od roku 1967 výsledky hitparády zverejňoval časopis Melodie.^[6]

Časom a s pribúdajúcimi piesňami sa trochu menili pravidlá, v programe Čtrnáct na houpačce postupovalo do ďalšieho kola sedem nahrávok, sedem bolo nových.

25. januára 1969 sa vysielala špeciálna Houpačka v súvislosti so smrťou Jana Palacha. Hrali sa hlavne piesne Karla Kryla, ale aj „Balada o smutnom Jánovi“ od skupiny Prúdy.^[7]

Koniec Houpačky

Posledná Houpačka sa vysielala 30. marca 1969, kedy ju vyhrala pesnička „Běž domů, Ivane“ (pod názvom „Nezapomeň si tu klobouk“). Vedenie rozhlasu požadovalo vyradenie tejto piesne a piesne „Bratříčku, zavírej vrátka“, ktorá bola aktuálne piata, ale jeden z predchádzajúcich dielov vyhrala. Manželia Černí rozhlasu nevyhoveli a program bol zrušený.^[7]

Referencie

1. ↑ RIEDEL, Jaroslav: Kritik bez konzervatoře. Rozhovor s Jiřím Černým. Galén 2006: s. 37. ISBN 978-80-7262-649-6
2. ↑ RIEDEL, Jaroslav: Kritik bez konzervatoře. Rozhovor s Jiřím Černým. Galén 2006: s. 354. ISBN 978-80-7262-649-6
3. ↑ Jednou dole, jednou nahoře aneb Houpačka . radioservis-as.cz, . Dostupné online. (po česky)
4. ↑ RIEDEL, Jaroslav: Kritik bez konzervatoře. Rozhovor s Jiřím Černým. Galén 2006: s. 30. ISBN 978-80-7262-649-6
5. ↑ RIEDEL, Jaroslav: Kritik bez konzervatoře. Rozhovor s Jiřím Černým. Galén 2006: s. 31. ISBN 978-80-7262-649-6
6. ↑ RIEDEL, Jaroslav: Kritik bez konzervatoře. Rozhovor s Jiřím Černým. Galén 2006: s. 32. ISBN 978-80-7262-649-6
7. ↑ ^{a b} RIEDEL, Jaroslav: Kritik bez konzervatoře. Rozhovor s Jiřím Černým. Galén 2006: s. 59. ISBN 978-80-7262-649-6

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dvanáct na houpačce na českej Wikipédii.