Hodinová veža (Triavna)

	Hodinová veža v Triavne; (Часовниковата кула в Трявна)
	hodinová veža
	celkový pohľad na budovu zo severovýchodu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Gabrovo
Okres	Triavna
Mesto	Triavna
Súradnice	42°51′58.63″S 25°29′22.18″V / 42,8662861°S 25,4894944°V
Dĺžka	5,60 m
Šírka	5,60 m
Výška	21,15 m
Štýl	osmanská architektúra
Vznik	1814
Stav	zachovalý, reštaurovaný
	Wikimedia Commons: Clock tower, Tryavna
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 42°51′58.63″S 25°29′22.18″V / 42,8662861°S 25,4894944°V

Hodinová veža (bulh. Часовникова кула – Časovnikova kula)^[1]^[2]^[3]^[4]^[5]^[6]^[7] je stavba hodinovej veže zo začiatku 19. storočia, ktorá sa nachádza v meste Triavna v Gabrovskej oblasti v severnom Bulharsku.^[1]^[3]^[4]^[5]^[6]^[7]

Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[1]^[2] Je jedným zo symbolov mesta Triavna.^[6]

Lokalita

Hodinová veža sa nachádza v historickej časti mesta Triavna. Je súčasťou súboru budov historického námestia „Ďado Nikola“ (bulh. площад „Дядо Никола“‎ – ploštad „Ďado Nikola“, doslova námestie deda Nikolu).^[2] Veža stojí v západnom rohu námestia v blízkosti rieky.^[1]

Dejiny

Zvykne sa uvádzať, že hodinovú vežu v Triavne nechali postaviť miestne obchodnícke cechy potom, čo osmanský správca tarnovskej oblasti v roku 1813 nariadil výstavbu hodinových veží vo väčších mestách a dedinách oblasti ako Gabrovo, Triavna, Elena a iné. Toto je však nepravdepodobné a tento konkrétny príkaz k výstavbe sa pravdepodobne týkal len trevnenskej hodinovej veže, keďže hodinová veža v Gabrove bola postavená už v priebehu samotného roku 1813 a hodinová veža v Elene dokonca v roku 1812.^[7]

Samotná veža bola následne postavená v priebehu jednej staviteľskej sezóny^[1]^[7] v priebehu roku 1814.^[7]^[5]^[1] Výstavby sa zúčastnila veľká časť trevneského obyvateľstva.^[1] V roku 1815 bol vo veži inštalovaný hodinový mechanizmus, ktorého autormi sú bratia Kănčo A Geňu Radoslavovovi.^[1]

V roku 1908 boli namaľované na hnedo vrchné drevené časti veže a v roku 1923 boli namaľované na zeleno.^[1] V roku 1958 bol na strieške namontovaný ukazateľ vetra.^[1] V roku 1966 prebehli reštauračné práce na drevených častiach veže, pričom prebehla aj výmena obloženia.^[1] V roku 1967 získala stavba štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[2]^[1] V rovnakom roku bol na hodinovej veži nainštalovaný ciferník.^[1] V roku 1971^[1] bol k hodinovému mechanizmu prirobený nástroj, ktorý každý večer v 22:00 zahrá pieseň^[1]^[4] Strojna se Kalina vie, s textom básne Nerazdelni od Penča Slavejkova.^[4] V 70. rokoch 20. storočia prebehli reštauračné práce na hodinovom mechanizme. Vykonal ich sofijský hodinár Jordan Cakov.^[1] Ďalšie reštauračné práce hodinového mechanizmu sa začali v roku 1979 a prebiehali aj začiatkom 80. rokov 20. storočia. Vykonal ich hodinár Petăr Canev a jeho spolupracovníci. V rámci tejto reštaurácie bolo vymenených viacero častí hodinového mechanizmu.^[1]

Posledné reštauračné práce na trevnenskej hodinovej veži prebehli v roku 2013.^[1]

Charakteristika

Celkovo sa veža skladá z troch stupňov. Prvý základný stupeň má štvorcový pôdorys s rozmermi 5,60 x 5,60 metra.^[4]^[1] Vo vrchnej časti je ukončený vo forme skosenej pyramídy. Je postavený z lámaných kameňov.^[1] Hrúbka stien dosahuje 0,95 metra.^[4]^[1] Vo vnútornej časti sa nachádza 1 meter široké schodisko.^[1] Výška prvého stupňa dosahuje približne 10,80 metra.^[4]

Druhý stupeň je vysoký 3,95 metra.^[4] Je postavený z dreva vo forme osemstennej prizmy. Základná konštrukcia je obložená drevenými doskami. V priestore druhého stupňa sa nachádza hodinový mechanizmus.^[1]

Tretí stupeň je rovnako ako druhý vo forme osemstennej prizmy s výškou 2,20 metra. Je zakončený strieškou vo forme kužeľu.^[1] Celková výška tretieho stupňa je 6,40 metra. V priestore tretieho stupňa sa nachádza zvon, ktorý odbíja čas. Zvon bol odliaty v Rusku.^[4]

Celková výška trevnenskej hodinovej veže je 21,15 metra.^[4]

Hodinový mechanizmus sa musí ručne navíjať každých 24 hodín.^[1]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu,^[2]^[1] súčasť pamiatkovo chráneného architektonického ansábla Centralnijat ploštad.^[2]

Rok vyhlásenia: 1967^[2]^[1]

Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota stavby^[2]

Oficiálny názov na zozname kultúrnych pamiatok: Časovnikova kula (bulh. Часовникова кула, doslova Hodinová veža)

Zaujímavosť

Pri zháňaní materiálov na výstavbu hodinovej veže, využili trevnenskí obchodníci tejto situácie a časť materiálu bola ukrytá a neskôr použitá pri tajnej výstavbe Chrámu svätého Michala archanjela, ktorý bol postavený v roku 1819.^[1]

Galéria

pohľad k hodinovej veži zo severozápadu
pohľad k hodinovej veži z juhozápadu
celkový pohľad na vežu zo západu

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab DIMITROVA, Irina. Na razchodka iz văzroždenska Triavna. Varna : Izdatelstvo "Slavena", 2018. 72 s. ISBN 978-619-190-128-9. S. 12 – 15.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Габрово . ninkn.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b DABKOVA, Daniela. Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 36 s. ISBN 954-579-235-3. S. 17.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek. Sofia : Izdatelstvo "Biko Bălgarija", 2014. 272 s. ISBN 978-619-90048-2-1. S. 247 – 248.
↑ ^a ^b ^c STAMOV, Stefan. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov, 2016. 516 s. S. 473.
↑ ^a ^b ^c GORANOVA, Lidija. Trevnenska architektura. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2008. 24 s. ISBN 978-954-579-732-3. S. 15 – 16.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija – izbrani studii – Tom. 1. Sofia : Bălgarska akademija na naukite : Institut za etnologija i folkloristika s etnografski muzej – Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2012. 400 s. ISBN 978-954-322-504-0. S. 265 – 266.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hodinová veža (Triavna)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref2-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab DIMITROVA, Irina. Na razchodka iz văzroždenska Triavna. Varna : Izdatelstvo "Slavena", 2018. 72 s. ISBN 978-619-190-128-9. S. 12 – 15.

[ninkn.bg-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Габрово . ninkn.bg, . Dostupné online.

[ref8-3] DABKOVA, Daniela. Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 36 s. ISBN 954-579-235-3. S. 17.

[ref112-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek. Sofia : Izdatelstvo "Biko Bălgarija", 2014. 272 s. ISBN 978-619-90048-2-1. S. 247 – 248.

[ref007-5] STAMOV, Stefan. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov, 2016. 516 s. S. 473.

[ref10-6] GORANOVA, Lidija. Trevnenska architektura. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2008. 24 s. ISBN 978-954-579-732-3. S. 15 – 16.

[ref11-7] MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija – izbrani studii – Tom. 1. Sofia : Bălgarska akademija na naukite : Institut za etnologija i folkloristika s etnografski muzej – Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2012. 400 s. ISBN 978-954-322-504-0. S. 265 – 266.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]