A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Adolf Branald | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 4. október 1910 |
Praha, Česko | |
Úmrtie | 28. september 2008 (97 rokov) |
Praha, Česko | |
Národnosť | česká |
Zamestnanie | spisovateľ |
Dielo | |
Žánre | romány, poviedky, divadelné hry, reportáže |
Významné ocenenia | zaslúžilý umelec, cena PEN klubu za celoživotné dielo, (in memoriam) |
Adolf Branald (* 4. október 1910, Praha – † 28. september 2008, tamtiež) bol český spisovateľ, autor románov, poviedok, reportáží, kníh pre deti a mládež a divadelných hier pre ochotníkov.[1][2]
Život
Adolf Branald sa narodil v hereckej kočovnej rodine. Jeho otec Richard František Branald (1878 – 1950) bol herec, režisér a dramatik,[3] matka Marie Branaldová (1887 – 1962) bola herečka.[4] Detstvo prežil v Prahe, v Plzni a na cestách s rodičmi, ktorí vystupovali s činohernými, operetnými a opernými spoločnosťami. Tvrdí sa o ňom, že bol prvá detská filmová hviezda v Čechách,[5] pretože ako dieťa hral v niekoľkých nemých filmoch: napríklad v dvoch dnes už stratených filmoch svojho otca Československý Ježíšek (1918)[6] a Aloisův los (1919)[7] alebo vo filme Venoušek a Stázička (1922) režiséra Svatopluka Innemanna.[8]
Roku 1929 maturoval na obchodnej akadémii, potom vystriedal veľké množstvo zamestnaní. Bol úradníkom v banke, obchodným zástupcom olejárskej firmy, klaviristom v kine, kníhkupcom a od roku 1936 do roku 1945 výpravcom na rôznych železničných staniciach.[2] Po skončení druhej svetovej vojny pracoval ako tlačový referent na ministerstve dopravy a v rokoch 1952 – 1959 ako redaktor vydavateľstva Československý spisovatel a od roku 1959 bol spisovateľom na voľnej nohe.[9] Roku 1948 vstúpil do KSČ, ale v roku 1969 zo strany vystúpil, takže za normalizácie nemohol v sedemdesiatych rokoch publikovať.[10]
Svoju literárnu dráhu začal už pred druhou svetovou vojnou radom divadelných hier pre ochotníkov, ktoré písal väčšinou so svojím otcom a ku ktorým tiež často skladal aj hudbu. Ako prozaik debutoval roku 1947 románom Stříbrná paruka. Už v tejto kronike hereckého rodu sa objavuje jeho hlavná tvorivá metóda, ktorá dáva jeho dielam mnohokrát až reportážnu osobnosť: prepojenie faktografie a fabulovaných príbehov hrdinov, ktorí chápu svoje povolanie ako životné poslanie. Publikoval tiež v mnohých novinách a časopisoch (Nový život, Svobodné slovo, Literární noviny, Svět práce, Plamen, Divadlo, Zlatý máj a ďalšie).[2] Mnoho jeho diel bolo sfilmovaných.[9]
Roku 1965 dostal titul zaslúžilý umelec, v roku 1996 mu bola udelená Cena PEN klubu za celoživotné dielo a roku 2003 Cena Miroslava Ivanova za literatúru faktu. Roku 2008 bol in memoriam vyznamenaný Medailou Za zásluhy I. stupňa.[10][11]
Dielo
Divadelné hry
- Rézinka od pěchoty (1932) spoločne so svojím otcom Richardom Františkom Branaldom
- Neptej se, proč tě líbám (1932), spoločne so svojím otcom
- Vstup do srdce zakázán (1932), spoločne so svojím otcom
- Dcerušky tatíka Berušky (1933), spoločne so svojím otcom
- Naše tchyně odzbrojuje (1933), spoločne so svojím otcom
- Zamilovaná babička (1933), spoločne so svojím otcom
- Veselá vojna (1934), spoločne so svojím otcom
- Márinka ze staré myslivny (1934), spoločne so svojím otcom
- Láska na konci vesnice (1934), spoločne so svojím otcom
- Nestyď se, tatínku... (1934)
- Svatební manévry (1934), spoločne so svojím otcom
- Dva vojáci od muziky (1935), spoločne so svojím otcom
- Anča komediantka (1937)
- A v tom zámku byla panna (1937)
- Král muzikantů (1938)
- Velká noční hudba (1958), rozhlasová hra
- Mařenka z Arény (1985), dramatizácia poviedky Zlaté stíny o operetnej speváčke a herečke Mařenke Zieglerovej
Próza
- Stříbrná paruka (1947), román zachytávajúci osudy niekoľkých generácií kočujúcich hercov z druhej polovice 19. storočia zdôrazňujúci buditeľský význam dramatického umenia na českom vidieku
- V hlavní roli Matyáš (1947), druhá časť románu Stříbrná paruka, pre druhé vydanie v roku 1947 boli oba romány prepracované v jeden celok s titulom Stříbrná paruka
- Severní nádraží (1949, rozšírené 1958), román zachytávajúci život veľkej pražskej stanice za protektorátu s vykreslením nepatetického hrdinstva prostých železničiarov s ich láskou k materskej stanici a s nenávisťou k nemeckým okupantom
- Lazaretní vlak (1950, rozšírené 1959), pokračovanie románu Severní nádraží odohrávajúce sa v dňoch Pražského povstania
- Chléb a písně (1952, rozšírené 1953), román o živote ľudového speváka Kiliána spojený s históriou českého robotníckeho hnutia poslednej štvrtiny 19. storočia a s vylíčením konkurzného príživníckeho sveta českých a nemeckých priemyselníkov a bankárov
- Hrdinové všedních dnů (1. diel – Život 1953, 2. diel – Dílo 1954), autentické spomienky a rozprávanie zlievačov, textilákov, zámočníkov, sklárov, cukrovarských robotníkov aj zápalkáskych robotníčok o vojnách, revolúciách, štrajkoch aj o vymierajúcich remeslách
- Tisíc a jedno dobrodružství (1955), štyri napínavé príbehy napísané pre mládež zo života českých ľudí v cudzine
- Dědeček automobil (1955), poviedka pre mládež s ilustráciami Kamila Lhotáka venovaná histórii začiatkov českého automobilizmu a jeho priekopníkov v mladoboleslavskej dielni Laurin & Klement, v ktorej autor na základe osobných spomienok majstrov a robotníkov rekonštruuje históriu vzniku prvého českého motocykla a automobilu a opisuje ich účasť na medzinárodných pretekoch
- Vandrovali vandrovníci (1956), poviedka pre mládež s ilustráciami Cyrila Boudy, dobrodružné a humorné rozprávanie dvoch českých tovarišov, ktorí sa vypravili na vandrovku do Viedne
- Strážci majáku (1956), trinásť poviedok o obetavých ľuďoch, ktorí strážili naše kultúrne poklady
- Král železnic (1959), román o živote železničného magnáta Bethela Henryho Strousberga, v ktorom je svet veľkého kapitálu postavený do kontrastu s popisom vykorisťovania drobných českých ľudí
- Skříňka s líčidly (1960), autorové spomienky na detstvo, na rodiča-herca, na herecké spoločnosti, divadlá a počiatky českého filmu s ilustráciami Cyrila Boudy
- Kouzelné zrcadlo (1961), rozprávanie o Cyrilovi Boudovi
- Ztráty a nálezy (1961), reportážne poviedky z najrozmanitejších prostredí a pracovísk (staničný hotel, petrolejová rafinéria, ústav pre liečbu tuberkulózy a iné)
- Voják revoluce (1962), reportáž o komunistickom poslancovi Janovi Harusovi
- Promenáda s jelenem (1963), kniha reportáží o Karlových Varoch
- Vizita (1967), román zachytávajúci každodenný život v okresnej nemocnici a v jednom z priľahlých vidieckych zdravotných obvodov. Skladá sa z troch relatívne samostatných častí (Anamnéza, Diagnóza a Terapie), ktoré sú rámované prológom a epilógom
- Důvod k zabití (1969), kniha literatúry faktu opisujúca dvanásť prípadov vrážd s cieľom odhaliť motiváciu páchateľa
- Sentimentální průvodce po pražském nábřeží (1970), spomienky z autorovej mladosti a dospievania situované do oblasti pražského nábrežia medzi železničným a Karlovým mostom. Ide o samostatné vydanie prvej kapitoly neskôr vydanej knihy spomienok Valčík z Lohengrina
- Valčík z Lohengrina (1972), autorové spomienky na mladosť, na stredoškolské štúdium na pražskej obchodnej akadémii, na prácu železničiarov a tiež na to, ako sa dostal ku spisovateľskej činnosti
- Dva muži v jedné válce (1979), román z druhej svetovej vojny, v ktorom autor proti sebe stavia veliteľa kladenského gestapa Haralda Wiesmanna (riadil vyhladenie Lidíc) a robotníka Jozefa Pryla, pracovníka komunistického ilegálneho hnutia
- Zlaté stíny (1980), životopisná poviedka o operetnej speváčke a herečke Mařenke Zieglerovej
- My od divadla (1983), poviedky (životy hercov)
- Den v okřídleném domě (1984), reportáž, štvrťstoročie Ústredného kultúrneho domu železničiarov
- Zrození velkoměsta (1985), reportáže o Prahe s fotografiami Jana Malého
- My od filmu (1988), poviedka, životné osudy priekopníka českého filmu Jana Kříženeckého
- Andělské schody (1990), eseje o práci spisovateľa a o vzniku knihy
- Kdo uchová město (1991), bibliofília, poviedka o živote Antonína Langweila, autora papierového modelu historického centra Prahy
- Živé obrazy (1992), spomienky z rokov 1945 – 1960
- Báječní muži na okřídlených ořích (1992), eseje o slávnych umelcoch
- Děkovačka bez pugétu (1994), spomienky na divadlo z obdobia medzi koncom habsburskej ríše a súčasnosťou
- Můj přítel Kamil (1998), biografia a spomienky na maliara Kamila Lhotáka
- Pražské promenády (2000), spomienky na pražský kultúrny a umelecký život na začiatku 20. storočia
- Slečna Cililink (2001), bibliofília, nepublikovaná spomienka
- Převleky mého města (2002), spomienky, kronika štvrte Spořilov, práve za túto knihu dostal Branald roku 2003 Cenu Miroslava Ivanova za literatúru faktu.[11]
- Tichý společník (2005), láskavé spomienky na významné postavy českej umeleckej scény
Filmové adaptácie
- Dědeček automobil, český film, réžia Alfréd Radok
- Chléb a písně, český televízny film, réžia Antonín Moskalyk
- Chléb a písně, dvojdielny český televízny film, réžia Jaroslav Novotný
- Pozor, vizita!, český film podľa románu Vizita, réžia Karel Kachyňa, v hlavnej úlohe Rudolf Hrušínský
- Sestřičky, český film podľa románu Vizita, réžia Karel Kachyňa, v hlavnej úlohe Alena Mihulová a Jiřina Jirásková
- Stříbrná paruka, český televízny seriál, réžia Jan Schmidt
Referencie
- ↑ Slovník autorů literatury pro děti a mládež 2., LIBRI, Praha 2012, str.70 – 71.
- ↑ a b c Lexikon české literatury 1., Academia, Praha 1985, str. 290 – 291.
- ↑ Richard František Branald na CSFD
- ↑ Marie Branaldová na CSFD
- ↑ Zemřel Adolf Branald, autor knihy Dědeček automobil
- ↑ Československý Ježíšek na CSFD
- ↑ Aloisův los na CSFD
- ↑ Venoušek a Stázička na CSFD
- ↑ a b Slovník českých spisovatelů, LIBRI, Praha 2000, str. 106
- ↑ a b Adolf Branald na CSFD
- ↑ a b Ústav pro českou literaturu AV ČR
Literatúra
- Čeští spisovatelé 20. století. Praha : Československý spisovatel, 1985. S. 45 – 47.
- Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století. I., A–M / Milan Churaň a kol.. 2. vyd. Praha : Libri, 1998. 467 s. ISBN 80-85983-44-3. S. 63.
- Kdo je kdo : 91/92 : Česká republika, federální orgány ČSFR. Díl 1, A–M. Praha : Kdo je kdo, 1991. 636 s. ISBN 80-901103-0-4. S. 79.
- Kdo je kdo = Who is who : osobnosti české současnosti : 5000 životopisů / (Michael Třeštík editor). 5. vyd. Praha : Agentura Kdo je kdo, 2005. 775 s. ISBN 80-902586-9-7. S. 57.
- Osobnosti – Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. S. 69.
- TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : I. díl : A–J. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7. S. 131 – 132.
Externé odkazy
- Slovník českej literatúry po roku 1945
- Adolf Branald na DatabazeKnih.cz
- Adolf Branald v Internet Movie Database (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Adolf Branald na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Českí básnici
Českí divadelní kritici
Českí dramatici
Českí esejisti
Českí kronikári
Českí literárni historici
Českí literárni kritici
Adolf Hoffmeister
Alena Bartošíková
Alexandra Berková
Alice Masaryková
Alois Jirásek
Alois Mrštík
Alois Musil
Antonín Bajaja
Antonín Jaroslav Liehm
Antonín Sova
Arnošt Goldflam
Arnošt Lustig
Břetislav Kafka
Bedřich Bridel
Bedřich Václavek
Božena Benešová
Božena Němcová
Božena Viková-Kunětická
Bohumil Hrabal
Bohuslav Březovský
Daniel Adam z Veleslavína
Daniel Micka
David Vávra
Eduard Bass
Eduard Goldstücker
Eduard Lederer
Egon Erwin Kisch
Egon Hostovský
Eliška Krásnohorská
Eli Urbanová
Emil Tréval
Eva Hauserová
Eva Kantůrková
Eva Vrchlická
Ferdinand Peroutka
Filip Topol
Fráňa Šrámek
František Albert (lekár)
František Běhounek
František Gel
František Gellner
František Ladislav Čelakovský
František Václav Krejčí
František Xaver Šalda
Franz Kafka
Gabriela Preissová
Hana Andronikova
Heda Bartíková
Ilja Hurník
Inocenc Arnošt Bláha
Ivan Adamovič
Ivan Binar
Ivan Hálek
Ivan Klíma
Ivan Lesný
Ivan Martin Jirous
Ivan Olbracht
Iva Hercíková
Ján Kollár
Jakub Arbes
Jan Štolba
Jan Drda
Jan Herben
Jan Křesadlo
Jan Karafiát
Jan Neruda
Jan Skácel
Jan Tománek (režisér)
Jaromír John
Jaromír Pelc
Jaroslav Bílý (prekladateľ)
Jaroslav Foglar
Jaroslav Hašek
Jaroslav Havlíček
Jaroslav Mareš (cestovateľ)
Jaroslav Seifert
Jiří Berkovec
Jiří Hájíček
Jiří Karásek ze Lvovic
Jiří Kořínek
Jiří Kovtun
Jiří Mahen
Jiří Markovič
Jiří Mrázek (geofyzik)
Jiří Pehe
Jiří Suchý (herec)
Jiří Voskovec
Jindřich Šimon Baar
Jindřich Štyrský
Jindřich Francek
Josef Čapek
Josef Škvorecký
Josef Šváb-Malostranský
Josef Augusta (paleontológ)
Josef Jungmann
Josef Kajetán Tyl
Josef Lada
Josef Nesvadba
Josef Ressel
Josef Thomayer
Julius Ambros
Julius Fučík
Juraj Jordán Dovala
Juraj Tranovský
Karel Čapek
Karel Babánek
Karel Dvořáček
Karel Ignác Thám
Karel Jaromír Erben
Karel Kálal
Karel Nový
Karel Píč
Karel Pecka
Karel Poláček
Karel Sabina
Karel Teige
Karla Absolonová-Bufková
Karolina Světlá
Karol Sidon
Ladislav Fuks
Ladislav Klíma
Leoš Šimánek
Leoš Středa
Leo Pavlát
Lev Blatný
Libuše Baudyšová
Luba Skořepová
Ludmila Vaňková
Ludvík Aškenazy
Ludvík Souček
Ludvík Vaculík
Marie Formáčková
Max Brod
Michal Šanda
Milan Kundera
Milan Ohnisko
Miloš Jiránek
Miloš Macourek
Miroslav Horníček
Nataša Tanská
Oldřich Prefát z Vlkanova
Olga Sommerová
Ondřej Neff
Ondřej Sekora
Ondřej Suchý
Ostravak Ostravski
Otakar Auředníček
Ota Pavel
Otta Bednářová
Patrik Ouředník
Pavel Bojar
Pavel Kohout
Pavel Kosatík
Pavel Vrba (básnik)
Pavol Jozef Šafárik
Petr Šabach
Petr Borkovec
Petr Hruška (básnik)
Radek John
Radka Denemarková
Rajko Doleček
Richard Bergman
Robert Fabian
Rudolf Čechura
Rudolf Křesťan
Slavomír Pejčoch
Sofie Podlipská
Teréza Nováková
Václav Čtvrtek
Václav Beneš Třebízský
Václav Cílek
Václav Chlumecký
Václav Hájek z Libočan
Václav Kaplický
Václav Kliment Klicpera
Václav Krška
Václav Vaško
Vítězslav Nezval
Viktor Dyk
Viktor Fischl
Vilém Mrštík
Vladimír Blucha
Vladimír Kavčiak
Vladimír Macura
Vladimír Neff
Vladimír Páral
Vladimír Poštulka
Vladimír Svatoň
Vladislav Vančura
Vlastimil Vondruška
Zdeněk Adla
Zdeněk Jirotka
Zdeněk Svěrák
Zdena Frýbová
Zdenka Hásková
Zoznam českých spisovateľov
Zuzana Antares
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk