A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Alois Jirásek | |
český spisovateľ | |
Narodenie | 23. august 1851 Hronov |
---|---|
Úmrtie | 12. marec 1930 (78 rokov) Praha |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Alois Jirásek |
Alois Jirásek (* 23. august 1851, Hronov – † 12. marec 1930, Praha) bol český prozaik a dramatik, autor mnohých historických románov a predstaviteľ realizmu v literatúre.
Život
Alois Jirásek sa narodil vo východočeskom Hronove pri Náchode. Pochádzal zo starého sedliackeho rodu. Otec bol pôvodne tkáčom, neskôr sa začal venovať pekárskemu remeslu.
Alois navštevoval nemecké piaristické gymnázium v Broumove, české gymnázium v Hradci Královom a na pražskej univerzite vyštudoval históriu. Po úspešnom ukončení štúdia žil štrnásť rokov v Litomyšli, kde pôsobil ako profesor dejepisu na miestnom gymnáziu.
Potom sa presťahoval do Prahy, pokračoval tu v pedagogickej práci i literárnej činnosti. Obnovil osobné styky s priateľmi zo študentských čias – maliarom Mikolášom Alešom, s ktorým zdieľal obdobné umelecké predstavy a plány, a so spisovateľmi lumírovského kruhu (J. V. Sládkom, Jaroslavom Vrchlickým a Josefom Thomayerom). Nadviazal blízke priateľstvo so Zikmundom Winterom a K. V. Raisom, trvalé kontakty mal tiež s mladšou generáciou (J. S. Macharom, Jaroslavom Kvapilom a Zdeňkom Nejedlým). Od roku 1909 bol na penzii a venoval sa výhradne literatúre. Z Prahy často cestoval do rodného Hronova, ale podnikal i študijné cesty do miest, kde umiestňoval dej svojich diel. Niekoľkokrát navštívil aj Slovensko, jeho sochu možno nájsť v Bardejove.
V zhode s charakterom svojho celoživotného diela, podpísal ako jeden z prvých v máji 1917 Manifest českých spisovatelů, významné prehlásenie podporujúce politické úsilie o štátnu samostatnosť českého národa.[1]
Predniesol uvítaciu reč, keď prezident Tomáš Garrigue Masaryk prišiel z emigrácie 21. decembra 1918 vlakom na Wilsonovo nádraží v Prahe.
Dielo
Literárnu dráhu Jirásek začal veršovanou tvorbou v národnom a vlasteneckom duchu. Svoje prózy zasa spočiatku zameriaval na realitu súdobého vidieka. Začínal tvoriť v 70. rokoch 19. storočia, za čias tzv. Ruchovcov, a literárne činný bol až do konca života v roku 1930.
Celková charakteristika diela
Vo svojich žánrovo rozmanitých prácach podáva prierez takmer celými českými dejinami, s dôrazom na tie ich úseky, z ktorých zobrazenia sa dá vyťažiť dôležité poznanie minulosti a jej odkaz na prítomnosť.
Vyrovnaný dojem dosahuje už tým, že jeho postavy väčšinou nepoznajú životnú krajnosť a že nám ich vykresľuje s umiernenou pozornosťou k ich zovňajšku i vnútru. Získavajú síce vlastné tváre ako jedinci, ale prinajmenšom rovnakou mierou sú predstaviteľmi svojej spoločenskej vrstvy a ľudského kolektívu. Popri búrlivosti ľudských osudov, vojnových víchric a chodov dejín sa u Jiráska vyskytuje pokoj a idyla, popri spoločenských rozporoch snaha o stmeľovanie ľudí do blízkeho spoločenstva, o názorovú znášanlivosť a ľudské porozumenie.
Jirásek sa stal nepochybne najpopulárnejším českým autorom historickej beletrie. Zároveň si získal pozoruhodný úspech i ako dramatik. Napísal 12 hier, ktorých premiéry boli skoro vždy uvádzané v pražskom Národnom divadle. V hlavných rolách jeho drám sprvoti často vystupoval Eduard Vojan, ktorý prispel k ich popularite i priaznivej odbornej kritike. Väčšina hier sa udržala v repertoári českých divadiel dodnes. Jeho historické romány a poviedky boli vnímané na pozadí súdobého boja o národnú i štátnu samostatnosť. Po Jiráskovi je pomenovaný najväčší festival českého amatérskeho divadla – Jiráskův Hronov.
Popri svojej činorodej tvorbe sa podieľal na redigovaní časopisu Zvon.
Najstaršie obdobie
- Staré pověsti české – súbor povestí od obdobia Praotca Čecha, cez dobu kniežat, husitstvo až po Bielu horu
Husitstvo
- Mezi proudy (1891) – tri zväzky, zobrazuje počiatky husitského hnutia, spory kráľa so šľachtou a duchovenstvom, vystupujú tu historické postavy – Hus, Žižka, Václav IV., arcibiskup
- Proti všem (1894) – opisuje vrchol husitského hnutia, stavbu Tábora, Žigmundovo ťaženie do Čiech, bitku na Vítkove
- Bratrstvo (1900-09) – trojdielny román o úpadku husitstva po bitke pri Lipanoch a odchod husitských vojsk na Slovensko pod vedením Jána Jiskru z Brandýsa
- Husitský král (1920 – 1930) – hlavnou postavou je Jiří z Poděbrad, autor ho zobrazuje ako silného panovníka (2 diely – nedokončený)
Doba pobielohorská
- Temno (1915) – opisuje dobu najväčšieho útlaku českého národa v 1. polovici 18. storočia, keď duchovný život ovládla katolícka cirkev a jezuitský rád a protestantské vierovyznania boli zakázané. Protestanti sa schádzali tajne, čítali bibliu a iné zakázané knihy, za čo boli prenasledovaní jezuitmi. Počas prvej svetovej vojny sa stalo najobľúbenejšou českou knihou, pretože príbeh pripomínal pominuteľnosť moci, založenej na násilí.
- Psohlavci – román odohrávajúci sa v 17. storočí, juhočeskí Chodovia sa pod vedením Jana Sladkého-Kozinu usilujú o obnovenie niekdajších výsad, odboj je kruto potlačený a Kozina popravený
- Skaláci (1875)
- Skály (1887) (obe o vzbure sedliakov na Náchodsku v roku 1777)
- Na dvoře vévodském (1881)
- Poklad (1885)
- V cizích službách (1885)
Obrodenie
- F. L. Věk (1890 – 1907) – päťdielny román, hlavným hrdinom je František Věk – kupec z Dobrušky (reálnou predlohou bol národovec František Vladislav Hek), stúpenec osvietenských reforiem a vlastenec; cieľom bolo ukázať ako prebieha proces národného obrodenia v Prahe (prúd vedecký) a v Dobruške (prúd ľudový); okrem postavy Františka Vladislava Heka (1769 - 1847) sa v románe objavujú početné historické postavy českého osvientensko-obrodeneckého obdobia, ako boli dramatik Václav Thám alebo Václav Matěj Kramerius
- U nás (1897 – 1904) – štvordielna kronika odohrávajúca sa na Náchodsku, hlavným hrdinom je kňaz – buditeľ
- Filosofská historie (1878) – o živote študentov v Litomyšli a o bojoch v Prahe 1848
- Maryla (1887)
- Zahořanský hon (1889)
- Balada z rokoka (1905)
Poviedky
- Povídka z hor (1878)
- Z bouřlivých dob
- Vojenské povídky
Divadelné hry
Historické drámy
Ďalšie historické hry
- Kolébka – veselohra, odohráva sa v dobe Václava IV.
- M. D. Rettigová – veselohra venovaná pamiatke vlasteneckej autorky a kuchárky
- Gero – tragédia, hľadá príčiny záhuby polabských Slovanov
Iné hry
- Vojnarka (1891),
- Otec (1895)
- Lucerna (1905) – rozprávkovo ladená hra
Polemika o jeho diele
Máloktorý český spisovateľ sa stretol s tak nekritickým obdivom a zároveň i s tak opovržlivým odsúdením ako Alois Jirásek. Najväčšmi mu býva vyčítaná rozvláčnosť a idealizovanie histórie. Jeho dielo však bolo podložené usilovným štúdiom prameňov, hoci si z nich autor vyberal predovšetkým tie fakty, ktoré zapadali do jeho vlastenecky výchovných zámerov. Nemožno tiež uprieť, že obzvlášť v ťažkých dobách oboch svetových vojen mali Jiráskove romány veľký význam pre povzbudenie českého národa.
Politické pôsobenie
V novovzniknutej Česko-Slovenskej republike sa stal senátorom za Národnodemokratickú stranu a vo funkcii zotrval, až pokým mu choroba neznemožnila činnosť.
Smrť
Zomrel 12. marca 1930 v Prahe, pochovaný však bol v rodnom Hronove.
Referencie
- ↑ PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie, váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, ISBN 978-80-87173-47-3
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alois Jirásek
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alois Jirásek
Externé odkazy
- JIRÁSEK, Alois. Staré pověsti české. Ilustrace Mikoláš Aleš. Praha : Cesty, 1999. – online dostupné dielo, ilustrácie Mikoláša Aleša
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Českí básnici
Českí divadelní kritici
Českí dramatici
Českí esejisti
Českí kronikári
Českí literárni historici
Českí literárni kritici
Adolf Hoffmeister
Alena Bartošíková
Alexandra Berková
Alice Masaryková
Alois Jirásek
Alois Mrštík
Alois Musil
Antonín Bajaja
Antonín Jaroslav Liehm
Antonín Sova
Arnošt Goldflam
Arnošt Lustig
Břetislav Kafka
Bedřich Bridel
Bedřich Václavek
Božena Benešová
Božena Němcová
Božena Viková-Kunětická
Bohumil Hrabal
Bohuslav Březovský
Daniel Adam z Veleslavína
Daniel Micka
David Vávra
Eduard Bass
Eduard Goldstücker
Eduard Lederer
Egon Erwin Kisch
Egon Hostovský
Eliška Krásnohorská
Eli Urbanová
Emil Tréval
Eva Hauserová
Eva Kantůrková
Eva Vrchlická
Ferdinand Peroutka
Filip Topol
Fráňa Šrámek
František Albert (lekár)
František Běhounek
František Gel
František Gellner
František Ladislav Čelakovský
František Václav Krejčí
František Xaver Šalda
Franz Kafka
Gabriela Preissová
Hana Andronikova
Heda Bartíková
Ilja Hurník
Inocenc Arnošt Bláha
Ivan Adamovič
Ivan Binar
Ivan Hálek
Ivan Klíma
Ivan Lesný
Ivan Martin Jirous
Ivan Olbracht
Iva Hercíková
Ján Kollár
Jakub Arbes
Jan Štolba
Jan Drda
Jan Herben
Jan Křesadlo
Jan Karafiát
Jan Neruda
Jan Skácel
Jan Tománek (režisér)
Jaromír John
Jaromír Pelc
Jaroslav Bílý (prekladateľ)
Jaroslav Foglar
Jaroslav Hašek
Jaroslav Havlíček
Jaroslav Mareš (cestovateľ)
Jaroslav Seifert
Jiří Berkovec
Jiří Hájíček
Jiří Karásek ze Lvovic
Jiří Kořínek
Jiří Kovtun
Jiří Mahen
Jiří Markovič
Jiří Mrázek (geofyzik)
Jiří Pehe
Jiří Suchý (herec)
Jiří Voskovec
Jindřich Šimon Baar
Jindřich Štyrský
Jindřich Francek
Josef Čapek
Josef Škvorecký
Josef Šváb-Malostranský
Josef Augusta (paleontológ)
Josef Jungmann
Josef Kajetán Tyl
Josef Lada
Josef Nesvadba
Josef Ressel
Josef Thomayer
Julius Ambros
Julius Fučík
Juraj Jordán Dovala
Juraj Tranovský
Karel Čapek
Karel Babánek
Karel Dvořáček
Karel Ignác Thám
Karel Jaromír Erben
Karel Kálal
Karel Nový
Karel Píč
Karel Pecka
Karel Poláček
Karel Sabina
Karel Teige
Karla Absolonová-Bufková
Karolina Světlá
Karol Sidon
Ladislav Fuks
Ladislav Klíma
Leoš Šimánek
Leoš Středa
Leo Pavlát
Lev Blatný
Libuše Baudyšová
Luba Skořepová
Ludmila Vaňková
Ludvík Aškenazy
Ludvík Souček
Ludvík Vaculík
Marie Formáčková
Max Brod
Michal Šanda
Milan Kundera
Milan Ohnisko
Miloš Jiránek
Miloš Macourek
Miroslav Horníček
Nataša Tanská
Oldřich Prefát z Vlkanova
Olga Sommerová
Ondřej Neff
Ondřej Sekora
Ondřej Suchý
Ostravak Ostravski
Otakar Auředníček
Ota Pavel
Otta Bednářová
Patrik Ouředník
Pavel Bojar
Pavel Kohout
Pavel Kosatík
Pavel Vrba (básnik)
Pavol Jozef Šafárik
Petr Šabach
Petr Borkovec
Petr Hruška (básnik)
Radek John
Radka Denemarková
Rajko Doleček
Richard Bergman
Robert Fabian
Rudolf Čechura
Rudolf Křesťan
Slavomír Pejčoch
Sofie Podlipská
Teréza Nováková
Václav Čtvrtek
Václav Beneš Třebízský
Václav Cílek
Václav Chlumecký
Václav Hájek z Libočan
Václav Kaplický
Václav Kliment Klicpera
Václav Krška
Václav Vaško
Vítězslav Nezval
Viktor Dyk
Viktor Fischl
Vilém Mrštík
Vladimír Blucha
Vladimír Kavčiak
Vladimír Macura
Vladimír Neff
Vladimír Páral
Vladimír Poštulka
Vladimír Svatoň
Vladislav Vančura
Vlastimil Vondruška
Zdeněk Adla
Zdeněk Jirotka
Zdeněk Svěrák
Zdena Frýbová
Zdenka Hásková
Zoznam českých spisovateľov
Zuzana Antares
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk