Relatívna väčšina (iné názvy: pluralita) je v matematike najväčší diel nejakej množiny. Je teda najväčšou skupinou (kategóriou), ale nie je nevyhnutne majoritou (nadpolovičnou väčšinou).

Význam pojmu "relatívna väčšina" je ovplyvnený tým, ako sú prvky v určitej množine kategorizované (napríklad členstvom v politickej strane, štátnou príslušnosťou v príklade nižšie).

Najmenšia možná pluralita je daná vzorcom ${\displaystyle {\Big \lceil }{\frac {v+1}{n}}{\Big \rceil }}$, kde ${\displaystyle v}$ je počet prvkov (napr. vo voľbách počet voličov) a ${\displaystyle n}$ je počet kategórií (vo voľbách počet strán alebo kandidátov). Ak napríklad existuje päť politických strán, musí na dosiahnutie víťazstva vo voľbách strana dosiahnuť minimálne 20 % odovzdaných hlasov.

Princíp relatívnej väčšiny sa uplatňuje v relatívnom väčšinovom systéme (známy aj ako systém prvého cieli - víťaz berie všetko), napr. vo voľbách do dolnej snemovne Spojeného kráľovstva.

Príklad

V miestnosti je 12 ľudí: 3 Nemci, 2 Angličania, 2 Kanaďania, 2 Mexičania, 2 Guatemalčania a 1 obyvateľ USA.

• Z hľadiska krajiny pôvodu tvoria pluralitu traja Nemci.
• Z hľadiska svetadielov tvorí Amerika majoritu siedmich ľudí (Kanada, Mexiko, Guatemala a USA).
• Z hľadiska jazykového tvoria po anglicky hovoriaci ľudia pluralitu - 5 ľudí (Anglicko, Kanada, USA).
• Z dvoch hľadísk (svetadiel a jazyk) tvoria pluralitu štyria po španielsky hovoriaci obyvatelia Ameriky (Mexiko a Guatemala).

Pozri aj

• Absolútna väčšina
• Pluralita
• Väčšina

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Relativní většina na českej Wikipédii.